Minecraft Dungeons – Diablo pre všetky vekové kategórie

Vizuálne jednoduchý survival titul Minecraft je i takmer desať rokov po svojom vydaní mimoriadne atraktívnou tematikou, pri ktorej hráči nezriedka zbystria pozornosť. Svojho času sa tento unikátne spracovaný sandbox tešil takej popularite, že ho v roku 2014 odkúpil gigant Microsoft za astronomickú sumu dve a pol miliardy amerických dolárov. Nemožno sa teda čudovať, že od tej doby sme sa dočkali hneď niekoľkých samostatných titulov, ktoré vychádzajú z originálnej verzie Minecraftu. Takýmto projektom je i rovnomenný počin s podtitulom Dungeons. Ako dopadla jednoduchšia variácia na Diablo, ktorá by mala byť vhodná pre všetky vekové kategórie?

Recenzovaná verzia: PC

Fenomén Minecraft mňa osobne obišiel. A keď píšem obišiel, myslím tým to, že som ho doposiaľ vôbec nehral. Nikdy ma príliš nelákal a hoci oceňujem obrovské možnosti v rámci kreatívneho stavania a survival prežívania, tento hit a jednu z najpredávanejších hier terajšieho priemyslu, som nemal potrebu vyskúšať. Omnoho väčší záujem u mňa vzbudzovali “vedľajšie” hry, ktoré sa odohrávali vo svete kociek a ostrých textúr. Ide predsa o univerzum nekonečných možností, ktoré sa vďaka bohatej faune a flóre môže stať rodiskom mnohých unikátnych a vlastne nadmieru originálnych príbehov. Menovite môj záujem vzbudili epizodické série od Telltale Games. Samozrejme, aj spin-off projekt Dungeons som zanietene sledoval od prvých dostupných informácií, cez kratšiu ukážku hrateľnosti, až po samotné prezentačné videá i deň D, kedy som sa do novinky nadšene pustil. Stálo však dvojročné čakanie na výsledný produkt za to?

Zotni Creepera, zachráň svet

S príbehom je to v tomto prípade pomerne striedme, nakoľko okrem výbornej prvej a záverečnej scény na vás nečaká absolútne nič. Na začiatok sa dozviete všetko o svojom úhlavnom nepriateľovi, ktorým nie je nik iný ako zlovestný Arch-Illager. Úvodných pár minút nás láka na zaujímavé fantasy dobrodružstvo a klasickú zápletku o zničení temných síl. Veľkoleposti dopomáha výborná zvuková prezentácia podporená skvelou vizuálnou stránkou, pričom tá hravo prekonáva i sériu od Telltale. Nanešťastie, po zbytok deja sa musíte uspokojiť s nezáživným audio komentárom k jednotlivým lokáciam, ktorý je len suchým čítaním nevýnimočných informácií bez akéhokoľvek náboja alebo dynamiky.

Vo finále ma preto mrzelo, že tvorcovia nepokračovali v duchu prvej cut-scény, ktorá sa pýšila štýlovosťou a súčasne sa zdalo, že pôjde o veľmi milé malé-veľké dobrodružstvo, ktoré nás zaplaví humorom a tradičnou fantasy tematikou v háve sveta pestrofarebných kociek. Je to škoda, nakoľko následkom tohto rozhodnutia chýba v Dungeons očakávané srdce, ktoré poznáme z početných Máriových dobrodružstiev v Nintendo hrách. Netvrdím, že by absencia príbehu škodila hrateľnosti, avšak rozhodne uberá výslednému dojmu, nakoľko máte pocit, že tomu početnému rúbaniu všetkej možnej i nemožnej hávede, hľadaniu pokladov a vzájomnej kooperácii, chýba naratívne lepidlo, vďaka ktorému by ste boli v dianí akokoľvek zainteresovaní.

