Nikoderiko: The Magical World – Director’s Cut – Mangusta v magickom svete

Pod žánrom plošinovej hry si človek môže predstaviť naozaj všeličo. Najviac o tom však budú vedieť zrejme starší hráči, ktorí majú skúsenosti s legendárnymi titulmi ako Crash Bandicoot či Sonic the Hedgehog. Práve tieto hry de facto definovali uvedený žáner a zároveň ho dostali na povestný piedestál z ktorého ich len ťažko niečo zosadí. Kvalitných plošinoviek je však v poslednom čase naozaj málo a mnohí autori sa tomuto žánru radšej vyhýbajú. Relatívne malé štúdio VEA Games zo slnečného Cypru však mení zaužívaný trend a pokúša sa priniesť to, čo v hernom svete momentálne citeľne chýba – kvalitnú plošinovku. Podarilo sa autorom aspoň čiastočne nadviazať na slávu Crasha Bandicoota či Sonica, alebo ide len o ďalší titul, ktorý veľa vody nenamúti?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Mangusta – Alias Niko

Keď sa povie mangusta, len málokto si hneď dokáže predstaviť, o aké zviera ide. Ide o malú šelmu s krátkymi končatinami, malými ušami a dlhým chvostom. V prírode ju môžeme stretnúť najmä v strednej či južnej Afrike. Tento mnohým neznámy živočích sa objavuje v plošinovke Nikoderiko: The Magical World – Director’s Cut, kde má ambíciu obnoviť zašlú slávu klasických „skákačiek“ a vtiahnuť záujemcov do svojho sveta vďaka zábavnej a hravej hrateľnosti. Tá má pritiahnuť nielen najmenších, ale môže zaujať aj staršie publikum. A do istej miery sa jej to aj darí… Poďme si to však rozmeniť na drobné a povedzme si o hre trochu viac.

Ako už bolo spomenuté, Nikoderiko: The Magical World – Director’s Cut nám ako hlavné postavy predstavuje mangusty, konkrétne Nika a Lunu. Ide o zohranú dvojicu, ktorej úlohou je hľadať poklady v rôznych svetoch. Čo by to však bol za príbeh, keby sa niečo nepokazilo? A presne to sa stane aj im – Niko a Luna sú okradnutí o svoj poklad hlavným záporákom Grimbaldom a jeho zvieracími kumpánmi. Vydávajú sa teda na cestu za pomstou naprieč magickým svetom.

Cesta za pomstou…

Nikoderiko: The Magical World – Director’s Cut ponúka dve možnosti hrania. Buď hrou prefrčíte úplne sami alebo využijete kooperáciu a cestu za pomstou tak môžete zdieľať aj so svojimi najbližšími. Úplne jednoduché to však nebude, hoci na výber máte aj tri možnosti obtiažnosti a to overenú klasiku: Easy, Medium alebo Hard. Ocitnete sa tak na mape čarovného sveta, kde sa budete pohybovať naprieč rôznymi nebezpečnými svetmi.

Ostrov, ktorým budete prechádzať, ponúka širokú škálu úrovní – tie sú pestré, farebné a vizuálne veľmi atraktívne. Či už sa ocitnete v dažďovom pralese, tropickej oblasti s pieskom a morom, alebo v zasneženom prostredí, vždy vás dokáže zaujať oku lahodiaci vizuál. Počas hrania budete liezť, skákať, plaziť sa, lietať či plávať, a nechýba ani možnosť osedlať rôzne zvieratá, ktoré vám pomôžu dostať sa z bodu A do bodu B.

Počas dobrodružstva budete zbierať rôzne suroviny ako drahokamy či písmená N-I-K-O vo forme zlatých štvorcov. Tento zberateľský prvok zvyšuje motiváciu zopakovať si levely a pokúsiť sa prejsť hru na 100 %. V určitých momentoch vás čakajú aj súboje s bossmi, ktoré musíte zvládnuť, aby ste mohli pokračovať do ďalšej časti ostrova.

Súboje s bossmi sú relatívne jednoduché a do istej miery aj repetitívne. Väčšinou budete musieť nepriateľa trafiť vhodným spôsobom alebo sa vyhýbať opakujúcim sa prekážkam, kým ho napokon porazíte. Nie je to vyslovene zlé, no autori mohli byť kreatívnejší – súboje pôsobia trochu fádne a patria skôr k slabším častiam hrateľnosti.

Levely sú každopádne čoraz zložitejšie a dlhšie. To je, samozrejme, logické, no v zásade predvídateľné a samo o sebe to nebude každému stačiť. Príjemným oživením sú však bonusové úrovne na štýl Crasha Bandicoota, ktoré obohacujú hrateľnosť a prinášajú vítané spestrenie.

Hra má svoje plusy, ale aj mínusy…

Medzi mínusy, okrem relatívne jednoduchých a krátkych súbojov s bossmi, určite patrí aj krkolomné ovládanie v kombinácii s problematickou kamerou. Tieto prvky môžu byť najväčšou prekážkou najmä v momentoch, keď sa potrebujete presne odraziť, niekam doskočiť alebo sa vyhnúť prekážke – a namiesto toho skončíte úplne inde, než ste zamýšľali.

Problémy teda spôsobuje aj samotná kamera, ktorá občas skresľuje priestor a bráni vám v tom, aby ste mali dobrý prehľad o dianí. V dôsledku toho môžete prísť o život a musíte tak opakovať celý level. Hoci sa to nestáva často, je to nepríjemný detail, ktorý môže pokaziť dojem z inak zábavnej hry.

Graficky je však hra na veľmi dobrej úrovni – minimálne na PlayStation 5. Môžete si vybrať medzi režimami Performance a Quality, pričom v oboch prípadoch pôsobí vizuál veľmi príjemne. Pomáha tomu aj krásna farebná paleta, ktorá hre dodáva hravý, pozitívny a živý vzhľad. Tu musím autorov jednoznačne pochváliť.

Trochu horšie je to už so zvukovou stránkou. Hudba sama o sebe nie je zlá, no osobne by som preferoval živší a výraznejší hudobný sprievod, ktorý by dianiu dodal väčšiu dynamiku a energiu. Napriek tomu, že hra pôsobí na prvý pohľad farebne a optimisticky, je to práve zvuková stránka, ktorá tento pocit úplne nepodporuje. Výraznejší soundtrack by všetkému určite dodal ten správny „šmrnc“ a lepšie by ladil so zvoleným estetickým štýlom.

Nikoderiko: The Magical World – Director’s Cut je veľmi príjemná plošinovka, určená predovšetkým mladšiemu publiku. Zaujať však dokáže aj starších hráčov – či už svojím pútavým farebným spracovaním alebo jednoduchou, no zábavnou hrateľnosťou. Autori sa v nej pokúsili oživiť zašlú slávu klasických „Bandicoooviek“, čo sa im do istej miery aj podarilo a už len za to si zaslúžia pochvalu. Oceňujem teda, že sa našli vývojári, ktorí sa nebáli inšpirovať klasikami ako Crash Bandicoot či Sonic the Hedgehog a hoci na ich úroveň nedosiahli, pochvalu si zaslúžia už len za snahu.

Komentuj!