Assassin’s Creed Valhalla: Dawn of Ragnarök – Predkrm pred novým God of War?

Nech si už o poslednom dieli Assassin’s Creed myslíte čokoľvek, nemôžete mu upierať, že šlo o zásah do čierneho. Doposiaľ najmasívnejší prírastok série sa totiž stretol s obrovským záujmom hráčov a po finančnej stránke prekonal všetky očakávania. Ponechajme pritom stranou, či je to z ďalšieho smerovania značky dobre a či by nebolo vhodnejšie uberať sa menej megalomanským smerom, a miesto toho Ubisoftu uznanlivo zatlieskajme. Obrovský úspech sa prejavil i v tom, že francúzsky vývojár pozmenil svoje pôvodné plány a k dvom už vydaným príbehovým DLC sa rozhodol pridať ešte jedno. Ako sa vydaril mytologický Dawn of Ragnarök?

Recenzovaná verzia: PC

Kým Wrath of the Druids a The Siege of Paris zaviedli hráča do Írska, respektíve Francúzska, Dawn of Ragnarök je priamym pokračovaním mytologickej časti, kde ste ako samotný Odin navštívili Asgard, respektíve Jotunheim. Tentokrát sa dejisko presúva do doposiaľ najväčšej ríše a tým je Svartalfheim. Svet, ktorého primárnymi obyvateľmi sú trpaslíci, sa aktuálne zmieta pod nájazdmi Muspellov z Muspellheimu túžiacich si ho plne podrobiť. Odin sa však ocitá na tomto mieste z čisto súkromných dôvodov – líder Muspellov Surtur totiž zajal jeho syna Baldura a väzní ho niekde na tomto mieste.

Na úvod pritom musím povedať, že úvod na mňa z príbehového pohľadu neurobil práve najlepší dojem. Dianie ma síce vonkoncom neurážalo, no ani príliš nevytrhávalo zo sedačky. To sa však postupom času začalo meniť a bezprostredne po dohraní som musel uznať, že tento aspekt v Ubisofte predsa len zvládli a to o poznanie lepšie než v predošlých Odinových anabázach. Vývoj zápletky je rozhodne zaujímavý a nechýba ani viacero zvratov, z ktorých minimálne jeden dokáže zarezonovať naozaj silným spôsobom. Škoda len, že toto úplne neplatí o interakciách medzi postavami a dialógová kvalita je zase raz trochu nekonzistentná. V tomto smere tak zostáva podobne ladený, no v detailoch oveľa lepšie napísaný, God of War jasným víťazom.

Čo však možno pochváliť bez výhrad je svet a jeho dizajn. Svartalfheim pôsobí naozaj úchvatným dojmom a vývojári sa na ňom skutočne vyriadili v pozitívnom slova zmysle. Tradične silná stránka štúdia je znásobená i tým, že sa tentokrát nemuseli držať reality. V pozadí tak môžete vidieť na horizonte akési obrovské ohnivé korene, vo vzduchu sa zase vznášajú podivné monolity a i prostredie je celkovo mimoriadne variabilné. Mimo tradičných trávnatých častí tak narazíte ako na zamrznuté miesta pokryté snehom, tak i lávové oblasti. Atmosféru pomáhajú dotvárať i po okolí roztrúsené trpasličie úkryty a obzvlášť dobrý dojem vo mne zanechalo ich majestátne pôsobiace mesto schované vnútri hory.

Poďme sa však venovať samotnej hrateľnosti. Jej jadro zostalo i tentokrát zachované a to so všetkým dobrým či zlým. Znova sa teda mimo iné pripravte na brázdenie krajinou a hľadanie pokladov, nechýbajú ani mierne upravené prekliate miesta, oltáre s obetinami a návrat hlásia dokonca aj raidy. Áno, i raidy, ktorých prítomnosť tu nedáva ani najmenší zmysel (nehovoriac o tom, že po vašom boku budú bojovať klasickí Vikingovia z Eivorovho dobrodružstva) a sú tu vlastne iba z toho dôvodu, aby ste mohli získavať materiály potrebné na vylepšovanie nových schopností – no k tomu sa dostanem o chvíľu. Aspoň že tie najmenej zábavné činnosti typu ukladania kameňov na seba boli úplne vynechané, no to už pokojne mohli vynechať aj tie oltáre. Viac než polhodinu venovanú rybolovu by som si totiž pokojne odpustil.