Vezmi meč a vydaj sa na dobrodružstvo

Samotnému hraniu predchádza výber skinu, s ktorým sa budete preháňať naprieč rozmanitou krajinou a tmavými kobkami protivníkov. Z pochopiteľných dôvodov som využil slovo skin, nakoľko absencia naratívneho rozprávania neumožňuje postavičke, za ktorú hráte, komunikovať, rozvíjať svoje dejové zázemie a teda sa z nej nikdy nestane skutočný charakter. Súčasne však nejde ani o výber triedy ovplyvňujúcej vaše schopnosti, zbrane, prípadne vybavenie, čo v konečnom dôsledku znamená, že hovoríme o výhradne kozmetickej voľbe, na ktorej de facto vôbec nezáleží. O to viac nedáva zmysel, že je hneď niekoľko skinov skrytých za bariérou plateného DLC obsahu.

Po úvodnom výbere a nastaveniach, začína hrateľnosť tutoriálovým levelom, ktorého úlohou je predstaviť vám základné mechaniky ako bojovanie, strieľanie z luku, pohyb a ďalšie podobné súčasti. Paradoxne, na niektoré náležitosti vývojári vôbec neupozorňujú a musíte si ich sami vyhľadať alebo pochopiť v praxi. Jedná sa o pomerne zvláštne rozhodnutie, nakoľko je zrejmé, že po hre siahnu mnohí mladí hráči zlákaní nálepkou Minecraftu. Osobne mi príde, že od tvorcov je trochu nezodpovedné neupozorniť na fungovanie niektorých dôležitých mechaník. K neférovému prístupu, či už z pohľadu mladého alebo staršieho hráča, sa však ešte niekoľkokrát dostaneme.

Tak či onak, hneď prvá úroveň ma presvedčila, že Minecraft Dungeons má jasnú víziu. Tá sa mi mimoriadne pozdávala, nakoľko počiatočná dedinka, v ktorej robíte prvé neisté krôčiky, snažíte sa rozseknúť niekoľko chodiacich zombie (najlepšie troch naraz), nájdete v nej svoju úplne prvú truhlu, vám prezradí, že hoci názov naznačuje niečo iné, ide o výbornú akčnú adventúru, ktorá funguje i bez vybavenia a RPG elementov. Bol som milo prekvapený ako dobre na mňa pôsobil už len prvý level. Očarila ma spomínaná audiovizuálna stránka, ktorá plne vyhovovala zábavnej akčnej hrateľnosti s prímesou explorácie v miestami komplikovane vystavaných segmentoch. A práve vtedy som začal tušiť, že ma čaká náramne zábavné dobrodružstvo.

Looter slasher

Podobne optimisticky som sa cítil aj po kompletnom dohraní príbehovej časti Minecraft Dungeons. Pochopiteľne, už značne skúsený, ostrieľaný z masívnych bojov, oboznámený so všetkými problémami a neduhmi. Dobrý pocit však pretrvával a ja som po približne pätnástich hodinách testovania tradičných levelov a dungeonov cítil, že mám stále chuť získavať nové a nové vybavenie, bojovať v identických lokáciách so zvýšenou obtiažnosťou, prípadne vyskúšať tie najvražednejšie expedície v tíme štyroch hráčov, kde na vás čakajú stovky a stovky protivníkov.

Ide skrátka o jednoduchý koncept, no dostatočne zábavný. Hľadať skryté oblasti, náhodne rozmiestnené truhly s vybavením, či likvidovať maximálne využitú faunu univerza, vás dokáže zabaviť aj pri početných opakovaniach. Hoci sa vám pri kontinuálnom hraní trochu presýti, stačí kratšia pauza a po chvíli máte opäť chuť naskočiť do jednej z dostupných oblastí a postaviť sa výzve v podobe nepriateľských šíkov.

Na bojovanie vám inak stačí neustále stláčať ľavé tlačidlo myši, vďaka ktorému šviháte mečom, sekerou, kyjakom, prípadne čímkoľvek iným, čo v daný moment používate ako zbraň. K dispozícii je aj tlačidlo určené na kotrmelec, ktorým sa vyhýbate útokom alebo letiacim šípom. Na spodnej lište sa vám zobrazuje váš zostávajúci život a takzvané artefakty, ktoré plnia úlohu magických predmetov s rôznymi schopnosťami.

