Ken Follet’s The Pillars of the Earth – Vzostup a pád katedrály

The Pillars of the Earth, historický román pochádzajúci z pera Kena Folleta, bol po prvýkrát vydaný ešte v roku 1989. Bez akýchkoľvek pochybností sa jedná o najlepšiu a najznámejšiu knihu z takzvanej série  Kingsbridge, ku ktorej patria ďalšie dva romány World Without End a Column of Fire. Niet divu, že práve Piliere sa ako prvé dočkali videoherného spracovania. O to sa postaralo známe nemecké štúdio Daedalic Entertainment, ktoré fanúšikova humorných adventúr poznajú vďaka neobyčajným dobrodružstvám a rovnako zvláštnym hrdinom série Deponia. Dokázalo toto štúdio kvalitne spracovať rozsiahly príbeh plný intríg, lásky, zrady a krvavých vojen? 

Recenzovaná verzia: PC

Už pred vydaním titulu sa vedelo, že pôjde o epizodickú záležitosť. Prvej epizódy, v tomto prípade knihy s názvom From the Ashes, sme sa dočkali ešte v auguste minulého roku. To, že šlo o slušný prológ k celému dielu, vám potvrdí aj naša recenzia. Hrateľnosťou sa síce jednalo o štandard, no sila titulu pochádzala z jeho atmosféry. Tá bola totiž dokonalá a to isté môžeme povedať aj o zmysluplných dialógoch. Príbeh druhej epizódy začína niekoľko týždňov pred skončením tej prvej. Dej totiž sledujeme retrospektívne a z pohľadu doteraz nie až tak známej ženskej postavy menom Aliena a neveľmi zdatného mladíka Richarda.

Stavba katedrály vo vojnou zmietanom Anglicku.

Títo dvaja súrodenci stratili doslova všetko. William Hamleigh a jeho rodina sa za pomoci Walerana Bigoda stali grófmi Shiringu a to tak, že zosadili bývalého grófa Bartholomewa, otca oboch súrodencov, a uvrhli ho do žalára. Richard a Aliena prišli o všetku moc a grófske výhody, čím sa stali ľahkým terčom pre Williama. Po chabom pokuse o únik z pazúrov tohto násilníka omámeného mocou  príde mečom Williamovho osobného strážcu o život nevinný sluha a Richardovi zasa odrežú časť z ľavého ucha. Túto zúfalú situáciu vyrieši až Aliena, ktorá ukradne zbrane a koňa a spolu s bratom utečie do najbližšieho mestečka. Osud to však nakoniec zariadi tak, že sa títo súrodenci dostanú do omnoho vzdialenejšieho mesta Kingsbridge. Áno, jedná sa o to mesto, kde práve začala stavba obrovskej katedrály.

Príbeh titulu musím pochváliť najmä za jeho perfektné vystavanie a emocionálne silné momenty. Niekto by mohol oprávnene namietať, že to nie je zásluha titulu, ale knižného originálu. To je síce pravda, no vytvoriť kvalitnú adaptáciu tiež nie je jednoduchá záležitosť. Skvelým príkladom sú mnohé filmy ale aj niekoľko videohier, ktoré jednoducho nedokážu navodiť emócie a atmosféru knihy. The

Pillars of the Earth má však tento aspekt zvládnutý na výbornú. Celý príbeh je rozprávaný veľmi pútavo a hlavne záživne. Romantickým scénam nechýba nežnosť a cit, vojnovým momentom zasa hrdinskosť a autenticita. Postavy majú svoje vlastné pohnútky a ciele a pritom žiadna z nich nie je čiernobiela. Každá má svoje svetlé, no i temné stránky, ktoré sa skôr či neskôr prejavia. Nechýbajú ani zaujímavé prerody postáv. Napríklad, je skutočne pútavé sledovať ako sa z altruistu a kňaza Philipa postupne stáva človek, ktorý spochybňuje existenciu Boha. Takýchto zaujímavých prerodov je v celých Pilieroch hneď niekoľko, čo je celkom pochopiteľné, nakoľko stavba katedrály pokrýva viac ako 30 rokov.

