Sand Land – Beelzebubova cesta za hľadaním vody

Túto recenziu začnem trochu netradične slovami, že herný Sand Land sa zrejme stane výraznou spomienkou na autora pôvodnej mangy. Akira Toriyama zomrel ešte 1. marca tohto roku vo veku nedožitých 69 rokov a bol aj autorom oveľa populárnejších sérii ako Dr. Slump či Dragon Ball. Jeho smrť tak bola rozhodne smutnou správou, no je čas, aby sme si kvality jeho tvorby pripomenuli v tejto videohernej adaptácii. Predtým, ako som sa stretol s touto hrou, som pritom Sand Land vôbec nepoznal. Nevedel som, čo presne môžem očakávať, no z trailerov ma zaujal sympatický vizuál a unikátny humor. Dúfal som, že to bude dobrý odrazový mostík pre kvalitnú hru, a spokojne môžem napísať, že sklamaný som rozhodne neostal. Hrá síce má aj určité nedostatky, no primárne možno tvorcov pochváliť za kvalitne odvedenú prácu.

Recenzovaná verzia: PC

Na úvod si trochu priblížme príbehovú líniu. Beelzebub je princ démonov, ktorý si žije spokojným životom vo svojej dedinke plnej démonov. Miluje byť zloduchom, no rovnako zbožňuje aj videohry a prepadávanie vojenských konvojov, ktoré prevážajú zásoby vody. Tá sa totiž stala v Sand Lande nedostatkovým tovarom a od jej zásob závisí prežitie celého sveta, ako aj démonov. Jedného dňa do ich dedinky zavíta starý muž, ktorý sa predstaví ako Rao. Je to šerif a na základe určitých pozorovaní je presvedčený, že niekde v blízkosti sa musí nachádzať nejaká zásoba pitnej vody. Nakoľko je to zdroj života potrebný pre všetkých, požiada o pomoc s jej hľadaním práve princa Beelzebuba, ktorý po odsúhlasení jeho akcie otcom Luciferom nadšene s Raom vyráža na cestu. Spoločnosť im bude ešte princov opatrovník a dobrý priateľ Thief, a neskôr na ceste stretnú mladé dievča menom Anna. Čo však začne ako hľadanie legendárneho prameňa vyústi v niečo oveľa väčšie. Niečo, čo si nikto ani len spočiatku nepredstavoval. A na konci sa možno ukáže, že ľudia majú o démonoch úplne nesprávnu mienku.

Od začiatku som za najsilnejšiu stránku hry vnímal scenár a postavy. Sand Land je skutočne kvalitne napísaným titulom, ktorý nám predstaví zaujímavý svet, zoznámi nás veľmi zapamätateľnými a vtipnými postavami, a najmä prináša do hry skvele vymyslené zvraty, ktoré mnohým dodávajú oveľa väčšiu hĺbku. To pritom platí nielen o hlavných, ale aj vedľajších postavach. Som vďačný za to, že sa tvorcovia vyhli plochým stereotypom, ktorí sú určení len na jednu rolu, no miesto toho konanie všetkých postáv je opodstatnené, dáva zmysel a v správnych momentoch vedia ukázať, že vedia používať aj mozog, alebo majú veľmi zaujímavé tajomstvá, ktoré nám ich ukáže v úplne novom svetle.

Za najideálnejšie príklady v oblasti hlavných postáv vnímam už spomenutého šerifa Raa, ktorý si so sebou nesie veľmi ťažkú spomienku, a rovnako aj Ann, ktorá o sebe počas tejto cesty zistí aj niečo, s čím nikdy v živote nepočítala. Rovnako je to ale aj na strane vašich protivníkov. Hoci je pravda, že motiváciou niektorých postáv je chamtivosť alebo túžba po pomste, no, našťastie, nie sú obklopení spojencami, ktorých vedú rovnaké ciele, a v správnom momente vedia adekvátne reagovať a obrátiť situáciu naruby. Toto všetko sú aspekty, ktoré dávajú hre úplne nový rozmer.

Čo sa však týka samotného Beelzebuba, ide o jednu z najlepšie spracovaných postáv, aké som mal možnosť za tento rok vidieť. Fascinuje ma, ako tento malý démon dokáže súčasne neustále rozprávať o tom, aký je zlý, no v skutočnosti z jeho akcií je vidieť, že má srdce na správnom mieste, je čestný, a má aj cit pre spravodlivosť. Čo sú vlastnosti, ktoré mnohým ľuďom chýbajú. Nepotrebuje síce žiadnu vďaku, dokonca tým opovrhuje, no tento malý diablik rozhodne nikomu neklame a čo sľúbi, vždy dodrží. A k tomu všetkému má ešte aj skutočne skvelý zmysel pre humor a veľkú kolekciu dobre napísaných hlášok.

