Register

A password will be e-mailed to you.

Naughty Dog je s nami už viac ako tri dekády, no pre fanúšikov PlayStationu je dôležitý až rok 1996, kedy vyšiel prvý Crash Bandicoot. Ten totiž navždy zmenil to, ako je štúdio sídliace v Santa Monice vnímané. Získalo totiž výnimočný status a hry, ktoré vznikli pod hlavičkou vývojárov tohto tímu boli považované za to najlepšie na všetkých generáciách konzol PlayStation, prípadne i obecne v rámci žánru. Hoci tu bol Jak & Daxter, či vynikajúca séria Uncharted, pre väčšinu hráčov je vrcholom ich tvorby The Last of Us, labutia pieseň PlayStation 3 a výnimočný, cenami ovenčený počin. Teraz, na sklonku životného cyklu PlayStation 4 prichádza pokračovanie The Last of Us Part II, ktoré to, vzhľadom na kvality predchodcu, nebude mať vôbec jednoduché.

Dnes však nebudeme hovoriť o tom, či The Last of Us Part II dosahuje kvalít predchodcu, či ich dokonca predčí, na to sa pozrieme až v recenzii, ktorá dorazí 12. júna, a teda týždeň pred vydaním hry. Dnešné preview bude skôr o decentnom porovnaní s prvým dielom, pozrieme sa na prvky, ktoré vám možno takto v predstihu prezradiť a ako vlastne The Last of Us Part II kráča v stopách nastolených predchodcom.

Pred hraním The Last of Us Part II som si totiž zahral jednotku, aby som si poriadne pripomenul príbeh a vedel dobre porovnať, ako veľmi novinka pokročila, prípadne, či sa prešľapuje iba na mieste, hoci v krajšom grafickom kabáte. Je pravdou, že prvý diel je i po rokoch od vydania stále vynikajúcou a výborne sa hrajúcou hrou, no ak si sequel pustíte v tak krátkom slede, čaká na vás poriadny šok. Samozrejme, v dobrom slova zmysle.

Novinka od Naughty Dogu totiž v porovnaní s predchodcom akoby dospela, podobne ako i Ellie, protagonistka hry. Takto si predstavujem pokrok medzi dvoma časťami. Žiadne “iba” preleštenie grafiky a pridanie viac toho istého. Nemožno však preberať podrobnosti, nakoľko do vydania zostáva ešte pomerne dosť času. Môžeme si však priblížiť moje dojmy z pasáže, v ktorej Ellie hľadá ženu menom Nora. Niečo z tejto pasáže ste ostatne mohli vidieť i počas minulotýždňového dielu State of Play.

Čo sa týka jadra samotnej hry, stále ide o “klasický” The Last of Us zážitok. Ak ste hrali prvý diel, viete do čoho idete. Nakoľko ide o pokračovanie, nesmú chýbať novinky, vylepšenia, nejaké tie optimalizácie gameplayu, no netreba sa obávať, že by ste v Part II dostali diametrálne odlišnú hru, než pred 7 rokmi.

Ellie však už nie je to malé dievča, ktoré sekundovalo Joelovi. Za uplynulé roky dospela, nabrala skúsenosti, a tak sa z pomocníka stala hlavná postava. Oproti Joelovi má však hranie za Ellie svoje výhody – je totiž mladšia a obratnejšia, no, našťastie, podobne smrtiaca. To sa hodí, nakoľko ani tento raz nejde o žiaden výlet, keďže podobne ako aj v predchodcovi, o nebezpečenstvo nie je núdza. Stále je tu hrozba v podobe nakazených, no po krku vám pôjdu aj obyčajní ľudia. Alebo pôjdete skôr vy po nich? Jedna možnosť nevylučuje druhú, pretože tak, ako chcete prežiť vy, chcú prežiť aj vaši nepriatelia.

Veľmi dôležitou súčasťou hry je, rovnako ako i minule, stealth, bez ktorého sa nezaobídete. Schovávanie sa za predmety či prekážky, vo vysokej tráve, odlákavanie pozornosti iným smerom hádzaním fliaš či tehál – to sú vaše “zbrane”. Samozrejme, k dispozícii máte aj “klasiku” ako strelné zbrane, rôzne nástroje či zbrane na melee útoky/obranu a i nastražiteľné bomby, pretože situácia sa môže kedykoľvek zvrtnúť. A kde už nestačí tichý postup, tam musí nastúpiť hrubá sila. Čo sa týka jedného i druhého prístupu, oboje je zábavné, no keďže ja som skôr priaznivcom tichého postupu vpred a The Last of Us nie je žiadna Rambo akcia a ani Uncharted, skôr inklinujem k opatrnému postupu. Nechýba ani starý známy režim načúvania, ktorý vám pomáha sledovať nepriateľov, takže si môžete svoj plán pekne premyslieť. Poteší, že prostredie je otvorenejšie a rozsiahlejšie, čo pri súbojoch ponúka viac možností na taktizovanie.