O dialógoch môžem hovoriť opäť iba v superlatívoch. Perfektne zvládnutý voice acting som spomínal už v prvej epizóde. Z tohto pohľadu išiel titul kvalitatívne jednoznačne vyššie. Ako sa napätie zhusťuje a pokojná atmosféra ustupuje tej depresívnej, postavy začínajú vyslovovať naozaj silné myšlienky hodné zamyslenia sa. Za jeden z vrcholov považujem monológ Philipa z Gwyneddu po uzretí hrôz vojny. “A potom som pochopil, že sme to boli my. Žiaden diabol, ktorý by nám ublížil. Žiaden Boh, ktorý by nás ochránil. Iba my.” K tomu si prirátajte surový súboj prebiehajúci na pozadí a metaforicky spracovaného nepriateľa. Ten je totiž v tejto bitke vyobrazený ako obrovský démon požierajúci vnútornosti nepriateľa. Napadá ma len jedno slovo a to “dokonalosť”.

Virtuálna kniha?

Zároveň však The Pillars of the Earth pôsobia náučne, nakoľko príbeh o vystavaní katedrály sa odohráva na pozadí konfliktu medzi kráľom Stephenom a cisárovnou Maud a jej polovičným bratom Robertom z Gloucesteru. Mnoho konfliktov síce funguje len ako pozadie, ktoré podtrháva historickú atmosféru a z bezprostrednej blízkosti ich neuvidíte, no mne osobne to takto vyhovovalo. Knižný originál je v oblasti súbojov a vojen o niečo rozsiahlejší, no kniha disponuje takmer tisíckou strán a všetky sa úplne logicky nedajú preniesť na obrazovky herných zariadení. Áno, v mnohých prvkoch je titul omnoho striedmejší a opatrnejší ako kniha. Brutálne znásilňovanie v hre rozhodne nečakajte a krvavých súbojov je omnoho menej, respektíve všetky nám nie sú ukázané priamo a iba o nich počujeme. Vďaka predošlej vete to možno vyznieva tak, že z mŕtvych protivníkov tečie namiesto krvi med a Anglicko 12. storočia je vyobrazené ako bezchybná utópia. Nie je tomu tak. Anglicko tejto doby je preplnené zlodejmi, vrahmi, násilníkmi ale aj úbohými žobrákmi a mocnou cirkvou. No a ako je to s tou krvou? Tou sa rozhodne v bojoch nešetrí. Niekoľkokrát ma až prekvapila naturálnosť vrážd a súbojov. Za spomenutie určite stojí scéna, v ktorej William Hamleigh prebodne krk jedného z nepriateľských Angličanov.

Keďže bolo posledných niekoľko stoviek slov venovaných príbehu, dialógom a atmosfére, tak vám musí byť jasné, že videoherné The Pillars of the Earth majú veľmi blízko k tým knižným. A ono sa skutočne jedná o ten najlepší variant pre ľudí, ktorí nemajú čas na čítanie dlhých a obšírnych litánií. Autori z Daedalic nám dostatočne pútavo prerozprávali príbeh o zrode katedrály, ľudských problémoch a vojnách a vytvorili tak akúsi virtuálnu knihu. Textových dokumentov, ku ktorým sa dostaneme nižšie, je nemálo, no a jadrom hrateľnosti je sledovanie dramatických konfliktov a výber dialógov. Naozaj totiž viacej pozeráte a počúvate ako hráte, čo ale nie je na škodu. Na škodu by to bolo v hre typu Dead Island, ktorá je založená na zábavnej hrateľnosti, no dialógy a príbeh, nech sa snažia byť akokoľvek vážne, pôsobia skôr komicky. Tu má všetko dusivú atmosféru, konflikty vás zaujímajú a prekvapia, až máte pocit, že sledujete epický televízny seriál, v ktorom môžete občas rozhodnúť o deji, či musíte nájsť potrebný predmet. Vďaka príbehovej kvalite Pilierov Zeme by som sa nebránil ani ďalšiemu hernému spracovaniu Piesne Ľadu a Ohňa (pre väčšinu ľudí známe ako Hra o Tróny) alebo nejakej dráme z pera Shakespeara, samozrejme za predpokladu, že by na titule pracovali Daedalic Entertainment.