Hra však nestojí len na kvalitnom scenári. Ako je na tom celková hrateľnosť? V zásade by som mohol povedať, že hra splnila moje očakávania. Otvorený svet Sand Landu je dostatočne veľký, ponúka veľké množstvo rozličných miest, ktoré môžete navštíviť od jaskýň, skál, ruín, mestečiek, vrakov vesmírných lodí a nevyhnete sa ani rádiovým vežiam, ktoré je vhodné opraviť. Na ceste budete zbierať suroviny, hľadať súčiastky pre vaše vozidlá, bojovať s agresívnymi živočíchmi ako sú raptory, škorpióny alebo kobry a, samozrejme, sa nevyhnete ani stretom s ozbrojenými protivníkmi.

No samotná akcia má, bohužiaľ, jeden nie najlepšie vymyslený detail, ktorý pre mňa urobil hru až príliš jednoduchou. V zásade vás totiž väčšinou nijak nelimituje, či sa rozhodnete postaviť proti vašim nepriateľom v pästnom súboji, alebo sa rozhodnete na nich zaútočiť v jednom z vašich vozidiel. Otázkou však ostáva, prečo by ste mali opustiť bezpečie tanku, ak môžete nepriateľov takto jednoducho vystrieľať? Navyše som v hre objavil ešte jednu maličkosť, ktorá veľmi všetky súboje zjednodušuje, a platí to aj pre bossov. Často vám v hre stačí okolo nepriateľa nekonečne krúžiť a počas toho strieľať. Tank je v tomto prípade najlepšia voľba na využitie tejto techniky, nakoľko sa vám vždy bude spolu s vami otáčať aj váš zameriavač. Vo výsledku som tak na normálnej náročnosti dokázal zvládať skoro všetky súboje na prvý pokus. Dokonca aj finálneho bossa.

No napriek tomu, že bojové mechaniky vám akciu vedia zjednodušiť, nemôžem povedať, že by nebola zábavná. Máte tu veľké množstvo rozličných nepriateľov v rozličných vozidlách, ktorí občas vedia poriadne prekvapiť. Z času na čas je potrebné zlikvidovať nepriateľa vo vzduchu a rovnako sa tu nachádza dostatočné množstvo najrozličnejších boss súbojov. Navyše platí, že vozidlá, ktoré budete môcť ovládať, sú vskutku jedným z najväčších výhod celej hry. Premávať sa na motorke, bojovať z tanku, alebo používať vznášadlo nad vodou boli pre mňa vždy veľmi zábavné činnosti. Najmä keď každé vozidlo viete použiť v inej východiskovej situácii, alebo sa ním zbavíte inej prekážky, ktorá vám stojí v ceste. Čo sa však týka pästných súbojov, tie sú tiež vcelku zábavné. Beelzebub vie rozhodne rozdať pár poriadnych kopancov, a keď do toho zapojíte ešte aj nejaké jeho špeciálne schopnosti, o zábavu je postarané.

Veľkou výhodou vozidiel je ešte aj to, že ich môžete počas hry neustále vylepšovať. Porážaním nepriateľov môžete získať rozličné súčiastky, ktoré následne môžete využiť k posilneniu levelu vášho vozidla, vymeniť primárne alebo sekundárne zbrane a takisto do nich namontovať rozličné čipy, ktoré dokážu zvýšiť atribúty jednotlivých vozidiel. Ako? Budete rýchlejší, odolnejší voči munícii, zbrane sa budú prebíjať rýchlejšie, a veľké množstvo ďalších výhod, ktoré nebudem ďalej menovať. Systém vylepšovania súčiastok a vozidiel skutočne prináša veľa možností na to, ako sa s nepriateľmi vysporiadať rýchlejšie.

Vašou primárnou základňou sa inak stáva mestečko Spino, kam postupne môžete dostať všetko potrebné. Začne to garážou, kde môžete vylepšovať vaše vozidlo a jedným obchodom s pár základnými surovinami. Všetko ostatné už záleží na vás. Konkrétne na plnení vedľajších úloh, ktoré zabezpečia prísun ďalších občanov do mesta. Niektorí z nich sa pre vás stanú aj zdrojom ďalších skvelých benefitov. Získate tak kováčsku dielňu, predajňu nábytku, reštauráciu, tržnicu, maliarsku dielňu a dokonca si budete môcť vybudovať aj vlastnú farmu, aby ste mohli z čoho zabezpečovať prísun potravín.

