Payday 3 – Návrat najlepších herných lúpeží?

Po viac než dekáde existencie Payday 2 prichádza jeho oficiálne pokračovanie. Upierali sa k nemu zraky nadšených fanúšikov prahnúcich po ďalších príbehoch a lúpežiach s ich obľúbenými virtuálnymi postavičkami. Hneď pri štarte však tretí diel ságy nefungoval ideálne a najmä preto začal krátko po vypustení do sveta boj o život titulu ako takého. Konkurencia je neúprosná a hráči pritom len málokedy autorom čokoľvek odpúšťajú. Má však šancu tretí výplatný deň svoje zápasenie vyhrať, prípadne mu osud príliš neprial? Aj tomuto aspektu sa bude venovať nasledujúci text.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Kooperačné tituly sú spravidla vďačnými záležitosťami, minimálne v terajšom hernom priemysle. V poslednej dobe je ale čoraz náročnejšie prísť s trvalou kvalitou rezonujúcou dlhšie ako prvých pár mesiacov po vydaní. Prečo? Pretože konkurencia je obrovská a rôznorodá. Looter shooter projekty, tradičné strieľačky pre viacerých spolubojovníkov, first či third person spracovania takéhoto konceptu, je toho naozaj veľa. Podobný fakt je na jednej strane pre hráčov veľmi dobrý, nakoľko majú k dispozícii zaujímavé zážitky zasadené do všemožných prostredí. Avšak ukazuje sa tu akýsi Netflix princíp, kedy sa po rôznych fórach ľudia sťažujú, že na ňom nie je žiadny obsah a pri ničom dlho nevydržia. Ak vás totiž niečo nezaujme zhruba v úvodnej hodinke, prečo by ste mali v prechode hrou pokračovať, keď doslova o pár minút môžete byť v niečom (pre vás) výrazne zábavnejšom?

Áno, udržať si hráčsku pozornosť je náročné. Kedysi inštalácia alebo sťahovanie zo Steamu trvali pomerne dlho a bolo teda možné zaistiť si koncového majiteľa aj v prípade, že ho celkom nepohltil úvod. V stredovekých dobách tohto zábavného odvetia bolo nutné cestovať do obchodu, kúpiť si disk a, hlavne, hier (obzvlášť tých žánrových) vychádzalo pomenej, takže nebolo tak jednoduché presedlať z jedného projektu na iný.

Dnes sú všetky tieto bariéry v zásade prelomené a preto nezriedka zomiera jeden kooperačný titul za druhým v tak svižnom slede, že to ani nestíhate sledovať. Anthem, Babylon’s Fall (ktoré však obrástli zlé dizajnové rozhodnutia), Marvel’s Avengers, minuloročný Redfall, Back 4 Blood – a to je len zopár titulov, ktoré mi teraz prešli mysľou, nájdete ich podstate viac. Zrejme to stačí ako dôkaz, že žánrových záležitostí rôznych tvarov a veľkostí je neúrekom. Napriek tomu sa tvorcovia z Overkill Software pustili do pokračovania svojej populárnej IP menom Payday. Sčasti zrejme preto, že chceli, no po prepadáku v podobe kooperačného Walking Dead zrejme aj museli siahnuť k niečomu úspešnému i overenému. Určite dúfali, že titul, ktorým im priniesol najväčšiu slávu, zaboduje aj v inovovanej verzii.

Ja osobne som pôvodný výplatný deň či jeho sequel nikdy nehral. Pochopiteľne, existenciu tejto značky som registroval, dokonca som zablúdil pri niekoľkých videách z dvojky a prišli mi pomerne atraktívne. Vždy som však mal pocit, že je práve v tejto sérii príliš veľké množstvo obsahu, aby som len tak z ničoho nič naskočil na rozbehnutý vlak plný veteránov a skúsených strelcov očakávajúcich rovnaké znalosti. Samému sebe som preto povedal, že Payday vyskúšam až s jeho prípadným tretím dielom. Ten deň nakoniec skutočne nastal, trojka za zvukov veľkých fanfár a nemalých celosvetových očakávaní uzrela svetlo sveta. Titul sprevádzal pomerne slušný hype a kult z dvojky, ktorá je v súčasnosti absolútnou legendou kraľujúcou tomuto typu hier na lúpiacich zlodejov. Nastal však určitý problém. Vlak s nápisom Payday 3 totiž zastavil na druhej zastávke a akosi sa odvtedy nepomohol. Zaslúžil si to tento projekt, prípadne mu len nepriali okolnosti spojené s technickým stavom? To si povieme v dnešnej recenzii jedného z najrozporuplnejších projektov poslednej doby.

