Najlepšie 3rd person akčné hry všetkých čias podľa redakcie SomHráč.sk #2

Prvých pätnásť titulov už máme za sebou, no a teraz nás čaká finálna TOP desiatka. Niektorým z vás to už možno nedalo a ihneď ste zascrollovali smerom nadol k celkovému víťazovi, no za pozornosť stoja aj ostatné kúsky v našom rebríčku.

10.) Tomb Raider

Martin Kubeš – S Larou Croft sa stretávam už od roku 1997, kedy som spolu s prvou PlayStation dostal aj legendárny prvý diel. Následne sme sa stretávali rok čo rok a naše spoločné dobrodružstvá pokračovali aj po prechode na ďalšie konzolové generácie. Hoci The Angel of Darkness nedopadol podľa očakávaní, ani to nevytvorilo prekážku v tom, aby sme spolu odhaľovali tajomstvá a hľadali artefakty po rôznych kútoch sveta i v nasledujúcich rokoch. Ak by som si však mal vybrať iba jeden diel z celej série, bez váhania poviem Tomb Raider z roku 2013. Áno, ja viem, tento reboot v podstate premenil značku na Uncharted “v sukni”, no mne to ani v najmenšom neprekáža. A zdá sa, že ani ďalším viac ako 11 miliónom hráčov, vďaka ktorým ide o najpredávanejšiu časť. Dobrodružstvo na ostrove Yamatai poriadne preverilo Larine schopnosti, i keď občas dostávala lady Croft do tela až zbytočne veľa.

Cesta za vyslobodením sa zo zovretia ostrova a porážkou Himiko však obsahuje hneď niekoľko pamätihodných chvíľ, ako napríklad most s ostreľovačkou, útek z horiacej veže, hádanku so zvonom, viaceré intenzívne bojové pasáže, či môj top moment – lezenie na vrchol rádiovej veže, ktoré bez problémov vyvolá wau efekt, i keď ide “iba” o šplhanie. Origin pojedávajúci o premene “obyčajného” dievčaťa na tú Laru Croft sa štúdiu Crystal Dynamics podaril na jednotku a i keď išlo už o druhý reboot značky pod ich taktovkou, tento titul bol dôkazom toho, že nápadov mali vývojári dostatok. Tento rok Lara oslavuje 25. narodeniny a mňa mrzí, že ako “darček” dostane iba mobilnú hru Tomb Raider Reloaded. Na regulárnom pokračovaní sa síce už podľa vývojárov pracuje, avšak ešte nejaký ten piatok bude vo vývoji a je otázne, kedy sa o hre vôbec niečo dozvieme. Minimálne do vydania však zostane Tomb Raider z roku 2013 mojim favoritom v rámci série, hoci na úkor skúmania hrobiek a hľadania artefaktov stavili autori na skvelé akčné momenty.

9.) God of War

Kratos sa vrátil v plnej sile a neuškodila mu ani výrazná premena. Na novom God of War sa iba ťažko hľadajú chyby, vývojárske štúdio SIE Santa Monica skrátka opracovalo tento vzácny klenot tak, ako sa patrí. Odstránili chybičky na kráse, pridali množstvo noviniek a vzniklo tak dobrodružstvo, ktoré už teraz patrí do výkladnej skrine portfólia hier pre konzolu PlayStation 4. Značka God of War skrátka dospela a servíruje hráčom doposiaľ najlepší diel.

Výňatok z našej nadšenej dobovej recenzie snáď hovorí za všetko, no pokiaľ sa vám náhodou javí, že štvrté dobrodružstvo Kratosa si nezaslúži až tak vysoké umiestnenie, možno vás dokáže presvedčiť kompletný text, ktorý nájdete na tomto odkaze. Z nášho pohľadu však jednoznačne ide o najlepší diel tejto ságy, ktorý sa môže navyše opierať aj o unikátne podanie príbehu formou jedného dlhého neprerušovaného záberu. A to je niečo, čo sa na hernej scéne príliš často nevidí. Respektíve vôbec.