Súbojová zložka, ovládanie a hlavné rozhranie je veľmi jednoduché a príjemné. Gamepad je však predsa len lepšou možnosťou a to najmä kvôli analógovým páčkam. Myš využívate tak, že buď klikáte na konkrétne miesto a postavička za ním cestuje, prípadne váš skin takpovediac ťaháte za sebou. Tu však nastáva menší problém, keďže nezriedka v nepríjemnej chvíli chcete niekam utiecť, no omylom zaútočíte na protivníka, prípadne váš hrdina len naráža do steny, nakoľko nezaregistroval, že je pred ním prekážka a ani nezistil, že už dávno nedržíte tlačidlo určené k pohybu. Pokiaľ teda máte tú možnosť, siahnite po dobrom ovládači.

Keď už sme spomenuli artefakty, niektoré k vám privoľajú zvieracého spoločníka ovládaného umelou inteligenciou, iné zvýšia vašu silu, rýchlosť alebo pridajú k používanej zbrani nejaký efekt. Platí, že by ste artefakty mali aktívne využívať, nakoľko v neskorších fázach sú kľúčové a predstavujú rozdiel medzi porážkou a slastným víťazstvom. Nehovoriac o tom, že satisfakčný level vašej schopnosti presekávať hordy po desiatkách povyšujú na euforickú úroveň. Len si predstavte ako dobre vyzerá moment, kedy strieľate do dvadsiatich kostlivcov šíp s vybuchujúcim ohňostrojom, do okolitých zombie pľuje rozbesnená lama, no a vy kmitáte mečom zľava doprava a všetci oponenti tak končia v blčiacich plameňoch. A to je pritom len zlomok toho, ako veľmi sa dokážete kreatívne vyblázniť prostredníctvom kombinácie zbraní a artefaktov.

Väčšinu protivníkov pritom stlčiete jednou, prípadne dvomi ranami, avšak vývojárske štúdiá Mojang a Double Eleven sa snažia využívať počty oponentov a nie ich inteligenciu. Jej fungovanie je koniec koncov značne diskutabilné, nakoľko nezriedka nevedia ani obísť prekážku, aby na vás mohli zaútočiť. Problém v tom i tak nevidím, nakoľko ide o “kreslenú” záležitosť, ktorá je akousi fantazijnou groteskou a logiku v nej netreba riešiť. Obzvlášť, keď autori veľmi nepríjemne (v pozitívnom slova zmysle) kombinujú niektoré druhy príšer – a to vám neraz spôsobí zvýšenie adrenalínu na hodnoty, za ktoré by vás kardiológ určite nepochválil.

Zábavné, no nie vždy férové

Z hľadiska zábavnosti je pritom teoreticky jedno, či cestujete osamotene alebo vás sprevádzajú gaučoví/online priatelia. Nemyslite si však, že si zahráte s cudzími ľuďmi, nakoľko autori takúto funkciu z nejakého dôvodu neimplementovali. No a toto vám môže prekážať v prípade, že nemáte kamarátov vlastniacich Minecraft Dungeons. Z hľadiska náročnosti a férovosti v konkrétnych pasážach ide totiž o úplne inú pesničku.

Počas hrania mi niekoľkokrát zišlo na um, že dané miesto príliš nepočíta s tým, že ním budete prechádzať bez sprievodu iných hráčov. Dizajn úrovní a spracovanie kooperácie síce neumožňuje sa výrazne odčleniť a teda viesť útoky viacerými smermi, ale minimálne si viete pomôcť prostredníctvom zbraní na blízko, či na diaľku. Je pravdou, že väčšinou môžete lietať lokáciami a všetko ničiť s gráciou Lancelota v nechválne známej svadobnej scéne v Svätom Gráli, no o to viac občas pocítite výkyv náročnosti a konkrétne situácie vám budú biť do očí.

Neprospieva tomu ani nemožnosť akokoľvek narábať s kamerou. To tradične neprekáža, nakoľko protivníci sa rinú k vám. No ak sa stretnete s čarodejníkmi a nedajbože partiou lukostrelcov, občas je problém ich nájsť v bludisku chodieb a slepých uličiek. Oni vás však registrujú takmer okamžite a pri masívnych bojoch tak zomierate v rozmedzí mikrosekúnd.