Tradičná zápletka o kriminálnikoch

Čo sa týka príbehovej stránky, nemali by ste očakávať nič prevratného. Partia zločincov sa ocitla na mizine a tak si vzájomne pomôžu so sériou odlišných lúpeží, aby si zaistila dostatok zelených prezidentov na pohodlný dôchodok niekde na Bahamy alebo Belize. Cieľ je jasný, pričom protagonisti sú ochotní pre peniaze urobiť čokoľvek. Počas rozprávania stretávate partiu odlišných hrdinov a kurióznych postavičiek, akurát príliš nemáte možnosť akokoľvek sa s nimi zžiť – to, samozrejme, môže niekomu prekážať, niektorí však, s prihliadnutím na žáner, pravdepodobne mávnu rukou.

Naratívna línia je skratkovitá a slúži výhradne ako mostík medzi jednotlivými úrovňami, ktorých je dohromady v základnej ponuke osem. Neočakávajte nejaké sofistikované rozprávanie. Za mňa je to trochu škoda, pretože z minimalistickej atmosféry cítiť závan tvorby Michaela Mana – čiže záležitosti ako Heat či jeho knižné pokračovanie, Collateral, prípadne Miami Vice. A to je vždy náramným plusom. Obdobných titulov je málo, kedysi sa o niečo podobné snažil napríklad Kane and Lynch – nešlo o perfektný titul, avšak jeho autori takisto slušne navodili mužnú atmosféru takýchto filmov.

Neprospieva tomu ani štýl rozprávania, ktorý sa v podstate skladá z ozvučených obrázkov, nejestvuje tu akejkoľvek zaujímavej réžii či reálneho filmového stvárnenia. Je to ako sledovať akúsi prezentáciu, ktorú sprevádza dabing i hudba, no nikdy nenadobudnete pocit konzistentného a plnohodnotného rozprávania. Ide o premárnenú šancu? Zrejme áno.

Dbajú však na niečo podobné skalní milovníci žánru? Príliš nie. Na druhej strane však možno vnímať pozitívne, že tvorcovia investovali prostriedky do hrateľnosti. A tá je predsa len dôležitejšia a zásadnejšia, než pompéznosť príbehu či jeho forma. Preto sa naskytuje logická a zásadná otázka – je Payday 3 zábavný pri hraní. Áno, je a bezproblémovo vám v ďalších riadkoch vysvetlím prečo.

Môžete trochu spomaliť?

Ešte predtým si však neodpustím jednu kritickú poznámku, ktorá ma pri hrách trápi čoraz viac. Príležitostne mi totiž príde, že vývojári absolútne nechápu koncového užívateľa. Nie je totiž v ľudských silách počúvať dejový dialóg (ktorý súčasne prezrádza postup v queste), zároveň bojovať s protivníkmi, sledovať textové ikonky na obrazovke a do toho postupovať takticky s ďalšími kolegami. Skutočne nechápem prečo autorské tímy neprestajne od hráčov chcú, aby disponovali štyrmi rukami a troma pármi očí, avšak úvodné pokusy konkrétnych úrovní sú skutočnou bolesťou, ktorá vo mne zapálila nemalú frustráciu.

Netušíte čo sa deje a z každého smeru prichádzajú po zuby ozbrojení nepriatelia, soundtrack buráca, zvyšní hráči neprestajne pobehujú skrz poschodia, no a vám ako nováčikovi môže vybuchnúť hlava – ešte v tejto fáze sa na mňa Payday 3 pôsobilo vyslovene negatívnym dojmom. Na úplný začiatok gameplay zložky však takúto poznámku dávam z jedného prostého dôvodu. Bol by som veľmi nerád, keby vás počiatočná skrumáž od ďalšieho opakovania odradila. Bude to len a len lepšie, to mi môžete veriť. Taktiež vám môže napadnúť jeden argument – mapy si predsa dokážete natrénovať v sprievode umelej inteligencie. Áno i nie. Dokážete úrovňami prechádzať s AI lúpežníkmi, avšak v takom prípade sú absolútne nepoužiteľní.

Zvládajú len pohyb a paľbu, s úlohami vôbec nepomáhajú a stávajú sa tak iba akousi kulisou, neživou figúrou, ktorá nemá reálny prínos do hry. Je to škoda, no chápem takúto voľbu, keďže ak by sa Overkill rozhodol inak, dalo by sa takéto hranie zneužiť na získanie veľkého množstva peňazí a silnejších zbraní, čím by sa stratila energia sršiaca z kooperačného prechodu príbehom. Napriek tomu by som bol rád, keby sa s umelou inteligenciou vývojári viacej pohrali a zapojili by NPC sofistikovanejším spôsobom, ktorý by bol ideálnejšie vybalansovaný.