8.) Batman: Arkham City

Daniel Palička – Vaše pískoviště je mnohonásobně větší a uzavřené prostory blázince nahradilo rozsáhlé město, které můžete během hraní postupně prozkoumávat a plnit v něm všemožné vedlejší mise. Ty jsou výraznou novinkou, která se mi i teď dost zamlouvá, protože to, jakým způsobem byly jednotlivé mise provedené, vůbec nebylo špatné. Ať už šlo o Shot in the Dark, Identity Theft nebo Fragile Alliance, vždy jde o pěknou sbírku aktivit, jež dokážou zabavit a zaujmout.

Nechybí samozřejmě ani tuna nových udělátek, starý známý bojový systém, který je v Arkham City mnohem vyspělejší a vylepšený v mnoha ohledech, několik nových nepřátel, proti kterým budete bojovat, a tuna parádně zpracovaných boss fightů, byť na těžkou obtížnost místy docela jednoduchých oproti předchozímu dílu. Ono celkově se prakticky dá říct, že City je o něco málo snadnější než jeho předchůdce (a to i přesto, že si nastavíte úplně tu nejtěžší volbu obtížnosti), ale zážitek je to stále stejný.

Stále zde najdete parádní postavy, mezi nimiž najdete i Catwoman, za kterou si užijete v její samostatné dějové lince, parádní hratelnost a příběh, který je oproti komornímu a více na atmosféru působicímu Asylum více epičtější a velkolepější ve všech směrech. Což je na jednu stranu dobře, protože atmosféra beznaděje a prázdnoty města funguje pěkně, přičemž bossové díky tomu lépe zapůsobí, ale zároveň to místy doplácí na několik scénáristických berliček. Nemění to ale nic na tom, že celková zápletka je mnohem více promyšlená jak v Asylum, kde ji navrch zvedali hlavně záporáci (a pár dalších věcí).

7.) The Legend of Zelda: Breath of the Wild

Vojtech Florko – Pokiaľ ide o hry z dlhoročných sérií od Nintenda, roky som na ne zazeral s neveriackym úžasom. Konkrétne ma neprestávali udivovať chvály, ako sú dotiahnuté do dokonalosti. O to viac mi môžete veriť, keď prehlásim, že The Legend of Zelda: Breath of the Wild, je minimálne hra desaťročia, ktorá si získala natrvalo miesto medzi legendami. Najkrajšie je na nej presne to, čo má s väčšinou Nintendo titulov spoločné, a čo mne doteraz skôr prekážalo: jednoduchý kreslený vizuál, pri ktorom sa hra tvári veľmi skromne. No v skutočnosti je to (ukradnem výraz už nevypátrateľnému hernému žurnalistovi), vysoká škola otvoreného sveta. Po prejdení úvodnej časti je možné ísť rovno na poslednú misiu, respektíve vybrať sa hociktorým smerom. O to je fascinujúcejšie, ako hra naviguje hráča správnym smerom vďaka skĺbeniu chirurgicky cieleného herného dizajnu, geografického reliéfu a citlivého odomykania nových schopností a položiek v inventári.

V podstate tu neexistuje nesprávny smer, nakoľko je možné s dostatnočnou úrovňou výdrže vyliezť na hociktorý povrch, no v každom momente viete, koľko výdrže, zdravia, či výbavy máte. Podľa toho si aj budete voliť, kam sa v danom čase vyberiete. Doteraz bolo niečo podobné devízou série The Elder Scrolls, ktorá umožňovala nekonečnú voľnosť, pričom však stále navádzala na stovky úloh, a každá lokácia rozprávala nejaký príbeh. Breath of the Wild nie je prvá hra s fyzikou vetra, lietaním nad horúcimi povrchmi, varením a rúbaním stromov. Je to však prvá hra, ktorá väčšinu týchto mechaník úplne prirodzene umožňuje skombinovať, a to takmer nekonečnými spôsobmi. Koniec koncov, vynaliezaví hráči dodnes objavujú možnosti, ako napríklad pomocou magnetickej sily, veľkej vatry na hustej tráve a sérii rôznych pohybov so zbraňami skonštruovať rôzne “lietajúce stroje”, ktorými sa dokážu vystreliť cez veľkú vzdialenosť.

