Once Upon a Puppet – Kde bolo, tam bolo…

Na vydanie titulu Once Upon a Puppet som sa veľmi tešil. Hra ma ihneď očarila svojim sympatickým vizuálom, zaujímavými nápadmi a relatívne jednoduchou hrateľnosťou, ktorá mi dokázala vcelku imponovať. Vyslúžila si tak odo mňa aj zmienku v Skrytých Esách a veril som, že moje očakávania budú naplnené. Podarilo sa to? Nuž… poďme sa na titul pozrieť trochu podrobnejšie.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnými hrdinami Once Upon a Puppet sú drevená bábka Drev a ruka Nieve. Tí sú spoločne zviazaní po krátkom súboji o magickú niť a sú preto nútení vydať sa spoločnou cestou. Ani jeden z našich hrdinov z toho nie je nadšený a tak sa rozhodnú vyhľadať pomoc, aby mohlo dôjsť k ich oddeleniu. Popritom sa však dozvedia o záhadnom proroctve o dvoch osudom spojených osobách, ktorým sa podarí zachrániť celé ich kráľovstvo. To je totiž v rukách kráľa Calibana, ktorý po smrti svojej manželky upadol do ťažkého smútku a rozhodol sa všetkých a všetkého naokolo zbaviť. V kráľovstve sa mimo iné začínajú objavovať tiene, obyvatelia sa menia na kamene a temnota požiera všetko, čo jej príde do cesty. Ako dopadne táto rozprávka a bude mať šťastný koniec?

Pokiaľ si chcete Once Upon a Puppet skutočne užiť, musíte sa naladiť na jej tón. Už zo samotného názvu je zrejmé, že pôjde o rozprávku – akurát trochu temnejšiu rozprávku, ktorá sa snaží nejakým spôsobom adresovať i aktuálne témy. Kráľ Caliban bol totiž v minulosti mierumilovný a spravodlivý. Ako mu však žiaľ zastrel myseľ a začal všetko vnímať priveľmi emocionálne, temnota naokolo a sila nášho ústredného zloducha, “Kráľa tieňov” začala výrazne narastať. Úlohou našich hrdinov tak bude obnoviť v spirituálnom svete spomienky kráľa, aby bol opäť schopný racionálneho uvažovania. Nejde síce o prelomový príbeh a nachádza sa v ňom celkom veľká dávka klišé, no ako rozprávka to funguje celkom dobre.

Zaujímavé je však to, že titulnou postavou nie je Drev, ako som si pôvodne myslel, ale Nieve. V prvej kapitole sa s ňou stretávame ako s prvou hrdinkou príbehu a ide o postavu, ktorá má od začiatku aj nejakú históriu, no najmä cieľ. Kráľ ju totiž práve vyhnal do exilu v podzemí, nakoľko nevedela ušiť kostým, ktorý by mu prišiel dokonalý. Je však rozhodnutá skúsiť ešte raz šťastie a získať si svoje miesto tým, že ušije to najlepšie oblečenie pomocou magickej nite. Veľmi rýchlo tak dokážete porozumieť jej problémom a budete jej chcieť tejto situácii pomôcť. Drev naopak podzemie považuje za svoj domov, medzi svojimi priateľmi je veľmi obľúbený a navyše miluje herectvo. U neho sa však všetko dozviete postupne.

Obaja hrdinovia mi boli od začiatku sympatickí a chcel som vidieť ako sa vyvinie ich cesta. Zaujímavé sú aj ostatné postavy, s ktorými sa stretnete. Či už ide o starostu Horatia, jeho asistenta Kumpela, starú prorokyňu alebo i spomínaného Kráľa tieňov. Veľa robia v tomto smere dialógy, no je trochu škoda, že s výnimkou prorokyne, ktorá v určitých momentoch slúži ako rozprávačka príbehu, sa nedočkáte žiadneho dabingu zo strany postáv. Osobne totiž verím, že tak by všetko vyniklo ešte o niečo lepšie.

Po stránke hrateľnosti musím tvorcov taktiež pochváliť. V každej kapitole sa dočkáte niečoho nového a nebudete mať pocit, že vás už v hre nič nedokáže prekvapiť. Na začiatku vás čaká len behanie a skákanie, no postupne sa do hry zapoja ďalšie elementy ako je lukostreľba, horolezectvo, stavanie divadelných setov a s každou ďalšou cvernou odblokujete aj nové schopnosti pre Dreva a Nieve. Či už pôjde o dvojskok, vystrelenie sa z praku alebo možnosť vyššieho odrazu.

No ak by som mal z toho všetkého niečo výraznejšie vyzdvihnúť, išlo by práve o stavanie divadelných setov, ktorými následne budete otvárať staré spomienky kráľa alebo jeho syna. V prvom rade musíte dať jednotlivé kulisy na správne miesto, odstrániť temnotu, ktorá sa tam môže objaviť a následne sa Drev postaví do stredu javiska, ožiarený reflektorom a spolu s ním si vychutnáte predstavenie formou flashbacku, ku ktorému vám niečo povie prorokyňa ako ústredná rozprávačka. Tieto časti sú vždy veľmi zaujímavé a odhaľujú pozadie všetkého, čo sa vlastne v kráľovstve stalo.

