Sid Meier’s Civilization VII – História opäť ožíva, aj keď trochu netradične

V priebehu tisícročí si ľudstvo prešlo mnohými etapami. Každá z nich bola niečím špecifická a posúvala ľudí vpred, či už po stránke technologickej, ale aj po tej spoločenskej. Ľudia sú však spoločenské tvory, a tak už od svojich ranných začiatkov, žili v spoločenstvách, ktoré sa postupne rozrastali do rôznych štátnych zoskupení. Pokrok sa tak striedal s pádmi. Koniec jedného kráľovstva či éry bol tak začiatkom niečoho nového. Naprieč dejinami sa však zrodili mnohé osobnosti, ktoré sa svojimi činmi zapísali do kroník a svojim pričinením tak prispeli k rozvoju ľudstva. Samotné ľudské dejiny sú obšírnou témou, ktorú nedokážu pojať ani tie najhrubšie encyklopédie. Napriek tomu sa však v roku 1991 začala písať vlastná kapitola dnes už legendárnej série Sid Meier’s Civilization, ktorá nám predstavila počiatky ľudskej civilizácie a jej následný rozvoj. Séria sa tak rokmi rozrastala o nové diely a neskôr aj o DLC obsah. No práve nedávno dosiahla svoj ďalší míľnik a na naše obrazovky dorazila už v siedmom plnohodnotnom pokračovaní (keďže vyšlo aj viacero odbočiek). História je nemenná, preto stojíme pred otázkou, či nám ďalšie pokračovanie série dokázalo po 34 rokoch priniesť niečo nové, čím dokáže zažiariť? To sa dozviete už v nasledujúcich riadkoch.

Recenzovaná verzia: PC

Hneď v úvode recenzie by som chcel podotknúť, že až do tohto dielu sa mi vcelku úspešne darilo tejto sérii vyhýbať. Preto sa na tento titul a zároveň aj celú sériu budem väčšinou pozerať ako nový hráč a teda začiatočník nepoškvrnený negatívami či pozitívami predošlých dielov. Sid Meier’s Civilization VII je ťahová stratégia, ktorá nás postupne prevedie rôznymi etapami histórie. Titul tak oproti svojmu predchodcovi prešiel viacerými zmenami, ktoré by na prvý pohľad mali upútať a prilákať práve nováčikov, no nie je to úplne tak. Hráčov tak v prvom rade čaká nový grafický kabátik, ktorý je vcelku prívetivý a hlavne plný detailov. Tie najviac oceníte na rôznych divoch sveta alebo známych budovách, ktoré vznikli v rôznych kútoch sveta naprieč storočiami. Krásou prírody a architektúry sa však kochať veľmi dlho nebudete, keďže vás čaká samotná hra, ktorou vás bude sprevádzať, ako to býva v stratégiách zvykom, užívateľské rozhranie. To je však často dosť neprehľadné a vy sa tak minimálne na začiatku v ňom budete strácať. Priznám sa, že mnohé aspekty som úplne nepochopil ani do konca prvej kampane. Zo strany vývojárov to nie je najlepšia vizitka, keďže v takomto stave titul môže skôr odradiť až frustrovať, než reálne osloviť záujemcov.

Sériu Civilization som aspoň z počutia bral ako simulátor rozvoja ľudstva, ktorý nás postupne prevedie históriou. V prípade Civilization VII však došlo k výrazným zmenám, zjednodušeniu až by som povedal škrtaniu. V samotnej hre tak máte na výber len tri éry: starovek, stredovek a novovek. Takto je teda celá história ľudstva v krátkosti zhrnutá do týchto troch ér, ktoré si môžete spustiť samostatne alebo ich odohrať postupne za sebou. Celý titul je tak v postate len akýmsi sandboxom, respektíve voľnou hrou. Nemáte k dispozícii kampaň ani nejaké špecifické ciele. Prioritne si tak na začiatku vyberáte nejakého vodcu (známu historickú osobnosť), ktorý vám poskytne určité bonusy a v priebehu hry získava skúsenosti, za čo leveluje a vy tak obdržíte ďalšie bonusy. Skúsenosti tak v konečnom dôsledku dostávate za plnenie rôznych výziev. Tie sa týkajú vášho všeobecného profilu, ktorý taktiež leveluje, ale aj jednotlivých vodcov. Keďže si primárne vyberáte vodcu, tak už asi tušíte, že dané významné osobnosti nebudú viesť rovnaký národ, ako tomu bolo v skutočnosti.

