Chernobylite – Hľadanie stratenej lásky v zóne duchov

Poľské štúdio The Farm 51 sa svojho času predviedlo kvalitatívne rozmanitými titulmi – ich debutom bol maximálne priemerný akčný horor NecroVision, no v roku 2017 vydali omnoho vydarenejšiu temnú adventúru Get Even. Potvrdil ich nový, dlhšie pripravovaný titul pod názvom Chernobylite stúpajúci trend kvality práce vývojárov? Alebo sa tvorcovia len snažia zviesť na neutíchajúcej popularite značky S.T.A.L.K.E.R. a na vlne neustáleho záujmu o okolnosti černobyľskej katastrofy? Na tieto otázky sa pokúsim nájsť odpovede v recenzii na plnú verziu tohto titulu, keďže určitý čas bol k dispozícii iba vo fáze predbežného prístupu.

Recenzovaná verzia: PC

Už od počiatku muselo byť štúdiu The Farm 51 jasné, že sa ich novinka nemôže vyhnúť porovnávaniu s veľmi úspešnou, ba priam kultovou sériou S.T.A.L.K.E.R. To evokovali už prvotné zábery z hry, na ktorých bolo vidieť typické postavy v plynových maskách a takisto samotná postava takzvaného Black Stalkera dávala jasne najavo, odkiaľ sa čerpala inšpirácia. Vývojárom teda muselo byť od začiatku zrejmé, že v nejednom aspekte sa musia odlíšiť od tohto kultového počinu. Našťastie, prejavili dostatok kreativity, inovatívnosti a snahy, aby sa im to v značnej miere podarilo. Poďme však po poriadku. V prvom rade sa musím zamerať na príbeh, ktorý bol spracovaný až v záverečnej fáze intenzívneho vývoja a oboznámili sme sa s ním v plnej miere až po vydaní kompletnej verzie hry. Dovtedy sa totiž ladili iné, primárne čisto hrateľnostné a technické prvky.

V Chernobylite je vašou hlavnou snahou dostať ústrednú postavu do samotnej elektrárne a odhaliť tamojšie tajomstvá. Na rozdiel od akčnejšieho S.T.A.L.K.E.R.a tu však nehráte za žiadneho vojaka, či v podstate len nelegálneho zberača artefaktov, dodatočne zapleteného do tamojších udalostí. Ujmete sa totiž úlohy staršieho profesora, ktorý sa vracia na miesta, v ktorých kedysi pracoval ako vedec. Jeho cieľom nie je nazbierať artefakty za účelom predaja či vyrabovať tamojšie ruiny. Chce len zachrániť svoju dávno stratenú snúbenicu Tatianu, naposledy videnú na tomto území pred tridsiatimi rokmi. Existuje totiž veľa náznakov, že nie je mŕtva a profesor Igor verí, že ju nájde, či už vo fyzickej alebo duchovnej forme. A posledné stopy vedú priamo do centra černobyľskej elektrárne.

Práve z tohto dôvodu Igor uplynulých 30 rokov usilovne pracoval na svojom veľkom pláne a na veľkom životnom diele v podobe malého technologického zariadenia, ktoré umožňuje subjektu prekonať priestorové vzdialenosti. Pomocou tohto zariadenia sa nakoniec odhodlá vstúpiť do Zóny v ochrannom sprievode s dvoma najatými vojnovými veteránmi, zodpovednými za jeho ochranu. Ako sa však hovorí, žiadny plán nevyjde na sto percent. Aj v Igorovom prípade sa toho veľa pokazí a snaha teleportovať sa priamo do elektrárne končí katastrofou. Igor však stihne v poslednej chvíli využiť svoj prístroj na záchranu a iba s jediným vojakom ustupuje do portálu vyvolanom s pomocou vyššie uvedeného prístroja. Keďže je zrejmé, že elektráreň obkolesujú a obývajú nielen zvláštne bytosti, ale aj akási ozbrojená skupina s názvom NAR, musí prehodnotiť svoj postup a o návrat do hlavnej oblasti sa pokúsiť opatrnejším prístupom a o niečo pripravenejšie ako prvýkrát.

Na pomalší postup však potrebuje omnoho viac zdrojov, väčšie množstvo času, lepšie vybavenie a v neposlednom rade aj ďalšie posily – sám totiž nemá žiadnu šancu. V celom Pripjati a jeho okolí hliadkujú vojaci NARu a prejavujú sa v ňom akési čudné bytosti, o ktorých môžeme právom predpokladať, že nepochádzajú z tohto sveta. Pripjať je doslova mesto duchov, keďže všetky tamojšie domy sú prázdne a úplne prenechané napospas prírode a radiácii. Významným prvkom je takzvaný Chernobylite, čo je akýsi magický minerál, ktorý prevracia zákony známej fyziky. Zrejme je to práve tento čudesný materiál, ktorý vytvoril z Pripjati a priľahlého okolia lokalitu plnú fyzikálnych anomálií i paranormálnych javov. V tejto chvíli treba pripomenúť, že práve v tomto ohľade vývojári vyvinuli asi najintenzívnejšiu námahu. Už od začiatku vo svojich vývojárskych denníkoch prezentovali, ako cestovali do súčasného, skutočného Pripjaťu a skenovali miestne stavby kvôli realistickejšiemu vzhľadu, čím určite prekonali svoj veľký vzor, sériu S.T.A.L.K.E.R. Avšak i v ďalších aspektoch sa im nepochybne podarilo odlíšiť.

