Pentiment – Majstrovské umelecké dielo?

Zdá sa mi, že ma tituly spojené s kresťanstvom a históriou tento rok trochu prenasledujú. Nedávno som recenzoval 1428: Shadows of Silesia od Kubi Games a opäť sa ku kresťanstvu vraciam v najnovšom titule od Obisdian Entertainment. Tentokrát tu však nemáme akčný titul, kde budeme bojovať s veľkou dávkou nepriateľov. Pentiment je skôr príbehovou adventúrou, ktorá si drží v sebe jemné RPG prvky. Dostávame  tak možnosť viac nazrieť do príbehu, spoznať postavy, vidieť ako žijú a rovnako aj mať možnosť ovplyvniť ich životy našimi rozhodnutiami. Niektoré sa môžu javiť ako malé a bezvýznamné, no buďte si istí, že každé jedno „this will be remembered“ znamená, že niečo ste práve ovplyvnili.

Recenzovaná verzia: PC

Veľmi oceňujem ambície Josha Sawyera a jeho ľudí, ktorí na titule pracovali. Tie roky čakania a snaha pretlačiť tento projekt rozhodne stáli za to. Podarilo sa im dať dokopy komplexne napísaný príbeh, v ktorom každá postava žije svojim vlastným životom. My budeme mať možnosť sledovať ich v rôznych životných etapách a momentoch. Samotný príbeh je totiž rozdelený na 3 akty. Prvý sa odohráva v roku 1518 keď Andreas Maler tvorí svoje majstrovské dielo. V druhom pokračuje príbeh o 7 rokov neskôr, kedy Andreas navštívi hrob starého priateľa a mentora a vo finále sa dej posunie o ďalších 18 rokov.

Každý z týchto aktov má v sebe ústredný moment, ktorý je jasne daný, no čo sa ostatného týka, záleží už primárne na tom, ako sa rozhodnete. Pričom veľké množstvo kľúčových rozhodnutí prichádza priamo v prvom akte. Tam totiž musíte vybrať vášmu hrdinovi charakter, vzdelanie a rovnako aj nejaké zázemie. Všetky tieto znalosti, môžete neskôr počas hrania využiť. Niektorým ľuďom takto môžete dokonca aj pomôcť. Ako príklad by som mohol uviesť, že nakoľko môj Andreas študoval právo, bol schopný zachrániť jednej postave celý pozemok pred zhabaním. Alebo využil svoje znalosti z latinčiny, ktoré ma vedeli v príbehu posunúť dopredu skôr. Kto vie, ako by to ale celé dopadlo, keby som sa v úvode rozhodol inak? Prípadne, čo iné by som vedel ovplyvniť? Dobrý dôvod na to si hru vyskúšať niekedy znovu.

Aký je teda vlastne Andreas? V mnohom to závisí na vás. Môže byť bohémom, môže byť naopak veľmi utiahnutým. Môže mať znalosti anatómie, alebo mohol študovať právo. Týmito schopnosťami a vlastnosťami však v mnohom jeho charakter len dotvárate. Určité charakterové črty sú jasne dané. Veľa nám vedia napovedať časti v jeho snoch, ktoré nám trošku poodhalia aj jeho minulosť. Prial by som si ale keby sa tu vedeli výraznejšie prejaviť aj tie RPG prvky. Napríklad mať možnosť nadviazať aj nejaký romantický vzťah s niektorou z postáv. Myslím si, že to mohlo urobiť príbeh ešte o niečo zaujímavejší. Najmä som si vedomý, že elementy toho tu sú zakorenené. Len sa to nevyužilo úplne naplno. Na druhej strane sa však využitie RPG prvkov objavilo aj v niečom inom, než dialógových oknách.

Už je pre mňa tak trošku zvykom, že počas adventúr máme danú cestu, ktorou je potrebné kráčať. K tomu využiť jednotlivé predmety, preskúmať všetky sprístupnené lokality a dopracovať sa k správnemu riešeniu. Tu som sa však dočkal niečoho iného. Lineárnosť príbehu tu takmer absentuje a namiesto toho nám tvorcovia dali oveľa voľnejšiu ruku. Niekedy tak máme veľké množstvo stôp, ktoré by sme chceli preskúmať, no nebudeme mať na to dostatok času. Hra totiž rozdeľuje dni na určité časové okná. Je čas na prácu, čas na jedlo a čas na spánok. Vy ho musíte využiť čo najefektívnejšie, aby ste získali čo najviac informácií. A občas sa musíte rozhodnúť, čomu dáte počas vášho dňa prednosť. Lebo čas skrátka nezastavíte.

Občas mi však počas prechádzania jednotlivých miest prekážal celkom slušný backtracking. Je potrebné niekedy prejsť z úplného konca mapy až na úplný začiatok, aby ste sa nejakým spôsobom v príbehu posunuli. Nie sú tu žiadne rýchle presuny, ani nič podobné. Nemôžem povedať, že by mi to vyslovene vadilo, no niekedy len prechádzanie z miesta na miesto zaberá slušnú dávku času a postupne ma to celé prestávalo baviť. Mal som pocit, že veci by sa mohli diať trošku rýchlejšie, ak by sme sa mohli aspoň rýchlo presúvať medzi opátstvom a centrom Tassingu. Minimálne by to ušetrilo veľké množstvo času. Zároveň si však plne uvedomujem, že v určitých momentoch hra moje prechádzky prerušila dôležitými udalosťami a z tohto pohľadu to má predsa len svoj dôvod.