A vtedy sa spustilo peklo

Gameplay loop je jasný – čaká vás krátky brífing ustanovujúci základu premisu heistu, následne ste vhodený na mapu, pričom spravidla máte pred sebou voľbu. Skúsite prejsť úrovňou kradmo, prípadne rovno vytiahnete automatické pušky a ide sa do pomyselnej vojny s policajtmi. Musím skonštatovať, že druhý zmienený variant je výrazne zábavnejší. Prítomný stealth a jeho mechaniky sú priveľmi jednoduché a vlastne neveľmi uspokojujúce, keďže je cítiť, že Overkill nemá veľké skúsenosti s elementami spojenými so žánrom (pomohli by mu nejaké šikovné ruky z Arkane Studios).

Kvitujem každopádne fakt, že tvorcovia zakomponovali aj do tejto zložky nutnosť komunikácie, obzerania si terénu, presné načasovanie a profesionálny prístup, ktorý by podobná akcia nepochybne potrebovala. Je však nemilé, že tichému vyriešeniu práce chýba uspokojivejší ťah na bránu. Takto všetko veľmi rýchlo skĺzne k pištoliam, nakoľko tie sprostredkúvajú omnoho lepšiu vnútornú satisfakciu pre hráčov. Ako je to teda so streľbou?

Jednoducho povedané, máte pocit akoby ste prežívali ľubovoľnú John Wick snímku. Basy hudobného podkreslenia dunia vo frenetickom rytme, oponenti na vás nabiehajú ako v známej scéne z Matrix Reloaded, no a nábojov je väčšinu času dostatok, takže si môžete vychutnávať efektné piruety medzi policajnými či vojenskými zložkami a veselo rozdávať jeden headshot za druhým. Je to absolútna paráda a to aj po asi dvadsiatich odohraných hodinách. Naozaj ma už dlho takto nebavilo kosiť nekončiace zástupy protivníckych šíkov. Obzvlášť, keď som mohol šikovne striedať malé zbrane s veľkými kanónmi eliminujúcimi aj tých najtuhších strážnikov zákona.

Guns. Lots of guns

Na výber pritom máte takmer všetko od jednoručných zbraní, cez masívne brokovnice, až po samopaly, ktoré dokážu doslova preraziť rady sokov. Tí mimochodom disponujú zábavnou fyzikou a lietajú na všetky smery ako v klasikách od Johna Woo či v prvom Terminátorovi počas čistky policajnej stanice. Nechcem pritom tvrdiť, že ide o akúsi komplikovanú zábavu, vlastne je to práve naopak. Payday 3 je ideálny pre oddych, kedy si na ploche asi dvadsiatich minút (zhruba toľko trvá väčšina heistov) príjemne zastrieľate, zhrabnete peniaze a v prípade, že ste príliš unavený, rovno titul vypnete s vysokým elementom uspokojenia. Levelom však nechýba rozmanitosť, nakoľko nie sú v žiadnom ohľade vytvorené podľa identickej šablóny.

Výprava je pomerne pôsobivá a pozriete sa ako do exteriérov, tak aj interiérov. Mosty skryté pod rúchom noci, denné ulice ako z úvodu Temného rytiera, klenotníctva alebo kluby lemované fialovými neónmi. To som pritom nevymenoval všetky možnosti, aby ste predsa len zostali pri hraní mierne prekvapení. Rovnako rozličná je aj náplň. Tu a tam je nutné prevŕtať trezor, inokedy získavať bezpečnostné karty či zajať jedného zo strážnikov, aby ste prešli miestnosťou alebo chodbou. V jednom prípade dokonca musíte v časovom limite pripraviť pascu a ak sa vám to náhodou nepodarí, heist rovno končí veľkým neúspechom.

Som veľmi rád, že si tvorcovia dali na nápaditosti záležať. No je to trochu dvojsečná zbraň. Titul ako taký ráta s tým, že budete heisty opakovať, pretože len málokedy dôjdete k perfektnému prevedeniu na prvý pokus – je to takmer nemožné, hoci nevylučujem, že sa vám to podarí. Nijako však nedokážete zabrániť tomu, aby sa k vám pripojil nejaký nováčik, ktorý vôbec nebude tušiť ktorá bije. Nezriedka sa preto stane, že prehráte nie vašou vinou, no zásluhou neskúseného hráča, ktorý je ešte len na úplnom počiatku spoznávanie mapy a náplne úloh. Ako niečo podobné vyriešiť? Osobne by som preferoval, keby bol úvodný brífing o niečo viac exaktný. Presne by vás previedol plánom lúpeže. Do levelu by ste následne vstúpili s už nejakým pochopením pre základné kontúry plánu. Vedeli by ste akým smerom postupovať, nedošlo by na tápanie či už zmienenú frustráciu z dávkovania informácií. Takto je všetko na prvé hranie príliš nejasné a zložité, čo (pri absencii partie) predsa len mierne odrádza.

