Rozhovor s Pierom Dotti, programátorom Elf Games

Už vo svojej recenzii som spomínal, že Children of Silentown bolo jedno z mojich najväčších herných očakávaní na rok 2023. Počas hrania sa však v mojej hlave vynorilo aj niekoľko zaujímavých otázok, ktoré si pýtali odpoveď. A kde lepšie na ne hľadať odpovede, než u samotných autorov? Rozhodol som sa preto osloviť štúdio Elf Games, ktorí za týmto projektom stáli a na moju veľkú radosť ponuku na rozhovor prijali. Zaslali sme im teda niekoľko otázok, na ktoré nám odpovedal programátor Piero Dotti.

Na úvod nám povedzte niečo o vašom štúdiu. Kde sa začala písať história Elf Games?

Náš tím sa zrodil v roku 2012, keď som začal spolupracovať ja (Piero) s Fabiolou. Zoznámili sme sa na fóre pre tvorbu hier a rozhodli sme sa, že budeme spolupracovať. Zhodli sme sa vo veci otázok ohľadom nápadov a kreativity. Takže sme začali s nejakými projektami, ktoré boli pre nás vtedy skôr hobby. Náš prvý komerčný projekt vyšiel v roku 2016.

Aký veľký je váš tím?

Jadro tímu pozostáva z dvoch ľudí, ale pre Children of Silentown sme mali mnoho ďalších spolupracovníkov, plus ešte Luna2 Studio.

Aká je vízia vášho štúdia, keď tvoríte hry?

Myslíme si, že videohry sú asi tým najlepším spôsobom na vyrozprávanie rôznych príbehov, aké ľudstvo kedy vymyslelo! Nemám na papieri napísanú „víziu“, nakoľko sa takéto pojmy používajú v korporátoch. Na takom leveli nie sme (zatiaľ). Vieme, že nás baví tvoriť príjemné a inšpiratívne zážitky a že sme radi, keď vidíme ľudí ich hrať. Je to skutočne také jednoduché.

Prezradíte nám vaše obľúbené hry, ktoré ste hrávali?

Sú rôzne typy a žánre hier, ktoré obľubujeme. Ja mám rád akčné RPG a rogue-like hry, no prvá hra, ktorú som hral na PC bola Broken Sword: The Shadow of the Templars.
Fabiola miluje manažmentové, survival a dungeon crawler tituly. Jej obľúbenou hrou z detstva je Final Fantasy VII. Naše osobne najobľúbenejšie hry sú: Legend of Zelda: Breath of the Wild, Paper Mario: The Thousand-Year Door a Xenoblade Chronicles (iba prvá časť).

Je teda jedno z vašich herných očakávaní tohtoročné Tears of the Kingdom?

Rozhodne!! Samozrejme si ale zachovávame chladnú hlavu, lebo nikdy neviete ako to dopadne.

Povedzte nám niečo o vašej predošlej hre „Little Briar Rose“. Ako vznikol nápad a aké sú vaše dojmy z výsledného prevedenia hry?

Hra sa zrodila počas Game Jam, súťaži, v ktorej bolo potrebné vytvoriť hru do jedného mesiaca. Na získanie inšpirácie sme si prečítali rozprávkovú knižku a zistili, že originálna rozprávka o Šípkovej Ruženke bola úplne iná oproti Disney filmu, tak sme sa rozhodli vytvoriť alternatívnu adaptáciu ako videohru. Po výbornom výsledku na súťaži (tretie miesto z viac ako 700 hier) sme sa rozhodli z toho spraviť plnohodnotnú hru.

Čo sa týka výsledku, nakoľko to bola naša prvá hra, nemali sme žiadne veľké očakávania. Urobili sme veľa chýb, ale tiež sme sa veľa naučili o tvorbe hier, o priemysle a o tom, ako sa stať „profesionálmi“. Hra sa nestala „komerčne úspešnou“, avšak priniesla nám zdroje na investovanie, aby sme mohli začať pracovať na Children of Silentown. Takže sme rozhodne veľmi vďační Little Briar Rose, nakoľko sme vďaka nej mohli vyrásť.

Vašou súčasnou hrou je point-click adventúra Children of Silentown. Spomenuli by ste si ako sa zrodil nápad na túto hru?

Všetko to začalo, keď sme boli doma u Francescy. Francesca je zakladateľka animačného štúdia Studio Luna2. Ukázala nám nevydaný krátky film, na ktorom pracovala. Po jeho pozretí nám napadlo, že by to mohol byť SKVELÝ koncept pre point-click hru!

Aký typ hráčov si podľa vás užije hru najviac?

Samozrejme fanúšikovia point-click titulov, no tiež ľudia, ktorých bavili adventúry ako Fran Bow, Little Misfortune, A Bird Story. Prípadne aj Undertale.

Ako ste sa cítili po pozitívnych reakciách roku 2020, keď bol vydaný prológ?

Úprimne povedané, bolo to skutočne šokujúce! Boli sme šťastní a nervózni zároveň. Podarí sa hre splniť očakávania? V tom konkrétnom momente sme si uvedomili, že musíme vynaložiť oveľa väčšiu námahu na to, aby bola hra ešte pred vydaním do bodky vyladená.

Prečo to trvalo tak dlho, kým sme sa dočkali plnej verzie? Očakávali sme ju ešte v roku 2021. Spôsobila to Covid-pandémia?

