Days Gone – Dva roky potom

Sú to už dva roky od vydania vtedy ešte výhradne PlayStation 4 hitu Days Gone. Doba však mení a počas spomínaného obdobia sa PC hráči dočkali viacerých titulov pôvodne určených na hernú platformu spoločnosti Sony ako Detroit: Become Human, Death Stranding (hoci ten bol vždy len časovou exkluzivitou), alebo Horizon Zero Dawn. No a ďalšou hrou, ktorá sa trochu nečakane dostáva aj mimo PlayStation je práve open world survival akcia Days Gone. Oplatí sa jej dať vôbec šancu? A čo je hlavné, vydaril sa samotný port?

Recenzovaná verzia: PC

Days Gone rozdelil po svojom vydaní ako kritikov, tak i hráčov. Na jednej strane sa síce chválil otvorený svet Oregonu a v zásade zábavná hrateľnosť, no príbeh a jeho podanie, ústredný protagonista, či technická stránka boli skôr predmetom kritiky. Hra skrátka nenaplnila očakávania a často sa objavovala aj medzi sklamaniami roka 2019. A hoci sa predávala viac než slušne, i vzhľadom k vlažnejšiemu prijatiu je otázne, či sa niekedy dočkáme ďalšieho dielu. Čo je vlastne škoda, pretože Days Gone sa rozhodne nedá považovať za nevydarenú záležitosť a nejaký potenciál v tejto značke nepochybne drieme. Súčasne je však pravdou, že kritika bola v niektorých bodoch oprávnená, no k tomu sa dostanem postupne.

Ako to už býva u portov zvykom, tradičnému popisu príbehu a hrateľnosti sa vyhnem a miesto toho vás odkážem na našu konzolovú recenziu. Oba aspekty sú v nej dôkladne rozobraté a tým pádom by som iba opakoval známe fakty. Každopádne, môj názor na kvality príbehu sa až tak nelíši od všeobecného konsenzu. Mám rád príbehové hry a ani od nich nutne nevyžadujem výraznejší presah. Úplne mi stačí, ak je zápletka zábavná a súčasne ponúka zaujímavých protagonistov, s ktorými sa dá patrične stotožniť. No Days Gone mal v tomto smere na viac, ako predviedol. V detailoch a jednotlivostiach pritom dokáže fungovať a oceňujem aj istú komornosť, kde sa kladie väčší dôraz na prežívanie v post-apokalyptickom svete (hoci nechýba ani dejová línia s vedcami skúmajúcimi nákazu a je vcelku dôležitá) ako na šokujúce zvraty a epické momenty. To však vôbec nič menení na tom, že samotný príbeh je na svoju vlastnú škodu až príliš roztrieštený.

No nechápte ma zle. Mám totiž ďaleko od toho, aby som ho označil za nezvládnutý a trochu mi prekáža iba spôsob, akým je vyrozprávaný. Nie až tak zásadne, ale predsa. Neustále sa v ňom totiž strieda viacero dejových línií a len čo sa do niektorej z nich ponoríte, hra ju môže odsunúť do úzadia a nahradí ju nová. No a medzitým sa budete musieť nutne venovať iným, papierovo i menej zaujímavým záležitostiam, ktoré sú však súčasťou hlavného príbehu. Ten však aspoň ku koncu obstojne graduje a aj v tých menej zaujímavých momentoch sú záchranou dobre a uveriteľne napísané postavy.

Hoci sa to sprvoti nemusí javiť, drvivá väčšina je skutočne zapamätateľná, disponuje určitou hĺbkou a plochých zadávateľov úloh tu rozhodne nenájdete. So sympatiami je to, pravda, horšie, ale od drsného post-apokalyptického sveta sa nedá očakávať, že bude zaplnený výhradne dobrosrdečnými postavami, s ktorými by ste sa chceli ihneď skamarátiť. Týka sa to aj hlavnej postavy, ktorej miestami nepomáha ani jej predstaviteľ Sam Witwer (Starkiller zo série Force Unleashed a vôbec častý Star Wars dabér) – nezriedka totiž prehráva a viacero momentov vyznieva v jeho podaní neprirodzene a naliehavejšie, ako tomu skutočne je. No má i svoje klady a po čase ho zrejme vezmete na milosť.