Občas sa dočkáte i sekcií, v ktorých budete musieť rýchlo reagovať, aby ste ušli jedovatému ružovému plynu, ktorý vás pripraví o život. Ku koncu sa dokonca budete môcť brániť vašim protivníkom pomocou žiarivej lampy. Ako sa totiž hovorí, najväčším nepriateľom temnoty je svetlo. Zbraň tak dáva v tomto ohľade aj reálny zmysel. Väčšina protivníkov v tejto časti už nebude pôsobiť ako veľká hrozba, s výnimkou malých tvorov s hlavou ako bomba. Pred nimi musíte čo najrýchlejšie utiecť, nakoľko ich výbuch je pre vás smrtiaci a súčasne sú celkom kvalitní odborníci v skoku do diaľky. Treba sa od nich preto držať čo najďalej a nedovoliť im sa k vám priblížili.

Už v úvode som pochválil vizuálnu stránku a môžem to iba zopakovať. Hra pôsobí, ako keby bola čiastočne vytvorená v stop-motion štýle, čo je pre mňa vždy ohromujúce. Navyše sa tu nachádza viacero nádherne spracovaných pozadí. Keď sa dostanete do mestečka Hamlet, všetko pôsobí veľmi príjemne, oblasti v paláci sú dostatočne honosné a keď svet dostihne temnota, skutočne to pôsobí akoby z neho boli vytiahnuté všetky farby. Všetko to sprevádza aj veľmi kvalitný soundtrack, ktorý dokáže v mnohých momentoch veľmi dobre podtrhnúť celkovú atmosféru. Najlepšie to z môjho pohľadu vyniklo počas scény v súdnej sieni, ktorú považujem za svoj osobný highlight.

Napriek všetkému ma však hra trochu sklamala. Dúfal som vo veľmi silný herný zážitok, no ten sa nakoniec nekonal. Ako som už spomenul, príbeh nepatrí medzi najsilnejšie, no to by som dokázal akceptovať. Horšie je to, že ani zvraty nie sú také silné, ako by som si predstavoval. Nie sú zlé, ale súčasne nejde o nič, čo by zmenilo váš celkový pohľad. Počas hrania si tak postupne začnete uvedomovať, že viete predvídať, čo sa asi počas jednotlivých momentov stalo.

Vo finále ma tiež veľmi rýchlo prestalo baviť likvidovať nepriateľov, nakoľko s vami hra často nejedná úplne fér. Pokojne totiž umiestni ďalšieho protivníka za vás, nechá ho vyliezť z nejakej krabice, alebo sa zrazu z ničoho nič objaví pred vami, hoci sekundu predtým bolo dané miesto prázdne. No a bojovať spôsobom, že na niekoho namierite lampu v tomto svete síce dáva zmysel, no veľmi rýchlo to omrzí. Bez akéhokoľvek zahmlievania teda môžem napísať, že tieto časti boli moje najmenej obľúbené z celej hry.

Sklamaním bol pre mňa aj celkový záver, kde sa konečne dočkáte konfrontácie s kráľom Calibanom. Po solídne spracovanom finále, kde budete musieť poraziť Kráľa tieňov, sa totiž dostanete k samotnému Calibanovi. Celá táto časť však pôsobí až príliš zjednodušene a bez akejkoľvek väčšej hĺbky. Nemám problém s tým, čo sa udeje, iba s tým, ako sa to udeje. Čakal by som akúkoľvek konfrontáciu, no to čo dostanete, pôsobí ako keby si tvorcovia sami veľmi dobre uvedomovali, že sa už nedokážu prekonať. Vnímam to tak ako smutnú bodku na záver hry.

Posledné čo chcem ešte spomenúť, je technický stav. Nemôžem napísať, že som na bugy narážal pravidelne, no minimálne trikrát sa mi stalo, že som musel hru kompletne reštartovať, nakoľko mi buď zmizli všetky aktívne predmety, alebo Nieve s Drevom ostali zaseknutí v priestore a nebolo možné sa kamkoľvek pohnúť. Rovnako som párkrát prepadol cez niektoré stupienky a bol nútený hľadať iné riešenie problému. A hoci nejde o problémy, ktoré by výraznejšie ovplyvňovali moje hodnotenie, bol by som radšej, keby tu vôbec neboli.

Relatívne pozitívne dojmy sú tak nakoniec poškvrnené viacerými nie úplne prehliadateľnými nedostatkami. Stále však platí, že pokiaľ máte radi temnejšie rozprávky a vizuál v stop-motion štýle, Once Upon a Puppet vás určite poteší. Hra dokáže v každej kapitole prichádzať s niečim novým v oblasti hrateľnosti a veľmi som si užil čas strávený s našimi dvoma hrdinami. Viem si tak predstaviť, že by som sa v budúcnosti do hry vrátil a pokúsil sa získať všetky zberateľské predmety, ktoré sa tu nachádzajú. Verím teda, že tvorcovia z Flatter Than Earth budú vo svojej tvorbe pokračovať a v budúcnosti sa dočkáme hry, v ktorej skutočne zažiaria. Potenciál na to určite majú.

Komentuj!