Chernobylite totiž skutočne začína až v čase, kedy hlavná postava po prvýkrát vstúpi do svojho útočiska. Od tej chvíle vám totiž bude zrejmé, že tentoraz nepôjde o tradičné open world RPG a ani o lineárnu akčnú hru z pohľadu prvej osoby. V útočisku musíte stavať rozličné početné zariadenia, starať sa o vybavenie, vylepšovať ho a snažiť sa zohnať čo najväčšie množstvo posíl, ktoré by vám mohli pomôcť na vašej ceste. V úkryte zistíte, že celá hra sa nezameriava len na vašu postavu, ale že i vaši spoločníci majú svoje osobnosti, individuálne príbehy a potreby. Spoločníci, ktorých nachádzate, ovládajú osobitné špecializácie a techniky, ktoré vás môžu naučiť za využitia tradičných skúsenostných bodov. Pravidelná strava, miesto na spanie a odpočinok, či dokonca kvalitné vybavenie a určitý komfort sú nutnosťou, ak chcete, aby sa vaši druhovia cítili spokojne. Z toho vyplýva, že množstvo zdrojov, ktoré budete postupne nachádzať, realizujete v zlepšovaní spoločného priestoru, pričom budete musieť dbať i na dostatočnom osvetlení, vetraní a estetickom životnom priestore. V opačnom prípade sa môže stať, že iba kvôli takýmto zdanlivým detailom budú spoločníci mrzutí či dokonca nahnevaní.

Celý management základne a starosť o životné potreby je našťastie pomerne zjednodušený, takže odporcovia survival žánru sa nemusia obávať. Inak je to so samotnou ponukou stavania a craftingu. Tie sú mierne neprehľadné a chvíľku mi trvalo, kým som sa v nich skutočne zorientoval a zistil, na akej báze fungujú. Ktorýkoľvek objekt, aj obyčajná stolička či sud, vyžaduje určité suroviny, ktoré sa dajú zohnať iba vonku, v nebezpečnom okolitom svete, kam sa dá dostať len prostredníctvom plnenia misií. Tie sú postavené na nasledujúcom princípe: každé ráno sa vaša postava zobudí vo svojej posteli a vydáva sa do riadiaceho centra s vyhliadkou na celú oblasť, kde má vždy na výber medzi odlišnými úlohami. Delia sa na dva druhy: nepovinné, ktoré sú sekundárne a určené len na zbieranie nejakého vybavenia a materiálu a na príbehové, ktoré sú kľúčové a nevyhnutné pre postup v hlavnej dejovej línii. Toto delenie však nie je absolútne, pretože rozličné komponenty a predmety môžete vyhľadávať a zbierať v ktorejkoľvek misii. V každom prípade, vy rozhodujete, akej činnosti sa budú jednotlivé charaktery venovať, takže môžete ktoréhokoľvek spoločníka vyslať na misiu miesto vás alebo ho jednoducho nechať celý deň odpočívať. V tomto ohľade neprekvapivo platí, že čím lepšie vybavenie danej postave poskytnete, tým má lepšiu šancu na úspech. Príbehové misie je však možné plniť iba osobne.

Hra ako celok sa skladá zo šiestych oddelených sektorov, do ktorých sa môžete neustále vracať. Všetky oblasti sú pomerne rozsiahle, ukrývajú množstvo svojráznych miest a v neposlednom rade sa postupom času pôsobením radiácie menia. To konkrétne znamená, že napríklad z pôvodne pokojného lesíka sa neskôr stane odporné, silne zamorené miesto, plné silných netvorov. Na viaceré miesta sa vaša postava bude musieť vrátiť už len preto, lebo niektoré ukryté miestnosti či prechody dokáže otvoriť len s pomocou špeciálneho vybavenia. Jednoduchší crafting je umožnený aj behom misií a s jeho pomocou dokážete zložiť základné vybavenie, ako je ohnisko, životne potrebné na výrobu liečivých alebo antiradiačných zmesí. Návrat do rovnakých miest, neustále grindovanie za účelom zháňania surovín tak pridáva do tohto osobitného mixu žánrov aspekty žánru rogue-lite.

