Songbird Symphony – Muzikálová cesta magickými lesmi

Hier pre mladšie publikum nie je nikdy dosť. Dnes sú to totiž samé odrezané hlavy, prepolené telá, desiatky zmasakrovaných protivníkov, nahota, prípadne desivé monštrá a tie len ťažko predstavíte svojej ratolesti, ktorá pri prvom náznaku strachu väčšinou okamžite prestáva hrať. Songbird Symphony na to ide úplne opačným smerom. Vynecháva akúkoľvek akciu, odohráva sa v podmanivých a vizuálne očarujúcich kulisách a pôsobí ako tradičný rozprávkový muzikál od spoločnosti Disney. Začínajúci vývojári zo štúdia Joysteak Studios si pre nás pripravili milú detskú jazdu, ktorá hýri farbami. Jedná sa však o projekt, ktorý by mohli prípadne oceniť i starší a značne vyspelejší herní priaznivci?

Recenzovaná verzia: PC

Super Mario, Crash Bandicoot, Jak (ten sa však neskôr stal plne akčnou záležitosťou), Sonic The Hedgehog alebo Donkey Kong. Známe značky, ktoré od vás primárne vyžadujú skákanie v neuveriteľných svetoch, rozmanitých úrovniach a miestami v diabolskej náročnosti, ktorá ratolesti dovedie k slzám. Príležitostne sa môžete jednoduchým spôsobom ubrániť svojim protivníkom a tradičné levely sú nezriedka okorenené o pretekársku pasáž alebo inú špeciálne ladenú úroveň. Vďaka hravosti a zručnosti autorov si tieto značky a univerzá s radosťou užije aj dospelý hráč, ktorý sa zároveň vráti do mladosti a na pár desiatok hodín sa opäť stane dieťaťom. Jeho nevinná vnútorná osobnosť je fascinovaná každou novou scenériou, ktorú uvidí. Songbird Symphony sa však nezapíše vedľa týchto značiek, nakoľko sa autori rozhodli, že jadro hrateľnosti bude omnoho prízemnejšie, než v daných projektoch. A úprimne, spomínaní tvorcovia sa ani príliš nesnažia konkurovať konkrétnym značkám. Vzali však hudbu ako prvok, s ktorou pracujú naprieč celým titulom a snažia sa tak určitým spôsobom skryť nerobustnú vrstvu ostatnej hrateľnosti. Je však práve zmienený aspekt dostatočne zábavný, aby vám umožnil zabudnúť na nijak objavnú hernú náplň, ktorá pri skákaní neťaží ani z 2D prostredia a dokonca ani z pestrej fauny, či flóry?

Cesta za poznaním vlastnej identity 

Infantilne ladený príbeh sleduje malé vtáčatko menom Birb, ktoré je čudákom vo svojom vlastnom svete. Neustále má stále pocit, že do prítomného prostredia nepatrí a cíti sa ako cudzinec v lesoch, kde sa pritom narodil. Práve preto sa rozhodne navštíviť múdru, sčítanú a vševediacu sovu. Tá mu prezradí, že ani napriek nemalým znalostiam, ktorými oplýva, nepozná odpoveď na zvedavé otázky maličkého vtáčika. Je tu však jedna možnosť, respektíve pieseň. Po jej zahraní totiž dokáže dotyčný získať silu hudby a bude mu splnené jedno želanie. Pieseň to je však zložitá a úmorná. Birb sa preto musí naučiť jednotlivé noty od množstva ďalších okrídlených postáv, aby ju dokázal zahrať a našiel svoju skutočnú podstatu i rodičov..

Ako vidíte, premisa nie je vôbec zložitá, avšak dobrodružstvo, ktoré ponúka rozhodne stojí za pozornosť. Jedná sa o typický malý príbeh vo veľkom svete, kedy sa z obyčajného cestovania stáva strhujúci životný zážitok. Ten je navyše preplnený rodinnými ponaučeniami a múdrosťami, pričom je zrejmé, komu sú adresované. Nie všetko, čo je odlišné je automaticky zlé a odsúdeniahodné, ostatným obyvateľom pomáhame a hlavne sa ku všetkým správame milo. Tieto a mnohé ďalšie kréda v sebe ukrýva táto hra a sú vám postupne predkladané prostredníctvom praktických situácií. Účelom je pritom rozvíjajúcemu sa hráčovi vštiepiť lekciu slušného správania. Našťastie, ani starší konzument nebude nad myšlienkami ohŕňať nosom, pretože sú podané nenásilnou a milou formou.

