Baldur’s Gate 3 – Viac než sto hodín trvajúci zážitok

Nebudem to nijako zastierať. Ak bola tento rok nejaká hra, ktorej som sa nevedel dočkať a bol pripravený jej venovať všetok čas, ktorý len môžem, tak by som bez váhania ukázal na Baldur’s Gate 3. Pokračovanie mojej najobľúbenejšej hernej série, na ktoré som čakal viac než 20 rokov, konečne vyšlo vo svojej plnej kráse a mohol som si ho užiť so všetkým čo ponúka. Hru som kúpil ešte v predbežnom prístupe niekedy roku 2021, no rozhodol som sa, že ju zapnem až keď ju Larian Studios označia ako dokončenú a budem si ju môcť vychutnať naplno. Poďme si to teda nejako rozobrať.

Recenzovaná verzia: PC

Najprv by som mal asi povedať, že táto hra je obrovská. A keď hovorím, že je obrovská, myslím to celkom úprimne a bez zahmlievania. Tvorcovia hovorili, že len sledovanie hlavných príbehových línii by malo hráčom zabrať minimálne sto hodín herného času. Pokiaľ budú chcieť objaviť úplne všetko, môže to byť ešte viac. Ja osobne patrím do kategórie hráčov, ktorí si chcú hru vychutnať čo najviac. Nechodiť len po povrchu, no poriadne preskúmať celú mapu a objaviť všetko, čo sa len objaviť dá. Takže som jej venoval veľké množstvo týždňov, kedy som sa snažil postupne dopracovať k veľkolepému finále.

Urobiť zhrnutie tak masívneho zážitku však nie je jednoduché, a preto som sa rozhodol rozčleniť túto recenziu do niekoľkých blokov. V každom z týchto blokov si rozoberieme určité aspekty, ktoré titul ponúka a rozoberieme si ich plusy a mínusy. Myslím si, že je to ideálny spôsob na to, aby ste sami zhodnotili, či skutočne ide o jeden z najlepších titulov roku, alebo sa bude jednať o niečo, čo vám výraznejšie nezapasuje.

Hrateľnosť a súboje

Prvá vec, ktorú je potrebné si rozobrať je celková hrateľnosť. Myslím si, že Larian v tomto smere odviedli fantastickú prácu. Nedá sa povedať, že by sme sa dočkali nejakého hlbšieho vysvetlenia určitých vecí, no postupne dokážete intuitívne prísť na to, že v hre je obrovské množstvo možností, ako sa môžete vysporiadať s jednotlivými situáciami. Väčšinou existuje aj iné riešenie, ako tasiť meč a v prípade, že sa budete dostatočne túlať po mape, hľadať skryté cesty a všetky možnosti, ktoré vám vývojári ponúkajú, dokážete nájsť veľmi dobré riešenie, ktoré bude vyhovovať skoro všetkým. Samozrejme, vždy sa nájde niekto, kto nebude úplne spokojný, no taký je už aj život samotný.

Z môjho pohľadu ide teda o vynikajúci element z pohľadu znovuhrateľnosti. Možnosť vrátiť sa späť a vyskúšať možnosti, ktoré sme predtým neobjavili. Najmä, keď si ešte okrem toho môžete vytvoriť úplne novú postavu, s novým povolaním, novou rasou, iným príbehom, ktorá sa môže aj v jednotlivých situáciách zachovať úplne inak. Myslím si úprimne, že na to, aby ste skutočne vyskúšali úplne všetko, by ste možno potrebovali aj niekoľko mesiacov a obrovské množstvo nových rozohraných hier s novými postavami.

Pokiaľ však iná cesta ako násilie neexistuje, spustí sa, samozrejme, súboj. Tu je vhodné povedať, že hneď ako Baldur´s Gate 3 vyšiel, našlo sa veľké množstvo hráčov, ktorí boli zo súbojového systému sklamaní. V prvom rade totiž treba priznať, že súboje boli v prvých dvoch hrách odlišné, a väčšina hráčov na to nebola stopercentne pripravená.  K tejto skupine som pritom patril aj ja. Postupne som si však na súboje zvykol a začal byť v boji úspešný. Zvolil som si síce rolu paladina, ktorý mal určité výhody v rámci svojej sily, no verím tomu, že aj s inými povolaniami to ide dobre.