Keď už príde na lámanie chleba a musíte nepriateľov odprevadiť na onen svet, The Last of Us Part II si neberie pred ústa žiadnu servítku. To ostatne ukazovali už prvé ukážky, ktoré boli do sveta vypustené a inak tomu nie je ani v prípade nových videí. Prebodnuté či podrezané hrdlá, rozmlátenie lebky oceľovou trubkou, skrátka boj na život a na smrť. Pamätáte sa, ako sa diskusnými fórami šírili názory, že hra bude extrémne brutálna a či to už nie je za hranicou únosnosti? Ak patríte medzi slabšie a citlivejšie povahy, tak v tomto prípade vám asi bude miestami ťažko, pretože násilie je tu poriadne explicitné. Ak by som za seba mal odpovedať na otázku, či to už nie je veľa, povedal by som nie, pretože svet The Last of Us nie je priateľský. Je to jednoducho kto z koho. Som rád, že sa Naughty Dog nebáli a skočili do toho naplno, pretože to iba prispieva k atmosfére a celkovej uveriteľnosti. Je však až neuveriteľné, že takejto otvorenosti sa chopilo štúdio, ktoré kedysi prinieslo hráčom Crasha Bandicoota, či Jaka & Daxtera.

Celému zážitku veľmi pomáha skvelé grafické spracovanie a i zvuková stránka. Nepríjemné zvuky Clickerov sú ešte desivejšie než v minulosti, kroky “bežných” nepriateľov, či znepokojujúce ticho vám budú pumpovať krv v žilách, pričom ak máte kvalitné slúchadlá, prípadne domáce kino, zážitok z hrania sa posúva ešte o level vyššie. Zatlieskať musím i zázračnej optimalizácii, pretože pri hraní The Last of Us Part II konzola PlayStation 4 Pro vôbec nehučí, ako býva zvykom pri iných aktuálnych hrách. Netuším, ako to vývojári dokázali, pretože podľa všetkého využívajú každý zlomok výkonu pomaly sa lúčiacej konzolovej generácie. Videá a screenshoty, ktoré sú k dispozícii na internete či v tomto preview vám dávajú jasnú odpoveď na to, ako hra graficky exceluje, i keď je iné niečo priamo hrať a iné je sledovať záznam na internete, kde je navyše nutné počítať s kompresiou.

Podobne ako aj minule, nesmie chýbať crafting a vylepšovanie si zbraní, prípadne zlepšovanie niektorých schopností Ellie. Hráči prvého dielu budú, samozrejme, tieto prvky dobre poznať, i keď k nejakým zmenám, vzhľadom na vek predchodcu, došlo. Zmieniť musím aj dôraz na detaily, ktoré vývojári do hry zapracovali. Nemyslím teraz iba postavy, no celkovo drobnosti v prostredí.

Aby sme však nechodili okolo horúcej kaše. Môžem vám povedať moje dojmy z pasáže, kedy sa Ellie musí dostať za Norou, respektíve ju nájsť. Asi nikoho neprekvapí, že môj dojem z hrania je pozitívny, pretože to, čo bolo skvelé na predchodcovi je aj tu. Výborná atmosféra, pútavý svet, drsné súboje, nákaza znetvorujúca ľudí, extrémne nepríjemné zvuky a i vzhľad Clickerov, špičkové technické spracovanie, to je len zlomok toho, čo robilo The Last of Us tak skvelou hrou. Áno, prvý diel stál aj na mimoriadne silnom príbehu, no či je tomu tak i u Part II si povieme až 12. júna. Gameplay a atmosféru však majú ľudia z Naughty Dog v malíčku, o tom asi nik nepochybuje.

Viem, že pre mnohých hráčov je The Last of Us Part II najočakávanejšou hrou roku, prípadne patrí medzi tie najočakávanejšie, a tak je ťažké hovoriť o tom, či pokračovanie stojí, respektíve bude stáť za to. Mnoho z vás sa teraz článkom, videám a fotkám vyhýba, pretože došlo k úniku, ktorý mnohým hráčom pokazil prekvapenia, ktoré si vývojári nachystali a pracovali na nich dlhé roky. Ja vám aktuálne neprezradím, či bude The Last of Us Part II dôstojným nástupcom prvého dielu, prípadne či pôjde o najlepšiu hru pre PlayStation 4, podobne ako sa to podarilo predchodcovi na PlayStation 3. Šanca tu, ako vždy, je, no zároveň sa všetko môže zosypať, podobne ako domček z karát. Možno nás čaká neuveriteľný zážitok, na ktorý budeme dlho spomínať a možno prichádza prvé zakopnutie Naughty Dogu za posledných 25 rokov. Zatiaľ však nezostáva nič iné, len si užívať videá priamo od Sony a vývojárov a počkať buď na recenzie do 12. júna, prípadne na vydanie hry, ktoré pripadá na piatok, 19. júna.

Prístup k hre poskytla spoločnosť

Komentuj!

komentárov