Lost in Play – Výlet do fantázie s rýchlym koncom

Každý z nás bol raz dieťa a zažíval veľkolepé dobrodružstvá počas svojich hier. Happy Juice Games sa nám vo svojom titule snažia pripomenúť staré časy, kedy sme dokázali v detskej izbe alebo vonku vytvoriť celý svet. Je len škoda, že samotný výlet celkom slušne skrátili.

Recenzovaná verzia: PC

Už počas hrania dema som mal z Lost in Play pocit, že pôjde o silný titul. Prečo? Všetko na mňa pôsobilo veľmi živo, čo potvrdila i plná verzia. V momente, ako sa stretneme s oboma protagonistami príbehu, ktorými je dvojica malých súrodencov, poznáme ich charakter a vieme sa s nimi identifikovať. Kým sestrička je veľký živel a najradšej by začala s hrou už od rána, brat si radšej pospí alebo sa hrá na svojom Game Boyi. To všetko sa však zmení po tom, ako si sestra nasadí masku príšery vyrobenú z krabice. S oboma postavami sa tak dostávame do sveta ich vlastnej fantázie a veľké dobrodružstvo sa môže začať. Na svoje vlastné dobrodružstvo sa popri nich vyberú aj ich domáci maznáčikovia, s ktorými sa občas v hre môžete stretnúť.

Čo všetko na vás teda čaká? S partiou žabiakov budete chytať nebezpečnú príšeru, vypočujete si príbeh babičky, ktorú prepadol lupič, budete lietať na obrovskom bocianovi, jeden z našich súrodencov dokonca skončí aj ako obed veľkej ryby. A už bude na jeho červenovlasej sestričke, aby ho z tejto šlamastiky dostala. Cieľom cesty je však dostať sa domov a musíte to všetko stihnúť skôr, než nastane úplné zatmenie mesiaca. Je preto potrebné sa ponáhľať. V tomto smere príbeh nie je zložitý a nakoľko ho máme predostieraný skrz fantazijný svet našich súrodencov, pôsobí na nás veľmi skutočne a skrýva veľa priateľov, no rovnako aj nepriateľov.

Veľkým plusom sú aj animácie. Spomínaný fantazijný svet vyzerá veľkolepo, jednotlivé postavy, malé i veľké, majú svoje unikátne dizajny a zapamätáte si, ako vyzerajú. Okrem toho hra volí skutočne nádhernú farebnú paletu a celý čas to pôsobí tak, ako by vás sama chcela pozvať do vlastného sveta. Osobne musím priznať, že túto pozvánku som nemohol odmietnuť.

Čo sa týka hrateľnosti, myslím si, že všetko funguje v poriadku. Ovládanie myšou (nakoľko nevlastním ovládač) bolo podľa mňa jednoduché a funkčné, riešenia jednotlivých hlavolamov sú celkom logické a hra neponúka miesta, kde by ste sa nejakým spôsobom zasekli alebo ste museli ťažko premýšľať nad tým, aký krok je teraz potrebné urobiť.

Veľmi dobrým radcom je aj systém nápovedy. Kedykoľvek by ste mali pocit, že sa neviete pohnúť ďalej, stačí kliknúť na žiarovku v ľavom hornom rohu a hra vám poskytne obrázkovú pomôcku. Väčšinou sú podávané veľmi jasnou formou a to i napriek tomu, že tvorcovia sa vám snažia aspoň trošku zamotať hlavu.

Možno by som ešte mohol pochváliť, že je tu väčšinou celkom dobrý humor. Niektoré vtipy sú síce detinskejšie, no na druhej strane, sú tu i také, ktoré ma skutočne pobavili. Treba brať pritom do úvahy fakt, že hra nemá reálny jazyk a dalo by sa povedať, že je to celé len slušná hatlanina. Aj napriek tomu si však myslím, že postavám budete rozumieť. Za zmienku stojí taktiež fakt, že z času na čas sa dozviete aj to, ako pokračuje naháňačka vášho psa a kocúra. Scénky ako tieto robia hru skutočne zapamätateľnou.

Sú tu však aj miesta, v ktorých hra podľa mňa trochu stráca. Celkovo je v nej prítomných veľké množstvo minihier a aby som bol fér, niektoré ma bavili – ako napríklad celkom originálna kartová hra so žetónmi, ponorka alebo kombinatorika od obrovskej ryby. Tieto mi prišli spracované veľmi dobre, no iné ma časom neskutočne frustrovali – ako šachovnica s krabmi, kačky s vrtuľami alebo finálne chytanie žaby.

No oveľa smutnejšia je pre mňa skutočnosť, že to v jednom bode pôsobí, ako keby sa tvorcovia rozhodli dať veľkú časť hry úplne von a celé to nejako skrátiť. Máte tak možnosť vo videosekvencii vidieť ďalšie časti dobrodružstva, ktoré si nikdy nezahráte. Nebudete liezť po skale s očami, nebudete bojovať s obrovským pieskovým červom, nezajazdíte si na obrovskom roháčovi. Toto všetko sú momentky, ktoré by mohli zväčšiť rozsah hry a priniesť ešte niekoľko fantastických scénok. Plánuje sa snáď DLC, ktoré nám sprístupní obsah, ktorý sme mali možnosť len vidieť v traileri umiestnenom v hre? Nemyslím si.

A potom je tu finále, ktoré tvorcovia taktiež trochu urýchlili. Čaká na vás dokopy len spomínaná minihra s chytaním žaby a potom pár minút v domixovanom svete. Nechcem o tom prezrádzať veľa, aby ste si to mohli vyskúšať sami, ale vnútorne si myslím, že záver mohol priniesť niečo viac. Mohli sme si vychutnať ten radostný moment, keď sa naši hrdinovia dostanú domov. Mohli sme sa dočkať zvítania s rodičmi, prípadne by som uvítal, keby sme sa znova stretli s ich domácimi maznáčikmi. Miesto toho sa vyberieme na úplne nové miesto, kde vás čaká len pár jednoduchých hlavolamov. Prečo jednoduchých? Lebo podobné ste už mali možnosť riešiť predtým a tým pádom už veľmi dobre viete, čo od nich môžete očakávať. A je to škoda. To dobrodružstvo mohlo skončiť oveľa silnejšie.

Pozitívne naopak ohodnotím záverečné titulky, ktoré nám ukazujú spôsob, akým sa vlastne naši súrodenci dostali do všetkých týchto dobrodružstiev. Uvidíme tak zaujímavé obrázky a na základe nich si vieme vyskladať celý príbeh, ktorý sme mali možnosť odohrať v ich krajine fantázie. A vidieť tú prezentáciu reality je niečo celkom kreatívne a dobre vymyslené. Tam dávam hre ešte bod navyše.

Celkovo však nemôžem zakryť jemné sklamanie. A nie je to sklamanie z toho, že by bola hra zlá. Práve naopak. Myslím si, že Lost in Play toho ponúka na papieri dosť. Ako jednoduchá adventúra s množstvom hlavolamov a minihier prináša príjemný príbeh, sympatických hlavných hrdinov, dokonca aj celkom zaujímavého zloducha a je skutočne nádherná na pohľad. Len by som si prial, keby nám tvorcovia dodali aj viac obsahu. Takto to reálne pôsobí, že na realizáciu všetkých nápadov sa im nezvýšil čas a je to škoda. Uvidíme, či sa niekedy v budúcnosti dočkáme pokračovania, no ak áno, dúfam len, že to dopadne ešte o niečo lepšie ako tu.

Komentuj!