Všednejšia hrateľnosť v audiovizuálne dokonalých prostrediach 

Jednotlivé úrovne sú prekvapivo komplexným bludiskom, v ktorom sa dá jednoducho zablúdiť. Nachádzate množstvo skrytých predmetov, ako rozličné pierka, ktoré následne odnášate jeho majiteľom, neviditeľné cestičky, alebo na pár sekúnd aktivujete výťahy pomocou hudobného QTE, kedy do rytmu musíte stláčať príslušné klávesy. Tie vás, pochopiteľne, dostanú na vysoko položené miesto, odkiaľ sa vydáte ďalej. Osobne si však myslím, že blúdenie je deti občas až príliš náročné a o chvíľu ani nebudú tušiť, kde sa nachádzajú, takže zrejme sa vaša asistencia stane nutnosťou. Ako som spomenul, levely sú poriadnym bludiskom a sám som sa párkrát stratil. Som však rád za sympatickú faunu, obrovskú farebnú škálu a dýchajúce kulisy, ktoré akoby boli vystrihnuté z plnohodnotnej rozprávky od veľkého produkčného štúdia.

Bohužiaľ, úrovňami častokrát len nezáživne prechádzate a nevykonávate v nich nič zaujímavé. Tu a tam rozlúsknete logickú hádanku, prostredníctvom ktorých vedia byť autori pomerne kreatívni a miestami nekompromisní a občasne sa zasa len rozprávate so zaujímavými postavičkami disponujúcimi špecifickými charaktermi. Výhradne textová forma však mladších hráčov zrejme nenadchne a je škoda, že sme sa nedočkali poriadneho dabingu. Je však pravdou, že stále hovoríme o indie štúdiu a do podobných projektov sa málokedy dostanú hlasovo talentovaní herci. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že jednotlivé postavičky dokážu pôsobiť dostatočne živým dojmom a je možno až škoda, že takmer nikto nedostane väčší priestor. Na druhej strane, toto rozhodnutie podtrháva fakt neprestajne plynúceho dobrodružstva, v ktorom stretávate karikatúru za karikatúrou, ktoré sú vlastne úplne nepodstatné, avšak práve vďaka nim máte pocit funkčne vystavaného sveta.

Škoda len, že skutočne zaujímavé platformovanie tu vlastne ani neexistuje. Z hry sa vyparil element prehry, keďže prekážky a platformy, naprieč ktorými cestujete vám neumožňujú nijakým spôsobom zlyhať a práve vďaka tomu je cestovanie pomerne nezáživnou činnosťou. Skákaniu, ktoré paradoxne využívate často, by prospela akákoľvek výzva. Nemyslím tým nutne niečo náročné, ale ozajstné priepasti, elementárni protivníci, dynamicky pohybujúce sa platformy. Niečo v tom zmysle, aby gameplay mimo muzikálových častí, ku ktorým sa dostaneme nižšie, pôsobil konzistentnejšie. Možno je to zámer vývojárov z Joysteak Studios, no v prípade, že áno, pôsobí skôr kontraproduktívne a pre pestrofarebnú poviedku o živom lese nie práve ideálne, keďže k potulkám mladého Birba by sa predsa len hodila strhujúcejšia hrateľnosť.

Aby som však bol objektívny, zhudobňovanie levelov je výbornou a mimoriadne sviežou mechanikou, ktorá dokáže stimulovať k triviálnemu prieskumu prostredí. V každej úrovni totiž začínate s nenápadným hudobným podkladom, pričom po prostredí sú rozmiestnené rôzne minimalistické úlohy. Niekedy stačí stúpiť na tlačidlo, inokedy interagovať so zvieratkami, preletieť určitými miestami v konkrétnom poradí, alebo spolupracovať s vajíčkom, ktoré je vaším verným spoločníkom. Môžete mu totiž dávať príkazy a takýmto spôsobom rozlúsknuť hlavolam. Zakaždým pritom budete odmenení hudobným nástrojom, ktorý začne vydávať tóny a dotvárať daný level. Z tohto hľadiska musím autorov opäť pochváliť, pretože sa jedná o veľmi zábavnú a pútavú formu zaujatia, kde si dovolím povedať, že niečo podobné ulahodí vkusu každej generácie. Obzvlášť pri takto šikovnom prevedení.

