Assassin’s Creed Mirage – Rovnako no predsa inak

Nech si už o sérii Assassin’s Creed myslíte čokoľvek, obrovská popularita sa jej nedá upierať. Len Valhalla lámala po vydaní rekordy a hoci sa stále objavujú tvrdenia fanúšikov o únave materiálu, čísla skrátka hovoria za všetko. Najnovší diel s podtitulom Mirage bol navyše vyzeraný i z toho dôvodu, že sľuboval návrat k úplným začiatkom, keď sa značka ešte nesnažila ohurovať čo najväčšou rozlohou mapy, príbehovými voľbami či RPG prvkami. A vo výsledku to skutočne nie je na škodu, no viac si to rozoberieme na nasledujúcich riadkoch.

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na úvod znova pripomeniem, že som dlhoročným fanúšikom tejto série, no súčasne ju beriem trochu s rezervou. Ak by som ju mal k niečomu prirovnať, v podstate je akýmsi ekvivalentom filmového Marvel Cinematic Universe a poväčšine teda nemožno očakávať hry, ktoré by atakovali to najlepšie v rámci daného roka. Niežeby nemali svoje kvality – práve naopak – reálne však nemá zmysel očakávať viac ako slušnú zábavu bez výraznejších ambícií. Či je to zle, alebo nie, na to si odpovedzte sami, no z môjho pohľadu nemusí byť všetko adeptom na najprestížnejšie ocenenia a pokiaľ sa tvorcovia vedia adekvátne pohybovať v nastolených vodách, potom mi to až tak neprekáža. Assassin’s Creed Mirage je toho veľmi dobrým dôkazom.

Ako už pritom možno viete, Mirage mal byť pôvodne rozšírením pre spomínanú Valhallu, s ktorou ju spája postava asasína Basima Ibn Ishaqua. Ten sa v nej objavil ako jeden z kľúčových charakterov a rozhodne išlo o niekoho, kto by si zaslúžil ešte o niečo dôkladnejšie rozvinutie. Z expanzie sa však nakoniec stala plnohodnotná hra, dianie v prítomnosti bolo odsunuté do úplného úzadia (to znamená, že tu ho dokonca nenájdete vôbec) a novinka z dielne Ubisoftu tak dokáže fungovať ako samostatný titul, do ktorého možno naskočiť bez akejkoľvek znalosti tejto série. Teda viac-menej, no k tomu sa ešte dostanem.

A o čom teda vlastne pojednáva? Príbehovo ide o prequel Valhally, kde sa s Basimom stretávame ešte ako s pouličným zlodejíčkom túžiacim po tom stať sa jedným z členov Hidden Ones. Zatiaľ sa však musí uspokojiť aspoň s občasnou prácou pre ich rád, no ani to sa príliš nepozdáva jeho najlepšej priateľke z detstva Nehal. Všetko sa zmení až po nepríliš vydarenom pokuse zapôsobiť na jednu z vysoko postavených členiek Roshan, no splnenie jeho životného sna so sebou prináša príliš veľkú cenu a k tomu neutíchajú ani jeho pravidelné nočné mory…

Premisa znie teda vcelku zaujímavo a sledovanie začiatkov Basimovej anabázy u asasínov má rozhodne istý potenciál. Z toho sa však scenáristom nedarí ťažiť až tak, akoby sa patrilo, a po pomalšom, no vcelku efektívnom rozjazde rýchlo spadne do neveľmi pútavo podaných epizodicky ladených pokusov o oslobodenie Bagdadu spod vplyvu členov Rádu prastarých (predchodcov Templárov). Nepomáha ani to, že Basim pôsobí spočiatku a na rozdiel od Valhally vcelku plochým dojmom. A to je ozaj škoda, hoci autorom treba aspoň uznať, že s blížiacim sa koncom je dianie predsa len pútavejšie a minimálne jeden zo záverečných zvratov zrejme vôbec neuhádnete. Práve tam sa inak Mirage napája na jemu predchádzajúcu Valhallu a do istej miery spoileruje časť jej zápletky. Bez jej znalosti vám teda úplne nedôjde, čoho presne ste boli svedkom a môže vás tým pádom patrične nalákať na jej vyskúšanie. A to bol asi cieľ autorov.

Poďme sa však pozrieť na samotnú hrateľnosť, ktorá je alfou a omegou celého titulu. Autori sľubovali návrat ku koreňom a jednoduchšej hrateľnosti v zmysle využívaných mechaník. A toto je skutočne pravda – Mirage je celkovo komornejším titulom, kde je síce jadro zachované, no väčší dôraz je kladený na zakrádanie a tichý postup. Nie nutne a ak vám viac vonia priamy prístup, autori vám v ňom nijak nebránia. Súčasne však treba počítať s tým, že tu nie je komplexné levelovanie vašej postavy či všemožné upgradovanie jednotlivých kusov vybavenia. Hoci sa postupom času zlepšujete a získavate nové možnosti ako uspieť, náročnosť súbojov sa zásadne nemení. Nepriateľov je viac než dosť, v prípade vyvolania poplachu si okamžite privolávajú na pomoc ďalších a ani boj nie je až tak plynulý ako v minulosti, nakoľko ste ešte výraznejšie obmedzení staminou. Aby toho nebolo málo, vyvolanie poplachu má za následok zvyšovanie vašej hľadanosti, kvôli čomu sú stráže na uliciach okamžite pozornejšie, čo vám taktiež komplikuje život.