Takto si teda vyberiete Xerxesa, Benjamina Franklina, Napoleona či Katarínu Veľkú, no budú viesť k víťazstvu Grékov či Číňanov. Cez tento historický nezmysel v primárne historickej záležitosti sa časom prenesiete, no je to len začiatok toho, čo majú pre vás vývojári pripravené. Ak sa aj rozhodnete odohrať hru s jedným vodcom cez všetky tri éry, tak sa pripravte na to, že síce môžete začať ako Grék, no nakoniec ju ukončíte trebárs ako Američan. Po dokončení každej éry vás čaká pomerne náročné rozhodnutie. Vždy si musíte vybrať nový národ, ktorý chcete viesť k víťazstvu. Opäť je trochu pochopiteľné, že Gréci boli v staroveku popredným národom, čo však  v novoveku už prakticky neplatilo. Takže hra sa vám snaží predstaviť najvýznamnejšie národy daných ér. No aj tak takéto nútené zmeny zabolia.

Vráťme sa však k samotnej hre a tomu, čo vás čaká. Budete budovať, expandovať, skúmať a bojovať. No je len na vás, akým spôsobom budete svoj národ viesť. Každý národ má tendenciu bojovať, no každý má iné bonusy. To isté platí aj o vodcovi. Preto by ste sa mali ešte pred začatím rozhodnúť, ako čo najefektívnejšie využiť svoje bonusy. Keďže dobývanie nie je jedinou cestou k víťazstvu. Titul vám tak v každej ére predstaví niekoľko dedičstiev, čo je séria úloh, ktoré musíte splniť, aby ste porazili svojich súperov a stali sa víťazom v danej ére. Najrozumnejšie je sa sústrediť na jedno dedičstvo a to postupne rozvíjať, no musíte aj sledovať sokov, či príliš nepostúpili v niektorom inom dedičstve. Opäť je však vo veľkej miere len na vás, aby ste sa sami naučili, čo máte robiť a ako dospieť k víťazstvu. Začiatok každej hry je síce sprevádzaný tutoriálovými radami, no tie vo vás často vzbudia viac otázok než odpovedí. Máte k dispozícii aj dosť obšírnu encyklopédiu, ktorá by vám mala pomôcť sa zorientovať, no nakoniec som viackrát zistil, že ani ona mi nepomohla zodpovedať viaceré otázky.

Každá éra v Civilization VII je svojím spôsobom unikátna. V staroveku máte k dispozícii len polovicu mapy a nemôžete sa vydať na šíri oceán. Preto sa musíte snažiť expandovať na úvodnom kontinente. Vašim najväčším nepriateľom tak budú rôzne domorodé kmene, ktoré sú väčšinou nepriateľské. Vy sa tak musíte rozhodnúť, či sa s nimi pokúsite spriateliť a urobíte z nich svojich vazalov, alebo ich len jednoducho vyhladíte a na ich mieste si postavíte svoje vlastné mestečko. Postupne tak odhalíte aj ďalších vodcov, ktorí sú voči vám spočiatku neutrálni. Záleží len na vašej diplomacii a rôznych rozhodnutiach, či to tak aj ostane, alebo si pôjdete časom po krku. Poraziť civilizáciu s vodcom už však nie je až také jednoduché, ako eliminovať domorodé kmene. Ak si však budete so susedmi udržiavať dobré vzťahy, čakajú vás za to ďalšie odmeny a možnosti ako napríklad prostredníctvom obchodu rozvíjať svoju ríšu.

Budovanie nových mestečiek je však pre vás najväčšou prioritou, keďže takto získate dodatočné suroviny a priestor na ďalšiu expanziu. Mestečká a mestá sa vám na základe prísunu jedla zväčšujú. V mestečkách však môžete stavať len za peniaze a neposkytujú vám také bonusy ako mestá. Preto si časom môžete každé mestečko vylepšiť na mesto, ktoré sa tak bude správať rovnako ako vaše hlavné mesto. No nesmiete zabudnúť, že mestá sa vám po prechode do ďalšej éry zmenia na mestečká a vy tak vždy začínate len s jedným hlavným mesto. Po prechode do novej éry sa vám tak čas postupu resetuje a časť vašej ťažkej práce príde navnivoč. Preto je začiatok každej novej éry trošku ťažkopádny a vy tak budete zase musieť budovať nanovo a pomerne zdĺhavo. To isté však platí aj o skúmaní vylepšení, ktoré sú rozdelené na vedu a spoločnosť. Dané vylepšenia sú tak opäť charakteristické pre jednotlivé éry, no zároveň každý národ má niekoľko vlastných vylepšení zaradených pod spoločnosť.

