Green Hell – Simulátor úmrtí?

Green Hell je ďalším prírastkom do v súčasnosti dosť preplneného žánru survival hier. Spravidla však už nové žánrové tituly už neponúkajú nič nové a snažia sa bodovať najmä atraktívnymi prostrediami. No Green Hell pôsobí už na prvý pohľad sviežim dojmom, ktorý navyše ešte umocňuje nádherná vizuálna stránka. Čo sa v skutočnosti skrýva za touto skvele vyzerajúcou fasádou?

Recenzovaná verzia: PC

Čistokrvný survival Green Hell prešiel takmer identickým vývojom, akým prechádzajú podobné tituly z tohto žánru. Nezávislé poľské štúdio Creepy Jar najskôr vyše roka prezentovalo svoj počin vo fáze predbežného prístupu, aby nakoniec s veľkými fanfárami uvoľnilo verziu 1.0, obsahujúcu tradične aj príbehový režim. Ten dáva konečne celému snaženiu nejaký zmysel a je nutné podotknúť že je síce klasicky poňatý, ale pomerne zaujímavý. Okrem neho však plnohodnotná verzia pridala aj viacero nového obsahu v podobe ďalšej nebezpečnej fauny a flóry. Pribudol nový systém lootovania a v neposlednom rade aj také vychytávky, ako napríklad hnilobný proces vašich zásob. A tu je prvý a hneď najvážnejší kameň úrazu. Pridaním tohto nového obsahu sa totiž už tak dosť náročná hra ešte viac sťažila… No poďme pekne poporiadku.

Príbehový režim sa zameriava na dvoch manželov, ktorí sa vydali do amazonského dažďového pralesa študovať tamojšiu faunu a flóru a v neposlednom rade aj zvyky miestnych domorodcov. Ako to však v podobných prípadoch vo videohrách býva, už veľmi skoro, teda po skončení tutoriálu sú rozdelení a vy sa tak sa ocitáte výhradne v koži zúfalého manžela, hľadajúceho svoju ženu Miu. Tá má však k miestnym domorodcom bližšie, než by sa zdalo…

Na začiatku máte k dispozícii iba malú vysielačku a takzvané inteligentné hodinky. Tie vám okrem štandardného zobrazovania času slúžia zároveň ako kompas a ukazovateľ životných funkcií v jednom. V tejto rozľahlej a nehostinnej džungli však nemôžete stáť na jednom mieste. Práve naopak, musíte sa neustále sa hýbať a nespať na vavrínoch. Neustále vám totiž veľmi rýchlo ubúdajú veľmi potrebné živiny. Tie sa delia do štyroch častí: tuky, bielkoviny, voda a sacharidy. Pokiaľ vám aspoň jedna z nich chýba, bude postupne prichádzať o zdravie. No a čím viac živín vám chýba, tým rýchlejšie vám bude ubúdať zdravie.

Problém býva častokrát v tom, že máte prebytok potravín obsahujúcich sacharidy, ale chýba vám jedlo, ktoré by obsahovalo tuky. A keď aj nejaké nájdete, ešte to automaticky nemusí znamenať, že jeho konzumácia sa oplatí. Daná potravina môže obsahovať parazitov, ktorý sa vám uhniezdia v tele a ktorých je možné sa zbaviť iba požitím istého typu rastliny, alebo huby. Ďalšou možnosťou je otrava jedlom. Tá síce po čase zmizne sama, ale aj tak môže mať po dobu svojho trvania fatálne následky (predovšetkým v kombinácii s inými chorobami a problémami).

Hra je v tomto ohľade až prehnane náročná a aj na jednoduchších náročnostiach predstavuje výzvu. Podľa môjho názoru je to však až za hranicou realizmu, pretože nie je možné, aby ste behom jediného dňa museli skonzumovať desiatky banánov, kokosových orechov a k tomu niekoľko menších živočíchov, aby ste nezomreli. V realite človek vydrží bez jedla aj niekoľko dní, v Green Hell však ani pár hodín. Do toho pripočítajte skutočne extrémny smäď, ktorý sa dá zahasiť často len špinavou vodou plnou parazitov a zrejme máte aspoň čiastočnú predstavu o náročnosti tohto survivalu. V skratke: Pokiaľ ste hrali i nami recenzovaný Long Dark, tak vedzte, že ten je oproti tomuto zelenému peklu iba prechádzkou zasneženou ľadovou záhradou.

No a ak si náhodou myslíte, že to horšie byť nemôže, musím vás rýchlo vyviesť z omylu. Ešte som totiž nespomenul únavu a príčetnosť, čo sú taktiež dôležité zložky hry. Príčetnosť predstavuje samozrejme, psychické zdravie protagonistu a pri sústavnom psychickom dráždení môže mať na hlavného hrdinu fatálne dôsledky. Rovnako ako spomínaný úbytok potravy, je aj prirýchlo prichádzajúca únava veľkým problémom. Pokiaľ sa príliš psychicky namáhate, o chvíľu upadnete na nejakú dobu do bezvedomia. Aspoň na najnižšej náročnosti je vypnutá a priznám sa, že po začiatku, kedy som sa odvážne pustil do prieskumu na strednej náročnosti, som po pár hodinách (a desiatkach úmrtí) veľmi rýchlo dostal až k tej najnižšej zvanej Turista, ktorá bola konečne ako-tak hrateľná…

Naproti tomu musím vyzdvihnúť pomerne prepracovaný crafting systém, ktorý budete využívať veľmi často. V Green Hell je možné vytvárať jednoduchým kombinovaním predmetov komplikovanejšie nástroje (napríklad spojením kameňa a konára získate primitívnu kamennú sekeru), alebo pomocou viacerých súčiastok vytvárať i zložitejšie stavby. Dôležitou súčasťou titulu je, pochopiteľne, i váš zápisník, kam sa vám automaticky zapisujú informácie o dostupných nástrojoch alebo stavbách, ktoré môžete vyrobiť a aké súčiastky potrebujete k ich výrobe alebo stavbe. Zároveň slúži aj ako quest log, v ktorom sú zaznamenané informácie o vašom postupe v hre. Po tejto stránke nemám čo vytknúť.

Green Hell nemá v aktuálnej verzii žiadne výraznejšie technické problémy a vizuálna stránka je dokonca nádherná. Skutočne, neviem o žiadnej inej hre, ktorá by mala krajšie spracovaný dažďový prales. Džungľa je spracovaná mimoriadne presvedčivo a aj keď je to svet až príliš drsný a krutý, snaživci budú odmenení a môžu si k môjmu hodnoteniu prirátať nejaký ten bodík navyše. Dlhšie loadingy sa u nízkorozpočtovej hry dajú celkom prepáčiť a príjemným bonusom je aj česká lokalizácia. Aj preto je naozaj škoda, že tvorcovia to nakoniec prepálili a pre túto nevyváženosť bude pre bežných hráčov lepšie, keď sa poobhliadnu po menej náročných a vyladenejších tituloch, ako napríklad spomínaný Long Dark, či The Forest.