Každý hráč tu prejde skôr či neskôr všetkými zákutiami sveta, logickými a súbojovými shrine dungeonmi, štyrmi boss lokáciami a regiónmi, od púští cez pláže a pralesy, až po trávnaté pláne a zasnežené pahorky. Každý jeden však prejde túto odyseu úplne inak, dostane sa do totálne odlišných situácií a využije úplne iné obmeny všakovakých schopností, aby si poradil s prekážkami v ceste. Udivujúce je hlavne to, že aj na tých posledných kopčekoch niekde na kraji mapy, ktoré vyzerajú vyprahnuté a opustené, čakajú naozaj neplánované dobrodružstvá. Taká je zatiaľ posledná Zelda a jej podstata a ak ste sa do nej ešte neponorili, tak je na čase.

6.) Mafia: City of Lost Heaven

Mafia: City of Lost Heaven nakonec získala obrovský kultovní status kvůli své vysoké kvalitě. Zajímavý příběh, propracované postavy, dobře stylizovaný herní svět, zajímavě provedená policie, skvělý dabing. To vše bylo na hře dobré. Zastavme se na chvíli u posledního zmíněného plusu. Hra byla nadabována jak do angličtiny, tak i do češtiny. Český dabing je na Mafii jedna z věcí, jenž lidé vychvalují dodnes. Pravděpodobně je to kvůli výběru herců, mezi které stojí za zmínku například Marek Vašut (Tommy Angelo), Petr Rychlý (Paulie) či Tomáš Sýkora (koktavý automechanik Ralph).

Pokud jste si dost zábavy neužili během příběhové kampaně, mohli jste také zkusit režimy Volná jízda a Extrémní jízda. První zmíněný vám pouze umožňoval volbu vlastní scenérie. Druhý mód jste odemkli až po dokončení všech příběhových misí. Extrémní jízda vám nabídla volné procházení městem a plnění různorodých úkolů, které nemusely souviset s realistickým pojetím mafiánského světa. Mohli jste tím pádem například pronásledovat neviditelného muže, zachraňovat nevinnou ženu před mořskou příšerou, přejet s autem výbušný most, deaktivovat bomby nebo jezdit s výbušným autem.

Takto sme sa vyjadrili na margo legendárnej Mafie, ktorej neúčasť v našom výbere by bola zrejme nepredstaviteľná, v našom retro špeciáli Zapadnuté prachom Ak vás zaujíma viac o tejto, v našich končinách kultovej, hre, nasmerujem vás na tento odkaz, kde sa venujeme nielen jednotke, ale aj jej pokračovaniu.

5.) Grand Theft Auto V

Jozef Moravec – Rockstar jednoducho vie robiť svoje sanboxové hry. Dlhodobo zavedenú značku Grand Theft Auto iste poznajú aj tí z vás, ktorí videohrám veľmi neholdujú. V čom teda vyniká Grand Theft Auto V? Po arkádovejších predchodcoch a Grand Theft Aute IV, ktoré predstavilo nový grafický míľnik, päťka naplno ukázala potenciál gangstra v sandboxovom prevedení. Krásny rozľahlý svet inšpirovaný Kaliforniou, ulice plné áut, ľudí, tri hlavné postavy a skvelý ironický príbeh zobrazujúci súčasný stav spoločnosti za veľkou mlákou. Korupcia, násilie, drogy, sex – nič nie je dostatočné tabu. A neraz sa aj schuti zasmejete. Grand Theft Auto V sa neberie vôbec vážne, zároveň však načrtáva ako sa približne žije v Kalifornii.

