11-11: Memories Retold – Emotívna prechádzka 1. svetovou vojnou

Jednoduchá adventúra 11-11: Memories Retold láka netradičným grafickým spracovaním a takmer určite zanechá v hráčoch určitú emočnú stopu. Trpí však drobnými nedostatkami, ktoré celkový dojem trochu zbytočne zhoršujú. O tom si však viac povieme na nasledujúcich riadkoch.

Keď v roku 2014 prišlo štúdio Ubisoft s titulom Valiant Hearts: The Great War, len málokto čakal, že bude zbierať jedno ocenenie za druhým, ani že sa bude dostávať na titulky top magazínov. Napriek tomu ide o záležitosť, ktorá si zaslúži svoje miesto v hernom svete a v mnohých z nás zanechala po skončení silné emócie. Priameho pokračovania sme sa síce nedočkali, no Yoan Fanise, spolurežisér Valiant Hearts rozbehol nový projekt, ktorého výsledkom je práve 11-11: Memories Retold.

Z hľadiska hrateľnosti o jednoduchú adventúru, ktorá zaujme najmä netradičným grafickým spracovaním a vyrozprávaním príbehu. Nenájdete v nej akčné prestrelky, nebudete ani tankom búrať steny fašistických táborov, o to v tomto titule nejde. Memories Retold sa totiž sústreďuje na budovanie charakterov postáv a opisuje vojnu z iného pohľadu, než sme zvyknutí – z pohľadu bežných ľudí, nevojakov a dopadu vojny na ich (ne)všedné životy.

Začínate v roku 1916 v Kanade, teda dva roky pred koncom vojny, resp. uzavretím prímeria. Celou hrou vás prevedú dva charaktery. Prvým je Harry, veľmi mladý nádejný fotograf, ktorý sa na front dostane tak trochu náhodou. Jeho talent si všimne vysokopostavený major Barrett, ktorý si Harryho vyberie za osobného fotografa. Jeho úlohou je prinášať frontové fotografie, ktoré doma pozdvihnú morálku v inak beznádejne zaseknutom vojnovom konflikte.

Na opačnom póle príbehu je Kurt, nemecký inžinier, ktorý stavia útočné vzducholode. Jeho syn zmizol na bojisku, nemôžu ho vyhlásiť za mŕtveho, ale nikto nevie, kde v skutočnosti je. A tak sa Kurt, ako správny otec, vydáva na púť po bojovej línii, aby svojho syna našiel.

Obaja naši hrdinovia sa tak vrhajú do jedného z najnebezpečnejších konfliktov všetkých čias s vlastnými motiváciami, ktoré v žiadnom prípade neobsahujú zabíjanie ani pomstu. Harry sa chce presláviť a získať srdce ženy, do ktorej je zaľúbený. Kurt chce nájsť svojho syna a neváha preto riskovať svoj život. Ani jeden z nich nie je vojak, ani jeden nejde vraždiť.

Hra vás už v úvode privíta mimoriadne netradičným vizuálnym spracovaním, ktoré budí dojem olejomaľby. Namiesto detailných polygónov a textúr s nekonečným rozlíšením tu nájdete len ťahy štetcom. Každá obrazovka, každý uhol tak vyzerá ako umelecké dielo, ktoré si zaslúži zvečniť. Pozor, na screenshotoch hra nevyzerá tak dobre ako naživo, keď sa hýbe a jednotlivé farebné polia sa dočítavajú priamo pred vašimi očami. Strata detailov na úkor farebnosti a krásy hry tak vôbec nie je takou katastrofou, ako som osobne predpokladal. Práve naopak, len v málo hrách sa toľkokrát len tak zastavíte, aby ste sa pokochali výhľadom zo zákopu. Hru na ultrarealistické zobrazenie, ktorú poznáme z top titulov, tu vyhrala krása. Krása ťahu štetcami a miešania vhodne zvolených farieb.