Taktický zážitok ako zo starej školy

Príjemne ma prekvapila najvyššia dostupná náročnosť, ktorá ponúka naozaj taktický zážitok vyžadujúci kooperované hranie. Áno, tu už si len veľmi ťažko poradíte ako sólo vlk, hoci podľa niektorých videí dostupných na internete to možné je. Každopádne, sami tvorcovia vás upozornia, že by ste do tejto výzvy mali vstupovať už ako veterán a ideálne v sprievode ďalších známych presne poznajúcich každý meter štvorcový nadchádzajúcej mapy.

Režim nesie názov Overkill a v podstate sa mení z veselej arkády na strhujúcu adrenalínovú prestrelku kombinujúcu v sebe nutnosť zapojenia vysokých hráčskych schopností a aj istú hru s časom. Nie je tu priestor pre žiadne chyby alebo neistoty, každý jeden krok musí byť pedantne a vopred premyslený, inak hrozí, že vás veľmi rýchlo tamojšia polícia pošle do záhuby alebo, horšie, za chladné mreže väzenia.

V krátkosti a pred záverečným zhodnotením by som ešte upozornil, že po grafickej stránke ide o adekvátne odvedenú prácu. Nie, nikto tu neposúva možnosti ani neprichádza s dych berúcim stvárnením, avšak, podľa môjho názoru, Overkill Software veľmi šikovne využíva chladnú paletu farieb, v ktorej vynikajú svetelné efekty ako aj početné neóny figurujúce v jasnom kontraste s tmavším zvyškom. Nehovoriac o tom, že optimalizácia je skvelá a hra beží plynulo, čo nebolo v roku 2023 ani zďaleka štandardom.

Výplatný termín… neznámy

Payday 3 je mi pomerne ľúto. Na jednej strane si síce nemyslím, že ide o prevratný titul, na ktorý si mnohí spomenú aj o desať rokov, avšak možno hovoriť o nepodarenom počine? Rozhodne nie. Je pravdou, že štart nebol ideálny a prvotný príliv hráčov sa výrazne zmenšil. Avšak od septembrového launchu si projekt prešiel cestou a dnes je príjemný zábavný, bezproblémovo hrateľný a ideálny pre kooperáciu. Lenže, ruku na srdce, musel by sa stať zázrak, aby sa veteráni alebo nováčikovia do Payday 3 znova pozreli. Dôvod? Je ním tieň predchodcu. Ten je skutočne obrovský. Projekt nedávno oslávil desiate výročie, teší sa obrovskej popularite a ako bonus sa môže pochváliť množstvom obsahu. Čo z toho má jeho mladší brat? Hádate správne, vôbec nič.

Úrovní je teraz viac ako pri štarte, no sú skryté za peňažnou bránou a základný obsah vám vystačí na niekoľko hodín. Opakovaním sa, pochopiteľne, dĺžky hry navyšuje, avšak prečo by ste sa púšťali do niečoho nového, keď to staré ešte stále funguje a odlišností v hrateľnosti je minimum? Overkill Software si tak trochu pod sebou podpílil konár.

Doručil solídnu akciu s veľmi zábavným gameplay jadrom, ktoré nenudí ani pri desiatom alebo pätnástom opakovaní, avšak tvorcovia absolútne neboli pripravení na integráciu existujúcich hráčov. Pokiaľ by na to išli spôsobom, kedy by sa zrušila dvojka a všetok jej obsah sa preniesol do tretieho dielu, dnes preberaný titul by slávil obrovský úspech, nakoľko by využíval históriu značky ako aj pridaný príbeh s novými levelmi umožňujúcimi ako kradmý prístup, tak aj tradičný John Wick štýl.

Bohužiaľ, to sa nestalo a to je primárny dôvod prečo v terajšej dobe počet Steam hráčov klesol pod tisícku, konzolové verzie na tom nie sú o nič lepšie a v konkrétnych situáciách musíte vyložene čakať, kým sa ku vám ktosi pripojí. Preto vyriecť záverečný verdikt nie je celkom jednoduché. Ak očakávate, že sa po boku ďalších online používateľov pustíte do heist misií, zrejme by som vám Payday 3 neodporúčal. Môže sa totiž pokojne stať, že žiadnych nenájdete. Disponujete však partou nadšencov a spolu s nimi by ste chceli prežiť minimalistický kriminálny príbeh plný akcie, adrenalínových situácií a výborného hudobného podkreslenia? V takom prípade sú vám dvere otvorené. Tvorcovia za niekoľko mesiacov vyladili hranie, prišli aj s ďalšími DLC príbehmi, ktoré stoja za pozornosť a celkovo doručili nadpriemernú kooperačnú akciu, ktorá síce v rámcu svojho žánru nerobí nič invenčne, avšak spĺňa štandardy a požiadavky obdobných projektov. Na rozdiel od mojej osobnej nočnej mory v podobe Overkill’s The Walking Dead. Tak snáď sa táto stávka na istotu nestane pre vývojársky tím osudnou.