Muzikály ako od Disneyho 

Zrejme vám už je jasné, že Songbird Symphony je prvom rade oslavou hudby ako takej. Muzikálové sekvencie sa preto pýšia parádnou a strhujúcou choreografiou, ktorá ťaží z farebného, svetelného, hudobného a pódiového prevedenia. Máte pocit, že sa dívate na premyslené muzikálové číslo, ktoré nie je ponurou a statickou scenériou, ale svižnou, prístupnou a hlavne mimoriadne uspokojujúcou zvukovou zložkou. Keby sa tam ešte aj spievalo, šlo by o najunikátnejšie herné hudobné dielo posledných rokov. Rozpočet však nepustí a najmä kvôli tomu dostanete primárne príjemnú zvukovú kulisu, v ktorej hlasy nikdy nespievajú prítomný text, čo ale nemôžem a vlastne ani nemienim tvorcom vyčítať.

Do muzikálových čísel sú každopádne zakomponované rytmické minihry. V praxi to funguje veľmi podobne ako v prípade výťahových QTE, ktoré som popisoval vyššie. Všetko je však zvučnejšie, rýchlejšie a v neskorších pasážach enormne náročné. Naozaj, naposledy som sa takto zapotil a prsty sa precvičili za čias Guitar Hero na PlayStation 2, kedy sa moja mladšia verzia snažila pokoriť jednu z piesní Ozzyeho Osbournea. To ale nemení nič na tom, že vnímam túto časť hry veľmi pozitívne. Navyše, podobných čísel je v príbehu hrania množstvo a preto nečakáte na ďalšiu skladbu desiatky hodín, čo rovnako vytvára dobrý dojem. Niektoré hardcore sekvencie pritom pokoria len tí najstatnejší a najšikovnejší, avšak vedzte, že ide najmä o skóre, teda skutočné zlyhanie nemožno dosiahnuť. Každý hráč však chce, samozrejme, dosiahnuť to najlepšie možné skóre.

V rámci svojho žánru nerobí Songbird Symphony nič vyložene zle. Je to herná rozprávka pre najmenších, ktorá vďaka pôsobivému vizuálnemu stvárneniu dokáže držať pozornosť, keďže hrateľnosť to kvôli svojej prílišnej jednoduchosti úplne nedokáže. Áno, zamrzí, že vývojári nemali veľký rozpočet a absentuje akýkoľvek voice acting, pretože ten by ešte väčšmi sprístupnil túto pôvabnú záležitosť. I napriek tomu, že sa nájde veľké množstvo starších hráčov, ktorí sa s radosťou pustia do hudobnými notami opradeného sveta, muzikálové pasáže sú neskôr natoľko náročné, že tento neduh príliš výrazne bije do očí. Verím, že by sme ja a množstvo ďalších hráčov omnoho radšej prijali vyvážený zážitok na oboch frontoch, vďaka čomu by spevavý vtáčik mohol dosiahnuť na ešte vyššie hodnotenie.

I takto je to však solídna oslava hudobného a žánru a nebolo by zle, ak by sa aj ďalší tvorcovia uberali v stopách Joysteak Studios. Songbird Symphony na to ide trochu inak ako Mario alebo Crash a ak hľadáte klasickejšiu plošinovku, skúste radšej niečo zo zmienených sérií. Birbovo dobrodružstvo pripomína skôr Toki Tori 2+ ako rovnako svojskú záležitosť a nie typický mainstreamový produkt. No pokiaľ máte záujem o nevinnú rozprávku vhodnú pre každú vekovú kategóriu, Songbird Symphony je vašou voľbou, pretože nenásilnejšiu hru so šikovne umiestnenými rodičovskými ponaučeniami zrejme nenájdete.

Komentuj!