Minimalistické RPG prvky a výborná znovuhrateľnosť

Názov síce predpovedá, že nás čaká striktný dungeon crawler, no nie je tomu celkom tak. Väčšina úrovní pripomína skôr menší otvorený svet, kde príležitostne narazíte na rôzne hrobky a temné podzemia. Dokonca si môžete odomknúť niekoľko bonusových úrovní, ktoré sú však kobkou v pravom slova zmysle. Znalcov žánru zrejme neprekvapí, že práve v týchto leveloch nájdete najkvalitnejšie druhy vybavenia, ktoré do veľkej miery súvisia so základnou obtiažnosťou.

Čím vyšší level vybavenia máte, tým silnejší ste. To znamená, že ak je priemerná hodnota vášho vybavenia dvadsať, vaša úroveň sily sa posunie na dvadsiatku. Náročnosť jednotlivých lokácií odporúča konkrétnu úroveň sily, ktorá sa s postupom v príbehu neustále zvyšuje, takže oblasti kladú väčšie nároky na vášho hrdinu. Je preto dobré snažiť sa o čo najvyššiu úroveň sily, avšak mali by ste mať na pamäti, že každý druh vybavenia má set špeciálnych schopností, ktoré si zakupujete za takzvané Enchanted points. Tie získavate za tradičné levelovanie, čo v praxi znamená za porážanie bossov a oponentov.

Bežne sa mi stávalo, že som mal síce k dispozícii lepší kus brnenia, avšak zostal som pri starom, nakoľko mi to nové neponúkalo schopnosti, ktoré by som mohol využiť v boji a defenzíve. Implementovanie takýchto vylepšení vás tým pádom núti premýšľať nad tým, či si vyberiete radšej brnenie, alebo zbraň s vyšším levelom, prípadne zostanete verný danej schopnosti. A ktovie, možno sa vám pošťastí a nabudúce sa v truhle dočkáte silnejšieho vybavenia so žiadanými schopnosťami.

Taktiež netreba zabúdať, že okrem toho Minecraft Dungeons ponúka ďalšie dve úrovne obtiažnosti, ktoré sa ale odomknú až po úspešnom dokončení základnej hry. Tieto úrovne nielenže prichádzajú s lepším a výkonnejším vybavením, výzva v rámci nich sa rapídne zvyšuje a protivníci sa stávajú dravšími i inteligentnejšími. Výzva je dokonca tak atraktívna, že ju jednoducho budete chcieť podstúpiť a dokázať si, že na to máte. Na mieste je však varovanie, že to chce nemalé zručnosti a šikovného hráča, prípadne výborný tím.

Nakoniec víťazstvo

Minecraft Dungeons je po Gears Tactics ďalší experiment, ktorý Microsoftu a vývojárom spadajúcim pod tohto giganta, vyšiel. Ani v jednom prípade síce nejde bezchybný titul, avšak stojím si za tým, že obe hry si zaslúžia vašu pozornosť a ich aktívnym hraním môžete len získať. V tomto prípade na vás čaká hravá detská adventúra, ktorá ponúka nadmieru zábavné dobrodružstvo, pričom to si môžete užiť nielen ako sólo vlk.

Áno, je pravda, že príbehové podhubie tu výrazne chýba, určitá neférovosť môže miestami viesť k frustrácii a obsahu v podobe úrovní, nových zbraní a artefaktov by mohlo byť viac – snáď sa časom dočkáme nejakých aktualizácií, ktoré prídu minimálne s novými predmetmi. Výborne spracované levely a jednoduchý, no plne funkčný koncept však zabraňujú spomínaným nedostatkom zničiť zábavu, ktorá prichádza s postupným a opakovaným odkrývaním tajomstiev rozmanitých svetov.

A najmä preto si viem bez problémov predstaviť nadchádzajúce DLC (je potvrdené a teda iba čakáme na oznámenie dátumu vydania), do ktorého s radosťou investujem svoj čas a ak niekedy v budúcnosti dôjde na pokračovanie, vezmem ho všetkými desiatimi. Dungeons je totiž v rámci svojho žánru kvalitným zástupcom so všetkým, čo by ste od podobne ladenej záležitosti mohli chcieť. Súčasne ide o ideálne Diablo, ktoré môžete dať do rúk aj študentom prvého stupňa základných škôl a užijú si s ním množstvo zábavy, i keď príležitostne nad jeho vyzývavosťou, pravdepodobne, zaplačú.

Komentuj!