Isté vylepšenia sú síce prítomné, no vcelku minimalistické. Ako jednotlivé obleky, tak zbrane si totiž viete zdvihnúť o dva stupne nahor a tým si zvýšiť buď pasívne vlastnosti (u oblekov), alebo výšku poškodenia (zbrane). Je tu aj vcelku jednoduchý strom schopností rozdelený do troch kategórií, no akékoľvek získavanie skúseností absentuje a body do neho zbierate čisto plnením obsahu v hre. Zabúdať nemožno ani na pomocné vybavenie, ktoré som využíval pomerne často. Uspávacie šípky, plynové bomby, bomby na odvedenie pozornosti, to všetko sa vám skutočne hodí pri snahe vyčistiť dané miesto od nič netušiacich nepriateľov. Dobré je i to, že ak vás náhodou odhalia, väčšinu viete využiť aj v boji a tým si ho aspoň čiastočne uľahčiť. Úplnou novinkou je inak schopnosť zastavenia času a následné automatické zlikvidovanie až piatich cieľov naraz. Celé to má pritom jeden menší háčik a ten spočíva v tom, že ho možno aktivovať iba keď vás nikto nevidí a nabíja sa výhradne tichými zabitiami. Osobne som to často neskúšal, no ani mi to neprekážalo a využitie to určite má.

Zmeny spočívajú i v prístupe k samotným misiám. Hra je síce viac než lineárna – akokoľvek vám umožňuje vyberať si medzi viacerými ponúkanými misiami – no v rámci nich vám dáva miestami na výber ako vlastne postupovať. A to je viac než fajn, takže miesto behania od ukazovateľa k ďalšiemu si skrátka sami hľadáte príležitosti. Cez problematické miesto sa viete dostať aj obyčajným uplácaním, napríklad najímaním nájomných žoldnierov, ktorí odvedú pozornosť stráží… alebo sa len tak votriete do skupiny obchodníkov a prejdete niekam spolu s nimi. Alternatívne cesty či potrebné NPC si vyhľadáte ako ručne tak pomocou vášho opereného spoločníka – tentokrát je ním orol Enkidu – no ak sú v okolí nepriateľskí lukostrelci, najprv sa ich musíte zbaviť, nakoľko ho okamžite zaženú.

Tradičnú pochvalu si zaslúži spracovanie otvoreného sveta, ktorý je tak akurát. To znamená, že nie je príliš veľký, no určite ani malý. Mimo Bagdadu sa budete pohybovať i v jeho okolí a práve tam asi najviac využijete vašu ťavu, respektíve koňa na rýchlejší presun. Obecne však nejde o nič, z čoho by sa vám zakrútila hlava a prebehnúť ním viete rovnako rýchlo ako prejsť pešo cez celé mesto. To pozostáva zo štyroch oblastí, z ktorých každá je niečim zaujímavá a hlavne pôsobí ako skutočne žijúca metropola – akokoľvek tento dojem občas narúša nie práve najideálnejšia umelá inteligencia obyvateľov či NPC všeobecne. Poteší aj spojenie s istou formou výuky, ktoré prebieha tak, že na označených dôležitých miestach zbierate záznamy do encyklopédie.

Po grafickej stránke taktiež nemám výraznejšie námietky. Je síce cítiť, že nejde o next gen titul, no hra miestami vyzerá až nečakane dobre. Nie, skutočne vás ničím neohromí, no pozerá sa ňu skrátka príjemne a pomáha i vydarený hudobný podkres Brendana Angelidesa. Veľkým bonusom je navyše fakt, že hra má viac než obstojnú optimalizáciu a na mojom hardvéri bežala dokonca plynulejšie než tri roky stará Valhalla. Nenarazil som ani na žiadne výrazné technické či gamebreaking problémy, čo nie je v open worldoch žiadnou samozrejmosťou. Možno som mal len šťastie, no zo svojho pohľadu by som ju určite odporučil všetkým, čo radšej preventívne čakajú na rôzne patche a hranie noviniek z toho dôvodu odkladajú.

Assassin’s Creed Mirage teda nie je žiadnou revolúciou, ba ani evolúciou značky, iba veľmi príjemným titulom vhodným ako pre úplných nováčikov, tak dlhoročných priaznivcov. Naskočiť do tohto vlaku je skrátka mimoriadne jednoduché a pokiaľ je vám sympatické samotné zasadenie, nemáte veľmi čo váhať. Za o niečo nižšiu čiastku ako obvykle dostanete asi 20-30 hodín adekvátnej zábavy (v závislosti od toho ako veľmi prahnete po kompletizácii) a to je po tých posledných kolosoch viac než sympatické. Sám som však zvedavý, kam nás zavedie budúcnosť série, no určite by som sa nebránil komornejším pokusom na úkor prekonávania rekordov o čo najväčšiu rozlohu. Nechajme sa prekvapiť.

Komentuj!