Kao the Kangaroo – Návrat na scénu

Poľské herné štúdia sa v posledných rokoch dostali do celosvetového povedomia, a to najmä vďaka CD PROJEKT RED a ich sérii Zaklínač. Samozrejme, herná scéna našich severných susedov bola aktívna už skôr, no až na niekoľko výnimiek sme začali významnejšie poľskú scénu vnímať minulé desaťročie. Dnes tu máme titul Kao the Kangaroo, ktorý je síce tohtoročnou novinkou, no počiatky tejto značky siahajú až do roku 2000, kedy žánru skákačiek kraľovali Crash Bandicoot, Spyro the Dragon, Mario, Rayman, Sonic, či iné dnes už k ľadu uložené značky. Po dlhej pauze sa však klokan Kao vrátil, aby sa pokúsil získať si srdcia terajších hráčov, keďže žáner skákačiek začil v posledných rokoch nárast popularity. A ako sa mu to podarilo si povieme v nasledovných riadkoch.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Iba pre poriadok a hráčov, ktorí nemajú s Kaom žiadnu skúsenosť, séria započala v roku 2000, ako už som spomínal, pričom fungovala do roku 2005, kedy až do dnes vyšli posledné dve hry – Kao the Kangaroo: Mystery of the Volcano a spin-off Kao Challengers, čo vlastne bol mierne nadpriemerný remake druhého dielu Kao the Kangaroo: Round 2 pre PlayStation Portable. V priebehu piatich rokov tým pádom vyšla pätica hier, no následne sa po Kaovi zľahla zem. Pri príležitosti osláv dvadsiateho výročia však Tate Multimedia oznámili, že séria sa vráti na herné obrazovky. A po dvoch rokoch od oznámenia sa tak aj stalo.

Kam sa podeli?

Keďže je Kao the Kangaroo hrou určenou pre mladšie publikum, nie je dobré očakávať od tohto počinu nejaký prepracovaný a spletitý príbeh. V podstate ide o záchrannú misiu, keďže k dlhodobo nezvestnému otcovi Kaa menom Koby sa pripojí aj Kaova sestra Kaia. Kao sa preto rozhodne nájsť svoju stratené sestru a možno popri tom zistiť, čo sa stalo otcovi. Samozrejme, pripletie sa do toho aj zlo v podobe Eternal Warriora a tajomné kryštály, ktoré vo svete robia neplechu. Aby Kao mal svoje putovanie o niečo jednoduchšie, v úvode objaví čarovné rukavice svojho otca, ktoré mu prepožičajú nielen silu, ale aj zopár ďalších schopností. Naozaj nejde o nič komplikované, no vzhľadom na cieľovú skupinu je takáto zápletka plne postačujúca.

Kam vyrazíme?

Počas dobrodružstva Kao precestuje 4 lokality, ktoré slúžia ako centrálna oblasť, z ktorej sa vypravujete do jednotlivých misií. Ich náplň je v zásade jednoduchá – treba dôjsť z bodu A do bodu B, avšak po ceste pozbierať rôzne predmety a ukázať nepriateľom kto je tu pánom. Okrem mincí, za ktoré si môžete kúpiť kozmetické veci pre Kaa a vylepšiť/doplniť jeho život tu máme trojicu písme K-A-O no najmä runy, ktoré sú z pohľadu postupu vpred tá najdôležitejšia položka. Je to z toho dôvodu, že jednotlivé úrovne v centrálnom svete požadujú na prelomenie ich bariéry a umožnenie vstupu do nich vlastniť určitý počet rún. Neznamená to, že musíte vyzbierať úplne všetko, no mne sa na prvý pokus takmer v každej úrovni (2-3 výnimky) podarilo vyzbierať všetko na 100%. Oceňujem, že každá z lokalít je unikátna a odlišná od tej predošlej. To platí ako o prostredí, tak aj o nepriateľoch, čo je pozitívna správa.

Aby som nezabudol, v úrovniach je možné ešte nájsť takzvané Studnice večnosti, ktoré predstavujú akési bonusové úrovne. Sú o niečo náročnejšie, avšak bonusy za ich absolvovanie sa vám zídu (runy a mince). Ak studnicu objavíte, následne sa do nej dá vypraviť aj z centrálneho sveta, nakoľko niekedy nemusíte vyzbierať úplne všetko, čo úroveň ponúka. Bohužiaľ, napriek všetkému nie je Kao the Kangaroo dlhá hra, keďže ju viete dohrať v rozmedzí od 6 do 10 hodín, pričom vyššie číslo platí v prípade, ak budete chcieť zozbierať úplne všetko.

Kam mám udrieť?