Plne však rozumiem tým, ktorým nič z toho výrazne neprekáža a dokážu si plne užívať ten zvyšok. Days Gone totiž disponuje skvelou atmosférou oregonského zapadákova a nechať sa pohltiť okolitou krajinou a jej spracovaním je až veľmi jednoduché. Veľkú zásluhu na tom nesie i parádny vizuál s množstvom detailov, čo len napomáha vašej chuti preskúmavať jednotlivé zákutia. I hrateľnosť je mimoriadne zábavná – či sa už niekde zakrádate, bojujete s hordami, alebo jazdíte na motorke, obecne sa nedá povedať, že by Days Gone robil niečo vyložene zle. Vďaka tomu mu väčšinou dokážete odpustiť i všednejšiu náplň väčšiny questov, kde sa budete nezriedka vracať do známych miest. Škoda len akútneho nedostatku originality, keďže všetko sme už videli inde. Len survival prvky mal aj tematicky príbuzný State of Decay a dokonca i hordy, ktoré boli najväčším marketingovým lákadlom, sa prvýkrát objavili už v kultovej klasike Left 4 Dead. A že viete s ich pomocou vyčistiť nepriateľský tábor? V sérii Far Cry je to bežné už niekoľko dielov. A hoci môžete namietať, že ani Last of Us 2 nedisponoval výraznejšou originalitou, ako story driven hra fungoval podstatne lepšie a nechýbala mu ani potrebná hĺbka.

Konzolová verzia bola svojho času poriadne kritizovaná za technický stav, čo som načrtol už aj vyššie. Ten síce nedokážem posúdiť, no som viac-menej presvedčený, že ak by vyšiel po vlaňajšom Cyberpunku 2077, nikto by to asi neriešil. Každopádne, osobne som veľmi milo prekvapený z faktu, že PC verzia nielenže dobre vyzerá, ale súčasne sa i dobre hýbe. Dá sa povedať, že s výnimkou výnimočných poklesov fps, či dlhšej nahrávacej obrazovky v úvode som nezaregistroval priveľa vyrušujúcich prvkov. A to som ani nevyužíval SSD disk, ktorý je odporúčaný samotným štúdiom.

Bezchybné to i napriek tomu nie je, no nie všetko zrejme súvisí s PC portom… Ako keď sa stretnete s postavou v tábore, kde s ňou riešite novú úlohu a po odchode vám zavolá a poďakuje za skoršiu pomoc. Prípadne sa vám podarí zachrániť civilistu pár metrov od tábora (ich modely sa inak nepríjemne opakujú) a ten vás klasicky pýta, kam má ísť, hoci jednu možnosť má priamo pred očami. Takisto sa mi stalo, že som hru vypol po splnení misie a po opätovnom načítaní som s prekvapením zistil, že jej časť musím splniť znova, lebo neprebehol autosave. Za zmienku stojí aj kuriózny moment, keď som chcel nahrať o niekoľko minút staršiu pozíciu, lenže hra ma neustále posielala na poslednú registrovanú. Vám sa možno nič z toho nestane, ale pochvalu si to určite nezaslúži.

Ak sa náhodou pýtate, či má PC verzia zmysel pre majiteľov konzolovej edície, potom vedzte, že neponúka až tak zásadné vylepšenia, aby stála za tak drahú investíciu. Medzi novinky patrí podpora širokouhlých monitorov, odomknuté snímkovanie, vylepšená grafika (ktorej vysoké kvality som spomínal, i keď miestami je predsa len cítiť, že titul vznikol pred dvoma rokmi). Samotné nastavenia sú príjemne komplexné a pri každom z nich ihneď vidíte, aký má vplyv na celkové fps. Nechýba ani podpora myši a klávesnice, i keď na svoje si prídu aj majitelia Sony ovládačov, vrátane DualShock 4 a DualSense. Taktiež platí, že od začiatku je prítomný ako fotomód, tak i všetky DLC. A to je asi všetko, čo stojí za zmienku. V zásade sa dá povedať, že momentálne je PC verzia tou najlepšou na trhu, lenže zháňať ju, ak ste hrali pôvodnú, je jednoducho zbytočné. Tí ostatní by naopak nemali váhať, teda za predpokladu, že ich daná tematika zaujíma.

Z môjho pohľadu sa teda PC verzia vydarila a hoci nejde o jednu z najlepších PlayStation exkluzivít posledných rokov, presun na osobné počítače je dobrou voľbou a hra si na nej nepochybne nájde nových priaznivcov. A ktovie, možno aj oni pomôžu obmäkčiť štúdio Sony a druhý diel jedného dňa skutočne vznikne – čo by mohla byť výhra pre všetkých. Ani ja by som sa tomu nakoniec nebránil, i navzdory niekoľkým nedostatkom som sa totiž bavil výborne.

Komentuj!