Z hľadiska herných mechaník tu nie je veľmi o čom písať. Hlavné postavy kráčajú, utekajú, sem-tam vedia interagovať s nejakým predmetom či vyšplhať po rebríku. Logické hry riešite len veľmi vzácne, skôr je dôležité rozumieť, čo vám kážu ostatné postavy. Niekedy máte niečo vyzdvihnúť a priniesť, inokedy sa len vydať správnym smerom. V pár misiách Harryho a Kurta vystrieda mačka, ktorou budete objavovať zákutia konkrétnej mapy. A niekedy sa k vám pridá aj súpútnik holub.

Harry dokáže fotografovať (avšak má obmedzený počet snímkov na deň), Kurt zasa opravovať rôzne stroje. Hra je ale skôr výpravná než akčná, takže prvé “skoro vzrušenie” príde až približne po hodine hry, kedy s Harrym a pomocou zvonov na palube riadite loď naprieč mínami v rozbúrenom oceáne.

11-11 má dovedna až 6 rôznych koncov, čo rozhodne nie je zvykom pri nezávislých hrách s obmedzeným rozpočtom. Dejovú líniu ovplyvňujete niektorými dôležitými rozhodnutiami, napríklad či niekoho zachránite, alebo zastrelíte a tak podobne. Harry posiela svojej priateľke fotografie spoza oceánu a je na vás zvoliť, aké to budú a či potešia jej dušu alebo nie. Na základe vyvolanej emócie potom dostáva adekvátnu listovú odpoveď. Kurt zasa odpisuje svojej dcére a vy volíte, kedy zaklame, kedy je predostrie krutú pravdu a kedy radšej nebude písať o ničom dôležitom.

Počas celej hry môžete zbierať rôzne zberateľské predmety reprezentované bielymi rotujúcimi listami. Pre odomknutie bonusového obsahu spravidla musíte nájsť minimálne dva listy rovnakej kategórie. Pod bonusovým obsahom v tomto prípade myslíme nejaký predmet súvisiaci s vojnou alebo postavami, ktorého popis sa snaží doplniť a rozšíriť celkový kontext hry, respektíve reálnej vojny. Trochu tak chýba motivácia, prečo pre pár riadkov textu prelúskať celú mapu na trikrát, pretože spomínané bonusy sa v 11-11: Memories Retold vôbec nehľadajú ľahko. A ak ich už nájdete, nie vždy obsahujú niečo, čo vás poteší.

Osobne by som vývojárom odporučil zakomponovať do hry pokojne aj viac zberateľských predmetov, no rozhodne ich umiestniť na o niečo dostupnejšie miesta. Samotný príbeh totiž naberá výraznejšie kontúry práve v súvislosti s odomykaním jednotlivých trofejí, no ich hľadanie skrátka nie je taká zábava, ako si zrejme tvorcovia predstavovali.

Časť výčitiek by som smeroval aj na pohyb postáv, ktorý by v takto priamočiarej a jednoduchej hre mal byť takisto priamočiary a jednoduchý. No nie vždy to ale platí. Niekedy neviete obísť NPC postavu, inokedy sa zaseknete o neviditeľnú prekážku. Sú to síce iba detaily, ale zamrzia.

Čo však možno jednoznačne pochváliť, je hudobný sprievod a veľké a významné plus udeľujem aj vynikajúcemu dabingu samotných postáv. Hlavným hrdinom prepožičali svoje hlasy známi herci ako Elijah Wood (asi najznámejší Hobit z Pána Prsteňov) a Sebastian Koch (napríklad Most špiónov).

Britsko-francúzska spolupráca reprezentovaná štúdiami Aardman Animationsa DigixArt je vo finále zmesou veľmi emotívneho príbehu, ktorý úžasne dokresľuje zvolený vizuálny štýl, a dobrého zvukového sprievodu. Nie je to mainstreamová záležitosť a určite nezaujme každého. Neponúka totiž takmer žiadnu akciu a skôr sa sústredí na predanie myšlienok humanizmu. Rozpráva však historku, ktorá ďaleko presahuje štandardný formát hier a navyše svojským štýlom. Škoda však niekoľkých chýb, ktoré jej jednoducho neviem odpustiť a ktoré zbytočne znižujú celkový zážitok.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!