Samotná hrateľnosť spočíva v súbojoch, ktoré striedajú skákacie pasáže, prieskum prostredia a občas veľmi jednoduché hádanky, i keď hádanka je asi silné slovo. Časom je možno na určitých miestach využívať aj elementy ako oheň, vietor a mráz. Napriek tomu, že hra je určená pre deti, ocenil by som väčšiu variabilitu v súbojoch, pretože predsa len je boxovanie celkom výraznou časťou. Takto vám zostáva iba stláčať jedno tlačidlo a ak naplníte špeciálny meter, potom môžete ďalším tlačidlom uskutočniť silný úder, ktorý dokáže jednou ranou zneškodniť viacero nepriateľov naraz. Neexistujú žiadne kombá, čo zamrzí. Nebolo by pritom nutné nič komplikované, no miesto troch stlačení štvorčeka v prípade PlayStation verzie, by mohlo byť prítomná variabilita ako štvorček, trojuholník, štvorček. Prípadne štvorček, štvorček, trojuholník. To by skrátka stačilo a veľmi by to pomohlo.

Konkurencia v nedohľadne?

Kao the Kangaroo už na prvý pohľad pôsobí dojmom, že autori poriadne čerpali inšpiráciu z titulov Spyro Reignited Trilogy a Crash Bandicoot 4: It’s About Time. Ovplyvniť to mohlo i využitie Unreal Enginu, ktorý skrátka ponúka určité nástroje, hoci je možné si ich prispôsobovať. I napriek tomu, že Kao vyšiel až teraz a oba zmienené tituly už dávnejšie, nezaprie sa skutočnosť, že rozpočet a i skúsenosti autorov sú neporovnateľne menšie, než v prípade štúdia Toys for Bob. Kao vyzerá dobre, je pekne farebný, všetko sa bezproblémovo hýbe, no nie je problém naraziť na textúru v nízkom rozlíšení, na členitom teréne sa dá všimnúť, že Kao levituje tesne nad zemou a podobne. Nejde o nič zásadné, mnohokrát si to ani nevšimnete, no nemožno ignorovať skutočnosť, že tu tieto chybičky nájdeme. Z globálneho pohľadu však hra vyzerá dobre. Treba počítať s tým, že kamera občas vie pohnevať, ale je to v rámci prijateľných medzí.

Pozadu je však dabing, ktorý je prinajlepšom priemerný. Z dabingu mám dojem, že sa dorábal narýchlo a celkovo si s ním nikto nedal veľa práce. Hlasy nie sú zvolené zle, tie sú v poriadku, avšak občas dialógy pôsobia smiešne (nie vtipne) a niekedy sú úplne hlúpe, čo je obrovská škoda. Na druhej strane, je tu veľká pravdepodobnosť, že svoju úlohu zohral rozpočet. Hudba je fajn, avšak rýchlo sa opočúva, keďže sa pomerne skoro začína opakovať. Potešujúca je však prítomnosť českej lokalizácie. Kvalita prekladu je dobrá, hoci občas sa pritrafí nejaká chybička. Horšie je, že sa niekedy miesto českého názvu zobrazí anglický, no tieto prípady sú ojedinelé.

Najväčší problém, aspoň v mojom prípade, je skutočnosť, že mi vôbec nefungovali vibrácie ovládača. Pravdepodobne ide iba o chybu u mňa, nakoľko som na internete nenašiel diskusné vlákno, ktoré by sa tomuto problému venovalo. Asi by pomohlo odinštalovanie a opätovné nainštalovanie hry, no (musím sa priznať), to sa mi nechcelo absolvovať a napriek tomu som si Kaove dobrodružstvo užil.

Kao the Kangaroo je zábavná skákačka, o tom niet pochýb. Je to však stará škola. Hra hrateľnosťou a možnosťami pripomína skákačky z dôb PlayStation 2, čo nie je kritika, pretože v tomto prípade to funguje dobre. Iba na to musíte myslieť. Autori jednoducho stavili na istotu a nepokúšali sa o nič nové, na to bude priestor v prípadnom pokračovaní, ak sa ho niekedy dočkáme. Bohužiaľ, nejaké tie chyby sa tu nájdu, priestor na zlepšenie tiež, no osobne by som najviac ocenil, keby hra obsahovala o jeden-dva svety navyše. Po sedemnásť rokov dlhej pauze však novinka dokazuje, že aj Kao má svoje miesto na hernej scéne. Pokiaľ patríte medzi fanúšikov skákačiek, pokojne dajte Kaovi šancu, pobavíte sa. Navyše, za cenu 40€ viete zohnať špeciálnu krabicovú verziu, ktorá ponúka pekné bonusy. V opačnom prípade vás titul vyjde o 10-15€ menej, čo je dobrá ponuka, len nesmiete mať príliš prehnané očakávania.

Komentuj!