Baldur’s Gate 3 totiž funguje na rovnakom princípe ako Dungeons & Dragons, kde každá postava má na útok vymedzené svoje vlastné kolo a môže počas toho času podniknúť len určitý počet útokov. Občas sa môže stať, že vaše postavy sa ocitnú až niekde na konci reťaze a kým príde na vás rad, budete už výrazne oslabení. A keď už sa útoku dočkáte, uvidíte na obrazovke „Critical miss“ alebo budú vaše útoky neúčinné. To, samozrejme, môže prehlbovať určitú mieru frustrácie a sám musím uznať, že som s tým občas zápasil. No treba sa snažiť znovu, vedieť postavy na mape lepšie rozmiestniť, hľadať výhody, vedieť si správne poskladať svoju partiu. Nebudem sa tváriť, že súboje v hre sú jednoduché, ale garantujem vám, že nech boli akokoľvek náročné, nakoniec sa mi ich podarilo úspešne zavŕšiť.

Samostatná kategórie sú však bossfighty, ktorých je takisto dosť. Samotní bossovia sú často obklopení veľkým množstvom protivníkov, ktorí im vedia zabezpečiť určitú výhodu.  Opäť však platí, čo som napísal už vyššie – cesta vždy existuje. Treba skúšať jednotlivé kúzla, nájsť si tie, ktoré vám najviac vyhovujú, experimentovať, byť kreatívny a vyplatí sa vám to.

Netreba však zabúdať na časté ukladanie. V hre síce sú určité mieste, kde sa vám uloží automaticky, no nie je ich tak veľa ako by ste mohli očakávať. V prípade smrti sa totiž môžete vrátiť o niekoľko hodín nazad. Čo je však veľkou výhodou je možnosť ukladať aj počas boja. Pokiaľ by ste teda mali pocit, že sa začínate v nejakom súboji posúvať správnym smerom, pokojne si ho počas hry uložte. Hrateľnosť a súboje sú teda spracované kvalitne a sú jedným z dôvodov, prečo si ma Baldur’s Gate 3 tak veľmi získal.

Príbeh a postavy

Základom každej kvalitnej RPG je však silný príbeh, ktorý nás vie pohltiť a dobre napísané postavy. Tu však môžem takisto napísať, že Larian zo seba vydali absolútne maximum a nemám im dokopy čo vytýkať. Máme tu úvodný prológ na lodi Iliithidov, následne prvý akt, kde začíname objavovať naše novonadobudnuté schopnosti, spoznávame našich prvých spoločníkov a rozhodujeme, ktorou cestou budeme pokračovať do sveta tieňov. Počas druhého aktu sa zase snažíme obnoviť život v prekliatej krajine, kde môže kliatba dosiahnuť aj nás pokiaľ sa dostaneme mimo svetla a nakoniec je tu tretí akt, v ktorom sa už presúvame do samotnej Baldurovej Brány a pripravujeme sa na veľký súboj s našim najväčším nepriateľom.

Čo sa samotnej týka samotnej atmosféry a naratívu, v tomto smere pre mňa vynikal najmä druhý akt. Celý ten svet ponorený do temnoty a okrem toho spojený s misiou, kde jeden z vašich spoločníkov bude musieť prejsť jednou zo svojich najväčších výziev, je pre mňa absolútnym highlightom. Je to rovnako moment, kedy sa ukáže, či je vlastne naša cesta a splnenie nášho vlastného poslania vlastne správnou cestou, alebo sme sa len nechali zlákať prázdnymi slovami.

Rovnako je tu aj obrovské množstvo menších questov, v ktorých sa musíte rozhodnúť, ako sa zachováte. Tam sa práve ukáže váš charakter a spôsob, akým budete riešiť jednotlivé problémy. Výhodou však je, že k tomuto môžete využiť aj ktoréhokoľvek s vašich spoločníkov, ktorý môže do niektorých situácií priniesť určité výhody v podobe svojich vlastných silných stránok. Pokiaľ teda niekedy s jednou postavou neuspejete, môžete to vyskúšať opätovne s niekým iným a dočkať sa opačného výsledku.