Mrzí nás, že to trvalo tak dlho, kým bola hra dokončená. Mnoho faktorov zapríčinilo jej odklad. Jedným z nich bola, samozrejme, pandémia Covidu. Tiež treba brať ohľad na to, že Children of Silentown bol vedľajší projekt. Pracovali sme na ňom prevažne počas víkendov a po nociach. To, že sa nám podarilo nájsť si Daedalic ako distribútora, bola pre nás taktiež veľká pomoc, avšak portovanie na konzoly a tvorba lokalizácii v takom množstve jazykov vydanie hry trošku zdržali.

Boli nejaké prekážky, ktoré ste museli počas tohto projektu prekonať?

Nuž, najväčšou bol rozhodne čas. Primárna práca nám taktiež zaberala postupne viac a viac priestoru, takže bolo stále náročnejšie si nájsť čas na prácu na tomto projekte.

Kto sa postaral o umelecký štýl hry? Bola tam inšpirácia tvorbou Tima Burtona (ako viacerí spomínali vo svojich recenziach)?

Ako som už spomínal predtým, koncept hry pochádzal z krátkeho filmu od Francescy z Luna2. Ona vytvorila dizajn postavy Lucy a rovnako aj všetkých ostatných. Primárne sa inšpirovala Timom Burtonom a filmom Koralína.

Prezradíte nám aj komu môžeme pripísať kredit za nádhernú klavírnu hudbu v hre?

O tú sa postaral Dario Di Mitri. Stretli sme sa s ním v roku 2012 a myslíme si, že je to veľmi schopný skladateľ. Spracoval niekoľko skladieb aj v Little Briar Rose.

Titulná skladba hry (z traileru) bola však skomponovaná Andreou Camattari, ktorá vytvorila aj titulnú skladbu k pôvodnému krátkemu filmu.

Mestečko Silentown mi veľmi pripomenulo film M.Nighta Shyamalana „The Village“. Bol vám tiež zdrojom inšpirácie, alebo je podobnosť čisto náhodná?

Úprimne povedané, ten film som objavil iba pár mesiacov pred vydaním hry a bol som veľmi prekvapený, keď som narazil na toľko podobností. Ale myslím si, že ústredný nápad je úplne iný.

A čo mená chlapcov v hre? Išlo o referenciu na Pokémon tituly? Ste ich fanúšikmi?

Osobne som fanúšikom Pokémonov, avšak nešlo o referenciu. Mená všetkých detí sú narážkou na špecifickú farbu: Silver (sivá), Red, Black, Blue, Raven (čierna), Sunny (žltá). A istým spôsobom aj Lucy (svetlo). Išlo o niečo, čím sme chceli v hre vytvoriť rozprávkovú a špecifickú atmosféru.

Je spôsob akým sa dozvieme čo sa stalo ľuďom, ktorí išli do lesa?

To je spoiler! Môžem vám povedať len to, že všetky informácie sme ukryli v dialógoch v hre. Ak budete čítať pozorne a pozriete si všetky konce hry, odhalíte záhadu Silentownu.

Ktorá časť hry je vaša obľúbená?

Moje obľúbené oblasti sú *spoiler* stealth oblasť v lese kvôli hrateľnosti a stromový labyrint kvôli atmosfére.

Ktorá postava v hre je vašou obľúbenou a prečo?

Angela (bláznivá stará žena). Je bláznivá, ale silná a je „éminence grise“, osobou stojacou za príbehom Silentownu. Je čiastočne inšpirovaná osobou, ktorú som poznal ako dieťa a bola pre mňa veľmi dôležitá.

Teraz, keď už je hra vonku, a všetci si ju môžu zahrať, je niečo čo by ste zmenili?

Áno. Tesne pred vydaním sme sa rozhodli pridať do nej možnosť „New Game+“, aby si ju mohli hráči zahrať znovu a objaviť všetky konce. Mysleli sme si, že je to dobrý nápad, čo sa týka znovuhrateľnosti, ktorý umožní hráčom prečítať si dialógy z inej perspektívy.

Niektorým hráčom to však príde celkom frustrujúce, takže toto je niečo, čo by sme v blízkej budúcnosti chceli vylepšiť.

Myslíte, že niekedy budeme mať možnosť navštíviť Silentown opätovne?

Možno? To vo veľkom záleží na reakciách od hráčov!

Možno je ešte príliš skoro na túto otázku, no máte už aj nejaké plány do budúcnosti?

Máme veľa nápadov pre budúce projekty, ale chce to čas, aby sme si z nich vybrali ten pravý pre náš ďalší veľký projekt, na ktorom začneme pracovať.

Nejaké posledné slová, ktoré by ste chceli adresovať našim čitateľom na Slovensku?

Vskutku dúfam, že si užijete hru a jej príbeh, ktorý sme vám chceli vyrozprávať!

Boli by ste ochotní nám zaslať fotku vášho tímu?

Momentálne bohužiaľ žiadnu nemám. Členovia tímu žijú v rôznych mestách a v niektorých prípadoch dokonca aj krajinách. Mrzí ma to.

To nevadí. Ďakujeme veľmi pekne za váš čas a naša redakcia zo SomHrac.sk praje veľa úspechov do budúcnosti.

Komentuj!