Pochváliť by som mal ešte aj vizuálnu stránku. Či už ide o púštny svet Sand Landu so svojimi kaňonmi a dunami a dokonca aj nádhernými pieskopádmi (pieskové vodopády) ponúka určite viac než spustošený svet, v ktorom vyhasol život. Dokonca musím priznať, že veľkou zmenou pre mňa bolo aj keď som prvýkrát mal možnosť vidieť ten legendárny prameň. Bola to skutočne unikátna zmena, ktorá bola pastvou pre moje oči. Mal by som však ešte aj povedať, že hra ukrýva aj viac než len púšte. Koniec koncov, Sand Land má aj suseda. Svet, v ktorom žiadne púšte neexistujú. Detaily však v tomto smere prezrádzať nebudem.

Keď som teda rozobral všetky silné stránky titulu, je čas, aby som spomenul aj niekoľko jeho slabín, pričom za najväčšiu považujem nekonečnú rotáciu tých istých dialógov počas skúmania otvoreného sveta. Toto je niečo, čo by mali tvorcovia nejako zmeniť, pretože počúvať počas hry niekedy aj päťdesiatkrát tie isté dialógové možnosti, ktoré spolu vedú Beelzebub s Raom a Thiefom vie byť veľmi unavujúce. Pôsobí to, ako keby vždy všetci zabudli, že tú istú tému riešili pred dvomi minútami. Najhoršie pritom je, keď postavy povedia niečo, čo je v kontexte už absolútne irelevantné. Ako najlepší príklad viem uviesť, že na preskúmanie skalných previsov budete potrebovať skákacie vozidlo. No aj keď to skákacie vozidlo máte, a budete v ňom sedieť, Beelzebub pri každom previse zhodnotí, že na vrchole niečo určite je a kiežby by ste mali skákajúce vozidlo, aby ste to mohli preskúmať. To je určite niečo, čo by mali tvorcovia upraviť patchmi.

Druhá vec, ktorú musím spomenúť, sú všadeprítomné neviditeľné steny. Niekedy nasledovať lokalizátory na mape, ktoré vás majú doviezť na určené miesto nie sú veľmi spoľahlivé, nakoľko sa dostanete k ďalším skalám. V zásade by ste ich svojim skákacím robotom mali možnosť jednoducho preskočiť (nie vždy, ale poväčšine by tie skoky vyjsť mali), no v ceste vás zastavia neviditeľné steny. Takže pokiaľ chcete skúmať terén, jednoduchšie je ostať na vyjazdených cestách, ktoré vás skôr či neskôr na správne miesto dovedú Úplne teda nerozumiem, prečo nie ste schopní tie previsy jednoducho preskočiť… a následne nejako zliezť?

Za zmienku by stálo aj to, že v hre sú aj pasáže, kde je nutné sa zakrádať. Primárne k tomu slúžia vojenské základne, kde je možnosť získať nejaké zbrane alebo suroviny. Tu však musím skritizovať klávesnicové ovládanie tohto elementu, nakoľko pre stealth musíte stlačiť “B”, kameru ovládate myšou, a útok aktivujete klávesou “F”. Pričom sa, samozrejme, musíte ešte aj nejakým spôsobom pohybovať. Aby sa mi nezamotali prsty, na tieto časti som radšej používal ovládač. Akčný Beelzebub je každopádne zaujímavejší, než zakrádajúci sa Beelzebub.

No a na záver ešte jedna malá vec, ktorá mi v hre príde ako úplná zbytočnosť a tou je vaša izba. Keď sa v Pokémon Ruby a Sapphire objavili vaše klubovne, ktoré ste si mohli zariadiť, nebolo to nejako prínosné, no minimálne ste si mohli nájsť úkryty rôznych tvarov a nájsť niečo, čo by vám prišlo zaujímavé. Tu však máte len obdĺžnikové miestnosti, ktoré je potrebné zapratať nábytkom, aký chcete, a nič viac to nepridáva. Nie je žiadny reálny dôvod na to, aby ste do tej miestnosti išli. Neslúži ani ako save point, ani nemá pre hru žiadny reálny prínos. Je to len niečo, čo tu proste existuje.

Toto je však iba detail a určite nechcem vyznieť príliš kriticky. Celkovo totiž ide o solídny open world titul, ktorý je skvele napísaný, má kvalitné postavy, veľmi sympatický vizuál, a skrz problémy s akciou si stále myslím, že súboje sú veľmi zábavné a majú švih. Len sa mi podarilo nájsť spôsob, ako trochu vybabrať s umelou inteligenciou. Nevylučujem však možnosť, že na vyššej náročnosti by som to už také jednoduché nemal. Hra určite má svoje problémy, no nemyslím si, že by dielo zosnulého Akiru Toriyamu bolo nejakým spôsobom znevážené. Zvedavý som aj na anime spracovanie, ktoré by malo prísť ešte tento rok. A hoci Sand Land nebol najväčším projektom, aký Akira Toriyama napísal, tento rok ma rozhodne nakopol k tomu, aby som si ho naštudoval viac. Čo vnímam ako veľmi silné pozitívum.

Komentuj!