Samotné postavy sú pre mňa absolútnym klenotom. Všetci sú tu vynikajúco napísaní, ich príbehové momenty sú silné a vedia zapôsobiť. Jednotlivé situácie, ktoré som si užil s Shadowheart, Galeom alebo Astarionom boli spracované naozaj kvalitne. Fanúšikovia pôvodnej série sa navyše dočkajú aj niekoľkých príjemných prekvapení v podobe stretov so starými známymi.

Možno je však predsa len škoda, že tu sa neobjavilo viac postáv z predchádzajúcich titulov, pretože by mohlo byť zaujímavé vidieť ako sa posunul životy Valygara, Mazzy alebo Imoen. Stretnutie s Jaheirou alebo Minscom sú však veľmi príjemné a majú v sebe rovnakú dávku pôsobivosti ako pred rokmi. S väčšinou postáv inak môžete nadviazať aj romantický vzťah, čo vie už beztak výbornú príbehovú líniu ešte viac umocniť.

Grafika a vizuál

Hra taktiež ponúka i nádherný vizuálny zážitok. Prostredia sú spracované detailne, viete si ich priblížiť aj oddialiť a pozrieť sa tak na jednotlivé detaily. Je skvelé, že sa počas hry dostaneme do rozličných prostredí, no každé jedno vie priniesť svoje vlastné vizuálne kvality. Budeme tak prechádzať cez rôzne hory a lesy, ocitneme sa v obrovskom meste, vychutnáme si ruiny temného sveta, ktorý umiera, prejdeme si podtemno a tak ďalej.

Rovnako dobre však vyzerajú aj postavy. Tvorcovia museli vytvoriť obrovské množstvo rôznorodých rás a tvorov, ktoré sa od seba svojim výzorom odlišujú a zachytiť jednotlivé rozdiely. Vďaka tomu sa dá na každej postave nájsť niečo, čím je zaujímavá a vizuálne unikátna.

Čo je však úplne najlepšie je, že v hre máte obrovské množstvo brnení a oblečenia, do ktorých môžete vašich spoločníkov vystrojiť. Vďaka tomu si ich budete môcť často vychutnať v plnej kráse, v rozličných úboroch a dokonca môžete to aj celé nejakým spôsobom nakombinovať, aby to vyzeralo ešte zaujímavejšie. A ak by vám to všetko nestačilo, je tu aj možnosť skrz určité flakóniky s farbou zmeniť vzhľad odevu.

Stabilita a optimalizácia

V tejto časti budem možno trochu negatívnejší, no nijak zásadne. Moje PC totiž nepatrí medzi najkvalitnejšie, no aby som bol fér, počas prvých dvoch aktov mi hra bežala veľmi solídne. Musel som si síce zvyknúť na relatívne pomalé načítavanie textúr, no v tomto smere nechcem hru kritizovať, pretože zásadné problémy sa z môjho pohľadu nedostavovali.

Počas tretieho aktu som sa však musel vysporiadavať aj s častými pádmi hry, ktoré začali byť postupne nepríjemné a miestami ma dokonca dokázali vrátiť o veľkú časť priechodu. Nič sa nezlepšilo ani po aktualizovaní mojich ovládačov a vo výsledku som musel s určitými vecami trochu zápasiť. Nie som si však istý či má väčší podiel viny môj vlastný počítač alebo tvorcovia a preto to nie je niečo, čo chcem dávať hre vyslovene za vinu.

Porovnanie s Baldur’s Gate a Baldur’s Gate 2

V úvodnej časti som spomínal, že fanúšikovia pôvodných dvoch titulov mohli ostať spočiatku zaskočení, nakoľko hra veľmi výrazným spôsobom implementuje Dungeons & Dragons hrateľnosť. Nakoľko však Baldur’s Gate spadá do tohto sveta, je to podľa mňa úplne v poriadku. Musím však pripustiť, že spočiatku mi úplne nevyhovovalo, že pri súbojoch bolo treba využiť určitú dávku kreativity úplne iným spôsobom než som bol zvyknutý a takisto, že mnohé akcie (presviedčanie nehrateľných postáv, otváranie truhiel, odomykanie dverí…) sú spracované formou, kde o úspechu rozhoduje hod dvadsaťhranovou kockou.