Druhá éra vás zavedie do stredoveku, respektíve veku objavov, konečne sa budete môcť vydať na oceán a tým sa vám aj sprístupní celá mapa. Táto éra je primárne zameraná na osídľovanie Nového sveta a šírenie náboženstva. Napriek tomu, že už nezačínate úplne od nuly, prvé ťahy budú poriadne zdĺhavé, keďže budovanie či tréning jednotiek sa poriadne spomalí. Najväčším tŕňom v oku bolo však pre mňa náboženstvo, keďže na mape sveta nevidíte cudzích misionárov, a tak sa so súpermi naháňate, kto získa viac ovečiek a kto mu ich za chvíľu preberie. Posledná éra, novovek, bol však pre mňa najviac nezáživný. Väčšina sveta je už známa. Takže už nemáte veľa priestoru na expanziu. Na mape sa ale opäť objavili nové domorodé kmene, ktoré môžete získať na svoju stranu. Tentokrát tak budete súperiť najmä o ekonomickú nadvládu alebo sa snažiť ako prvý dostať do vesmíru. Táto éra je plná technologických vymožeností, ktoré si však aspoň podľa mňa nevyslúžili dostatok priestoru, čo je dosť škoda. Najhoršie je však na tom opäť neuveriteľne dlhá doba výstavby či tréningu jednotiek, takto teda nemáte príliš veľa možností, aby ste sa stihli venovať všetkým aspektom hry a musíte si teda určiť nejakú prioritu, ktorej sa budete držať. Civilization VII tak poskytuje plno možností, no nie je to hra úplne pre každého.

Blížime sa k záveru recenzie, takže si v krátkosti povedzme, ako je na tom technický stav Civilization VII. Ako som už spomínal, po grafickej stránke vyzerá titul dosť pestro. Horšie je však na tom optimalizácia. Ak sa rozhodnete hrať v 4K, čakajú vás hlavne v neskorších fázach poriadne prepady frameratu. Na RTX 4070ti to išlo spočiatku veľmi plynulo, no na konci novoveku som dostával už len nejakých 40 fps, čo je z úvodných cca 160 fps riadny skok. Problém môže spočívať aj v tom, že Civilization VII aktuálne nepodporuje DLSS, ale len AMD Fidelity. Popri optimalizácií však budete často bojovať aj s trochu nepriehľadným rozložením jednotiek vo svete. To však nie je všetko, hra má aj menšie neduhy v rámci ovládania. Označovanie jednotiek a rušenie označenia nie vždy funguje, čo občas vedie k zbytočnému vyčerpaniu ťahov. Tomuto by dosť pomohla možnosť automatického prieskumu aspoň pri prieskumníkoch, keďže pri nich sa naklikáte asi najviac. Posúvanie kamery je tiež občas peklo, keďže vedie k zasekávaniu a kamera vám tak bude sama blúdiť po mape. Najlepšou zložkou sa tak stáva jednoznačne zvuk. Hrou vás sprevádzajú rôzne druhy hudby typické pre jednotlivé národy. Zároveň vodcovia rozprávajú tých svojich niekoľko replík v svojom vlastnom jazyku. Je to len drobnosť, ale aj tak to poteší.

Než som sa pustil do recenzovania Civilization VII, mal som z hry dosť zmiešané pocity, ale aj napriek tomu som bol zvedavý, o čom táto séria vlastne je. V siedmom pokračovaní sa vývojári rozhodli vydať smerom k zjednodušovaniu a odbočeniu od historických reálií. To, myslím, nebolo práve najlepšie rozhodnutie. Titul navyše dostal pomerne vysokú cenovku (70 €) a v budúcnosti nás čaká mnoho DLC. To tak vedie k otázke, pre koho je vlastne určený? Fanúšikov zmeny veľmi nenadchli a nováčikovia si môžu výrazne lacnejšie zohnať predošlý diel. Nehrá mu do kariet ani mizerné užívateľské rozhranie či optimalizácia. Civilization VII nie je pre mňa úplným sklamaním, no kupovať ju za aktuálnu cenu rozhodne neodporúčam.

Komentuj!