Okrem príbehu však musím vyzdvihnúť ešte aj celkový art-štýl a hudbu. Tie navzájom spolu krásne fungujú a z hry robia skutočný umelecký zážitok. Každá jedna momentka pôsobí ako keby bola dávnou ilustráciou, ktorá nám ožíva priamo pred očami. Od postáv až po jednotlivé pozadia. A keď k tomu prirátate ešte aj pôsobivú hudbu, ide skutočne o veľkolepé umelecké dielo. Hra ani nijak nezakrýva, že presne o toto autorom šlo. Jednotlivé texty sú dokonca spracované viacerými umeleckými fontmi (no pokiaľ by vám to prekážalo, dá sa to vypnúť). Má to symbolizovať aj do akej kasty alebo spoločenskej vrstvy daní ľudia patria. Z času na čas som bol síce vyrušený menšími grafickými glitchmi, ale nemôžem povedať, že by sa objavovali pravidelne alebo nejakým výraznejším spôsobom kazili dojem z vizuálu.

Ak by ste sa nechceli iba túlať po mape, Pentiment prináša ešte aj niekoľko zaujímavých mini-hier. Chcete sa zapojiť do debaty žien počas pracovnej doby? Pri tom počúvaní a rozprávaní si môžete rovno zobrať do ruky vreteno a začať navíjať vlnu. Alebo čo takto si zahrať karty a obrať vašich súperov o peniaze? Tieto momentky vnášajú do diania potrebnú dávku osvieženia. Nikdy nejde o nič náročné, všetko sa dá pohodlne zvládnuť a spestruje celkový zážitok. V zásade s nimi teda nemám absolútne žiadny problém.

Problémy s titulom boli u mňa trochu iného rázu. Áno, hra je výborne napísaná, no dodal by som, že počas každého aktu som zápasil s miernou dávkou frustrácie. Prečo? Pretože kým sa dostanete k udalostiam, ktoré posunú jednotlivé akty vyššie a príbeh začne gradovať, je potrebné si prejsť relatívne pomalý úvod, kde sa toho veľmi veľa neudeje. Musíme sa zoznámiť s postavami, prejsť si skrz dialógy, zistiť čo všetko sa zmenilo a po nejakom čase sa dostaneme k reálnej kľúčovej situácii. A je to tak počas všetkých troch aktov. Kým vyvrcholenie všetkých častí boli vynikajúce, úvody každého aktu boli oveľa monotónnejšie a ťažkopádnejšie. Ak by som mal vybrať, ktorý akt začal najlepšie, vybral by som asi druhý. Pretože Andreasov návrat bol vydláždený veľmi ťaživými pocitmi zo všetkého, čo sa naposledy udialo. Naopak počas prvého aktu mi prišiel úvod možno až dlhý a v záverečnom som si musel zase chvíľku zvykať v dôsledku menšej zmeny.

Takisto stojí za spomenutie, že systém ovplyvňovania deja a príbehu bol pre mňa celkom neprehľadný. Veľmi často sa mi stalo, že som potreboval na niektoré akcie dostatok bodov, aby som postavy presvedčil, no skoro nikdy som ich nemal. A vidieť slovíčko „failed“ mi už prišlo ako skoro samozrejmosť. Nemal som ani najmenšieho tušenia ako to celé ovplyvňovať, ako sa rozhodovať ani nič podobné. Na druhej strane to však napomáha tomu, aby ste si hru vyskúšali opätovne a skúsili to urobiť lepšie, no na to by bolo potrebné tomu systému lepšie rozumieť. Často to plynulo aj zo skutočnosti, že som sa k jednotlivým akciám dostal priskoro (nakoľko som nevidel žiadne mínusové body, ktoré by rozhodnutie ovplyvňovali). Uspieť v týchto častiach bolo pre mňa oveľa náročnejšie, než som čakal.

Menším mínusom je za mňa aj ukladací systém, akokoľvek to môže znieť trochu neférovo. Hra totiž reálne nemá žiadne pozície, do ktorých si ju môžete uložiť. Funguje iba auto-save, ktorý vám ju uloží vždy, keď prejdete z jednej lokality do druhej. Dôvod, prečo by som uvítal aj možnosť klasického systému je ten, aby som sa vedel k určitým miestam vrátiť, alebo skúsiť niečo iné. Z času na čas sa to dá. V prípade, že ste v danej lokalite a máte možnosť vidieť, že niektoré rozhodnutia, ktoré ste urobili pred pár minútami a hra nestihla uložiť, môžete to zmeniť. No vo väčšine prípadov to už nejde. Je pravda, že to robí titul oveľa kompaktnejším a dáva dojem, že jednotlivé rozhodnutia treba urobiť vtedy, keď je na to čas. Osobne by som si však prial, keby som sa mohol spätne k niečomu vrátiť bez toho, aby som musel začínať novú hru.

Vo výsledku musím každopádne Obsidian Entertainment pochváliť. Pentiment je svojim spracovaním nádherné umelecké dielo, ktoré vás pohltí svojim vizuálnym štýlom a ponúkne komplexne napísaný príbeh. Nezaobíde sa to bez zakopnutí, no výsledný dojem to v žiadnom prípade nekazí. Prial by som si síce viac možnosť ako ovplyvniť Andreasov život, no súčasne si nemyslím, že by to príbehu výraznejšie chýbalo. Dúfam, že podobných projektov sa v budúcnosti dočkáme viac a už teraz som zvedavý, s čím príde Obsidian nabudúce.

Komentuj!