Po prvýkrát táto séria prináša akýsi ucelenejší príbeh hlavných postáv a ich charakterov, čo je veľké plus. Pozrieme sa prakticky do každej z tried a menšín Ameriky, pričom na pozadí toho celého hrá prím zločin. Misie sú zaujímavo navrhnuté a nejde len o prvoplánové strieľanie do rivalských gangov. Najzaujímavejšie na mňa pôsobilo plánovanie lúpeží, čo vám dávalo voľnejšie ruky pri postupe vo vybraných misiách. K tomu celému si pripočítajte neskutočné množstvo až fanatických detailov a prakticky žijúci svet, kvalitný jazdný model a zaujímavé akčné pasáže, ktoré nie sú len o vraždení a doplnkom je neuveriteľné množstvo bočných aktivít, ako napríklad golf, ktoré vôbec nepôsobia do počtu. Naviac graficky hra starne veľmi dobre, so skvelým hudobným sprievodom a hereckými výkonmi. To akou kvalitou oplýva táto hra, dokazuje aj to, že od jej uvedenia na trh je stále pomerne “živá”.

4.) Max Payne

Štvrtá priečka nášho výberu najlepších third person hier všetkých čias patrí legendárnej prvej časti Maxa Payna. Aj tú sme rozobrali v našom retro špeciáli a zhodnotili sme ju týmito slovami.

Max Payne môže byť dodnes považovaný za prelomový titul. Nielen kvôli tomu, že v rámci mantinelov svojho žánru exceloval v každom aspekte hrateľnosti, vizuálneho stvárnenia a zvukového prevedenia, bol však kľúčový v tom, že chcel rozprávať príbeh. Podobne ako napríklad česká Mafia alebo starší Metal Gear Solid od Hidea Kojimu. Dnes už sú príbeh a aspoň minimalistické naratívne postupy samozrejmosťou, avšak na prelome milénia nie každý vývojár staval na kontinuálnom dejovom rozprávaní. Len málokto veril, že by herné médium mohlo sprostredkovať dospelé príbehy ako filmové snímky.

A preto patrí AAA prvotina fínskeho Remedy k mimoriadne zásadným projektom, ktorých zábavnosť zostarla lepšie, než iné dobové záležitosti (menovite možno opäť spomenúť archaickú hrateľnosť pôvodnej Mafie). Nadčasovosť mechanizmov, nevídaná plynulosť strieľania a pohybov robia z maximálne bolestivej cesty Maxa Payna náramne chutný, i keď poriadne deprimujúci a mrazivo chladný, zážitok. Súčasne ide o počin, ktorý sa snáď najviac priblížil k divokosti a svižnosti akčných filmov Johna Woo, pričom o šesť rokov mladšia herná adaptácia príbehov detektíva Tequilu s názvom Stranglehold mu ani zďaleka nedýcha na krk. Ide o zaslúžený klenot žánru, ktorého hraním nebudete ani dnes, takmer po dvadsiatich rokoch od pôvodného vydania, strácať svoj čas.

3.) Resident Evil 4

Drolin – Fantastická hra, kombinující pohlcující hratelnost, velmi dlouhou hrací dobu a specifickou atmosféru neokoukaného prostředí. Takto si představuji ideální akční adventuru, která ještě posunuje už tak vysoko nastavenou laťku dnes již kultovní dvojky.

Po základním obeznámení s principy a projití do šera zahalené španělské vesnici nastává prudký růst křivky zábavy, která až do samotného konce osciluje v nejvyšších patrech videoherní zábavy. Jedním z hlavních pilířů je design, který patří k tomu nejlepšímu – vesnice a její okolí, hrad i ostrov, tam všude hráč projde funkčně vytvořenou cestou, která i přes svůj koridorový obsah funguje. O zábavu a omezení stereotype se také stará řada doplňujících aktivit, jako je jízda v důlním vozíku či zábavné boje s bossy. Snad ještě větším plusem je to, že v Capcomu – jak je u japonských tvůrců zvykem – přidali spoustu obsahu navíc k už tak dlouhému titulu, se hrou je tak možno strávit několik týdnu dobré zábavy. Což podporuje i relativně vysoká obtížnost, kdy na konci jsem měl více jak padesátku smrtí (ač většina pramenila z neuchránění Ashley). Příběh je spíše doplňující a dávající smysl konání, ostudu však nedělá.