Hrateľnosťou absolútne nenáročné

V recenzii prvej epizódy som spomínal, že titul disponuje jednoduchou hrateľnosťou. Tu a tam máte nájsť nejaký predmet či osobu a výnimočne sa dočkáte aj nejakej tej minihry. Tá vždy spočíva v stlačení ľavého tlačidla myši v správnu chvíľu, čím vykonáte nejaký úkon. Druhá a ani tretia epizóda hrateľnosť, bohužiaľ, nijak neobohatili. Ponúkajú to isté, čo aj prológ a to je určite škoda. Daedalic totiž dokáže vytvoriť aj zábavné, no súčasne veľmi náročné, hádanky, čoho dôkazom je i výborná Deponia. Rozhodnutiu autorov však v podstate rozumiem. The Pillars of the Earth sú totiž v prvom rade o príbehu a náročnejšie hádanky by ho zrejme skôr brzdili. Tak či tak, väčšia náročnosť a herná rozmanitosť by rozhodne nebola na škodu. Zapracovať by sa napríklad dal aj väčší počet QTE pasáží, nakoľko vojnové konflikty poskytujú dostatočný priestor na rôzne súboje, či už s mečom alebo s lukom. No autori sa rozhodli ich nevyužiť.

Príbeh sa nezriedka rozvíja aj prostredníctvom rôznych textových dokumentov. Samotná hra vás doslova upozorní, že ste objavili predmet, ktorého príbehové pozadie rozvíja text. Takto sa čo-to dozvedáte o histórii rôznych predmetov ale aj o obsahu dopisov a dôležitých listín. Niektoré herné pasáže, najmä tie cestovateľské, sú rozprávané výhradne prostredníctvom textu, predčítaného postavou, za ktorú práve hráte. Tieto časti sú pomerne dlhé a opäť len umocňujú pocit virtuálnej knihy. Súčasne v nich budete veľmi často rozhodovať o deji. Máte veriť žene, ktorá práve vybehla z lesa a tvrdí, že vám chce pomôcť alebo nie? Vydáte sa pravou cestou alebo ľavou? Pomôžete tým úbohým žobrákom alebo nie? Každé rozhodnutie ponúka inú cestu k cieľu. V recenzii prvej knihy som inak tvrdil, že hra je do bodky verná knižnému originálu. To sa nakoniec ukázalo ako nepravda, nakoľko v priebehu druhej a tretej epizódy rozhodujete o osude niektorých postáv. Nejedná sa však o jasné voľby typu “”zabiť alebo nechať žiť”” ako v hrách od Telltale Games. Ide o reálne rozhodovanie sa vo vypätých situáciách, kde zohrávajú dôležitú rolu i na prvý pohľad nevýznamné voľby.

Živo pôsobiaci vizuál?

Grafické spracovanie by sa dalo prirovnať k obrazu od nadaného maliara. Vydržíte sa naň pozerať celé hodiny, skúmate detail po detaily, no aj tak vás po dlhom a hĺbavom obzeraní dokáže prekvapiť a nadchnúť. V súvislosti s tým je potrebné vyzdvihnúť aj živo pôsobiace kulisy každej hernej obrazovky. Či sa už ocitnete v kostole plnom rytierov, pripravujúcich sa na útok, na rozostavenej katedrále, alebo na pozemku pastiera oviec, nikdy sa nedočkáte statických a nezáživne pôsobiacich lokalít. Rytieri si neustále obzerajú svoje meče, robotníci pracujúci na katedrále aktívne narábajú so svojimi pracovnými pomôckami, ovečky sa neustále mrvia a podobne. Hry sú občas práve o takýchto detailoch a hernému zážitku to rozhodne pomáha. Atmosféru výborne podtrhuje i historicky ladený hudobný sprievod, ktorý dáva určitým situáciám potrebnú dávku emócii.

Stavba katedrály bola úspešne dokončená a je na čase nad ňou vyniesť finálny ortieľ. Aj keď som to po prvej epizóde až tak nečakal, nakoniec si ma videoherné spracovanie The Pillars of the Earth naozaj získalo. S postavami som sa dokázal zžiť a s búšením srdca som tak sledoval jeden dramatický konflikt za druhým. O náročnú záležitosť pritom rozhodne nejde, v tomto prípade dokonca môžem smelo napísať, že hrateľnosť je odstavená na druhú koľaj. Titul v podstate neponúka žiadnu výzvu a to bude platiť aj z pohľadu niekoho, kto v živote nedohral žiadnu hru. Lenže mimoriadne silný príbeh, dokáže tento hendikep vykompenzovať a pokiaľ je pre vás prvoradá táto zložka, Ken Follet’s The The Pillars of the Earth by vás rozhodne nemal sklamať.

Komentuj!