Proti nepriateľom je možné bojovať tvárou tvár s tradičnými zbraňami, ako sú pištoľ, samopal či brokovnica, avšak Chernobylite nie je S.T.A.L.K.E.R., takže okrem postupného upgradovania vyššie uvedených zbraní nemá váš hrdina spočiatku na výber medzi žiadnymi inými typmi. To sa v priebehu hrania samozrejme zmení, kedy vďaka pokročilejšiemu vybaveniu vašej základne získate možnosť vyrábať futuristické zbrane. Stealth postup je pomerne efektívny a v kombinácii s používaním rôznych pascí sa môže stať pomerne zábavnou skúsenosťou. Na druhej strane, stealth tu nepatrí medzi najvydarenejšie herné zložky, a to najmä vďaka nižšej inteligencii protivníkov. Navyše, ako problém vnímam, že variabilita protivníkov je extrémne nízka, keďže po väčšinu hry tvoria vašich jediných oponentov vojaci NARu a istý typ Chernobylitom vytvorených príšer. Inak absentuje akákoľvek zaujímavá fauna či flóra a celá hra v tomto smere pôsobí až priveľmi stroho.

Získať spojencov a spoločníkov nie je veľmi náročné, keďže sa často pripoja po tom, čo im pomôžete s nejakým problémom, udržať si ich je však horšie. V rozhovoroch máte viacero možností a ak si vyberiete jednu, druhú už nemôžete, pritom však spravidla nikdy nie je jasné, ako na odpoveď druhá strana zareaguje. Každé jedno rozhodnutie môže mať vplyv na postoj vašich nových priateľov, takže niektorých z nich nie je vôbec náročné rozhnevať. Niektorí vám začnú len nadávať, iní sa jednoducho zoberú preč a už ich nikdy neuvidíte. Rozhodnutia sú preto dôležité a často majú kľúčový vplyv aj na úspech nasledujúceho postupu, no je možné ich časom zvrátiť. Ak vaša postava zomrie, existuje šanca, že sa premiestni do akejsi alternatívnej dimenzie, kde môže prežívať kľúčové momenty znova a zvrátiť tak pôvodné rozhodnutia. Tento aspekt tu nie je iba do počtu, a preto ma v tomto smere tvorcovia príjemne prekvapili. RPG prvky sú osekané iba na učenie perkov, ktoré vyučuje daná postava, takže ak navždy odíde, schopnosti, ktoré mala k dispozícii, sa už nikdy nenaučíte. Každý perk stojí určitý počet bodov, takže aby ste sa stali v niektorej oblasti expertom, vyžaduje to nielen veľa vytrvalosti pri zberaní skúsenostných bodov ale i prostého šťastia.

Každý aspekt hry má potenciál po prvýkrát prekvapiť, tak ako je to v prípade tradičnej smrti vašej postavy. V Chernobylite vás tiež jednoducho zabijú, ale môžu vás iba zajať. V prípade zajatia sa vám môže hodiť, že ste pred nejakým časom napríklad pomohli zranenému vojakovi z NARu, a on vám za odmenu pomôže utiecť a niekedy dokonca prinesie vybavenie. V prípade smrti zase často môžete skončiť v zvláštnej štvrtej dimenzii, vytvorenej z fragmentovaných spomienok.

Vizuálna stránka patrí medzi najväčšie tromfy tohoto titulu. Ako som už spomínal, autori boli priamo na mieste a naskenovali prostredie, čím dosiahli reálne zobrazenie súčasného stavu oblasti okolo černobyľskej elektrárne. Celý koncept vložili do Unreal engine 4 a k tomu pridali silnú atmosféru všeobecného úpadku a akéhosi neustáleho nepokoja. Atmosféru výdatne pomáhajú vybudovať aj živly a prírodné skutočnosti ako vietor, dážď, noc či západy slnka. Dôležité v tomto prípade je, že okolitý svet sa postupne mení a zhoršuje a anomálie či paranormálne javy pribúdajú. Rozuzlenie príbehu si dáva na čas a do poslednej chvíľky si nemôžete byť istý, či vaša milovaná Tatiana je dobrá alebo zlá, či je desivá alebo milá. Je len na škodu, že technická stránka nie je ani v plnej verzii úplne vyladená a neraz sa mi stalo, že po určitom čase hra proste zamrzla a musel som ju reštartovať.

Napriek vyššie uvedeným chválam je zrejmé, že Chernobylite nikdy nedosiahne kultový status série S.T.A.L.K.E.R. Táto téma je už totiž príliš vyčerpaná a ani dlhodobý vývoj a snaha tvorcov nedokážu zakryť technické problémy a viaceré nedoladené zložky, ako je stealth a nízka diverzita protivníkov. Celkovo však štúdio potvrdilo svoj progres a prejavilo známky svojho talentu.

Komentuj!