2.) The Last of Us

Tesne pod úplným vrcholom sa umiestnilo fanúšikmi milované, post-apokalyptické dobrodružstvo Joela a Ellie s názvom The Last of Us. Ide o ďalší z titulov, ktorý sme vďaka jeho nadčasovým kvalitám rozobrali v rubrike Zapadnuté prachom a vysoké umiestnenie v našom výbere by asi nemalo vyložene prekvapiť. Vyjadrili sme sa k nemu nasledovne.

Je The Last of Us dokonalou hrou? Ako sa to vezme. Pre niekoho určite bude, iný radšej ocení titul s komplexnejšou hrateľnosťou a dlhšou hernou dobou. Predsa len, na úplný koniec sa dokážete dostať aj za 12 hodín a aj keď k tomu prirátate mimoriadne kvalitné DLC s podtitulom Left Behind, dĺžka priechodu sa príliš nenatiahne. Záleží, samozrejme, i na zvolenej obtiažnosti, nakoľko Grounded prináša omnoho väčšiu výzvu (no zároveň zrejme aj väčšiu satisfakciu), lenže nie každý sa chce frustrovať a miesto toho chce radšej nasávať fantastickú, miestami až hororovú, atmosféru. No a tej má The Last of Us skutočne na rozdávanie, pričom o čo kratší je samotný zážitok, o to je v konečnom dôsledku intenzívnejší. Pomáha i skvelá hudobná kompozícia veterána Gustava Santaolallu (Držiteľ Oscara za Skrotenú horu a Babel).

Ak náhodou patríte k tým, ktorí tento klenot doposiaľ prehliadali, určite mu dajte šancu. Pokiaľ nie na „prehistorickej“ PlayStation 3, k dispozícii je aj už spomínaná PlayStation 4 verzia. Ani v jednom prípade síce nedostanete titul, ktorý sa dokaže graficky vyrovnať súčasnej špičke, no to od neho asi nikto súdny nemôže čakať – no čo je podstatné, ten zvyšok to hravo dorovnáva.

1.) Uncharted 4: A Thief’s End

Na úplnom čele sa umiestnilo záverečné dobrodružstvo Nathana Draka. Séria Uncharted patrí k najznámejším exkluzivitám konzol PlayStation a je naozaj obdivuhodné, akým spôsobom sa darilo vývojárom Naughty Dog neustále dvíhať latku. Pomyselný vrchol sa im podarilo dosiahnuť práve v štvrtej časti, kde uzavreli životnú cestu obľúbenej postavy a v dokonale namiešanom kokteile pozostávajúcom zo zábavnej akcie, premyslených logických hádaniek a dobre napísaného príbehu s postavami, na ktorých vám bude záležať. Výborný dojem podtrhuje aj nádherne spracovaný epilóg, ktorý sa pritom zaobíde aj bez zbytočného tlačenia na emócie.

Štvrtá časť s podtitulom A Thief’s End je skrátka bravúrnym uzavretím jednej éry a každý, kto aspoň trochu holduje dobrodružnému žánru, respektíve filmom ako Indiana Jones, by si ju mal povinne vyskúšať – i keď pravda, ideálne je nevynechať ani predošlé časti, vďaka ktorým sa ďaleko viac zžije s ústrednými hrdinami a o to viac následne ocení rôzne nostalgické narážky. No tak by to nakoniec malo byť.

To je z našej strany všetko. Najlepšie third person akčné hry všetkých čias podľa redakcie SomHráč.sk máme za sebou a ostal priestor už len na váš komentár. Pokiaľ vám v súhrnnom poradí chýba konkrétny titul, znovu vás chceme vyzvať, aby ste sa podelili o svoj vlastný názor. A pokiaľ by ste náhodou chceli v budúcnosti vidieť rebríček nejakého ďalšieho žánru podľa našej redakcie, pokojne nám dajte vedieť.

Komentuj!