Najzásadnejším prídavkom nového rozšírenia je tak trpasličie zariadenie Hugr-Rip, ktoré vám doslova umožňuje vypožičiavať si schopnosti mŕtvych nepriateľov. Celkovo je ich päť, no naraz ich môžete vlastniť iba dve (s prípadným ďalším vylepšením až tri), takže práve nehodiace sa musíte nahradiť inými. Do hry to vnáša aj istý strategický aspekt, i keď v podstate iba minimálny, keďže nie je problém vyhľadať si konkrétne typy nepriateľov. Vybrané schopnosti dokonca využijete i v rámci slušne vystavaných world eventov a to ma osobne vcelku potešilo.

O akých schopnostiach sa teda bavíme? Hneď prvá, ku ktorej sa dostanete v rámci príbehu, vám umožňuje chodiť bez postihu po láve, čo sa vám zíde nejedenkrát a aby toho nebolo málo, Muspelovia vás budú vnímať ako jedného z nich. Niečo podobné dokáže i ďalšia sila, ktorá vás pretransformuje na zimného obra a na špecifických miestach budete môcť využívať teleportáciu. Tretia z nich vám umožní kriesiť mŕtvych nepriateľov a využívať ich ako spojencov v boji. Predposledná vám dá do vienka možnosť zmraziť vašich súperov a následne ich roztrieštiť bežnou zbraňou. No a záverečná mi prišla osobne asi najzaujímavejšia – vďaka nej sa totiž dokážete zmeniť na vtáka a v jeho koži ľahšie zdolávať okolité prostredie či dostávať sa na inak neprístupné miesta v podobe už spomínaných monolitov na oblohe. Treba však počítať s tým, že každá zo schopností funguje len po obmedzený čas a následne si ju musíte dobíjať.

Kompletné vylepšenie vášho Hugr-Ripu vám inak zaberie nejaký čas a v konečnom dôsledku natiahne i dĺžku samotnej expanzie. Natiahnuť ju môže aj bojová aréna Valkýr (asi druhá najzásadnejšia novinka, ktorej som sa však osobne príliš nevenoval) a celkovo sa môžeme baviť o minimálne 30 hodinách obsahu, čo je nakoniec číslo, s ktorým od začiatku operoval samotný Ubisoft. Pokiaľ sa však budete zameriavať výhradne na príbehovú líniu a popritom plniť vedľajšie aktivity, ktoré budete mať po ceste, zrejme sa nedostanete nad 10 hodín. Je len na vás, aký štýl hrania si zvolíte, tak-či tak však nie som stopercentne presvedčený, že pomerne vysoká cenovka zodpovedá obsahu. Ak by bolo prítomných viacero zásadných noviniek, asi by som to vnímal jednoznačnejšie, odpoveď na to sa však nikdy nedozvieme.

V globále však ide o kvalitnú, technicky obstojne zvládnutú, príbehovú expanziu a zrejme i najlepšiu z trojice doposiaľ vydaných. Prím hrá neopozeraný a krásne vystavaný fantasy svet Svartalfheimu, potešia i nové Odinove schopnosti a za vydarené možno označiť i bossfighty, ktorých si v rámci nového story arcu užijete dostatok. Obecne som bol teda viac-menej spokojný, hoci v závere som sa už ani ja neubránil myšlienke, že by už bolo vhodné sa s Valhallou definitívne rozlúčiť. Záležať však bude iba na postoji vývojárov, no osobne by som chcel veriť, že to (ne)priamo naznačené pokračovanie po záverečných titulkoch ostane len pri náznakoch – alebo sa skrátka rozvedie inokedy. Nechajme sa prekvapiť.