Je to určite niečo, s čím som sa v minulosti nestretol, no dalo mi to možnosť trochu spoznať herný systém Dungeons & Dragons a hlbšie ho pochopiť. Pokiaľ však máte známeho alebo kamaráta, ktorý sa mu venuje dlhšie, možno by vám vedel vysvetliť určité elementy lepšie. Pretože musím priznať, že pri veľkom množstve kúziel som sa musel sám učiť, ako vlastne fungujú, aké výhody dokážu priniesť a naopak dávať pozor, ktoré kúzla sa medzi sebou rušia. Funguje to potom trochu štýlom pokus – omyl, ale postupne som sa s tým naučil pracovať lepšie. No celkovo to dáva hre oveľa väčšiu dávku kreativity, než prvé dva tituly.

Aj v pôvodných tituloch pritom existovali rôzne možnosti, ako prejsť určitými kapitolami a časťami, no niektoré veci boli skrátka striktne dané. Tu je tá voľnosť z môjho pohľadu oveľa väčšia. Je síce pravda, že som vždy hrával tieto hry ako hrdina a nikdy som sa nespojil s Bodhi, aby som zachránil Imoen v Shadows of Amn, no napriek tomu som mal tentoraz pocit, že mi dáva oveľa viac možností ako sa rozhodnúť pre niektorú cestu.

Plusom je aj skutočnosť, že tentokrát vás hra nepotrestá koncom v prípade, že zabijú vášho hlavného hrdinu a v súboji môžete pokračovať, kým nevyradia aj ostatných. Mrzí ma však, že oproti pôvodným piatim spoločníkom sú tentokrát na výber iba traja. Tak nejak som si zvykol na to, že sme boli jedna veľká šestica. Takisto je ešte potrebné napísať, že v hre bez používania modov môžete vašu postavu ovládať len prostredníctvom myši, čo občas vedie k menším problémom s kamerou. Aj preto ma trochu mrzí, že tu nie je pohľad ako v Dragon Age: Origins.

Hoci tak mojou najobľúbenejšou hrou stále ostáva Baldur’s Gate 2: Shadows of Amn, ktorý ma baví aj so svojimi mínusmi, trojka oproti nemu až tak výrazne nezaostáva. Baldur’s Gate 3 je skrátka mimoriadne dôstojným nástupcom a oplatilo sa na naň čakať všetky tie roky. Pretože ten výsledok skutočne stojí za to.

Záver a hodnotenie

Skúsme to teda celé uzavrieť. Baldur’s Gate 3 vnímam ako za najvýraznejší počin, ktorý som mal možnosť počas tohto roku vyskúšať. Dúfal som v nemožné, a Larian Studios doručili titul, aký som nemal v rukách už veľmi dlho. Podobne ako mnohých minulý rok nadchol Elden Ring, tentoraz po ňom štafetu prevzal tretí Baldur’s Gate. Obe hry zo seba dokázali vytiahnuť absolútne maximum a doručili hráčom vynikajúci zážitok. Bez žiadnych extra poplatkov za farbenie zbraní, odblokovanie rozličných rás, alebo niečo podobné.

Či už ste fanúšikom RPG žánru, Dungeons & Dragons, kvalitných hier alebo len silných príbehov s kvalitne napísanými postavami, dočkáte sa tu úplne všetkého. I ja osobne viem, že sa k titulu určite vrátim a vyskúšam ho znovu a zase trochu inak. Skúsim preskúmať nové cesty, spoznať iné postavy alebo sa rozhodnem byť prvotriednym zabijakom, po ktorom ostane obrovské množstvo mŕtvych. Možnostiam sa medze nekladú a v prípade tejto hry to platí niekoľkonásobne. Larian Studios teda patrí obrovská vďaka za tento zážitok a už teraz sa teším na prípadné DLC, ktorých sa hra môže v budúcnosti dočkať.

Komentuj!