Death Stranding – Simulátor kuriéra podľa Kojimu

Death Stranding patril bez akýchkoľvek diskusií k najvýraznejším zážitkom minulého roka a po kratšom odklade spôsobenom aktuálnou situáciou vo svete, sa nakoniec dostáva i k majiteľom PC zostáv. Zaslúži si však novinka legendárneho vývojára Hidea Kojima až takú pozornosť, aká sa jej dostávala ešte pred vydaním?

Recenzovaná verzia: PC

To, že Death Stranding bude iba časovou PlayStation 4 exkluzivitou sa viac-menej vedelo vopred. Čo-to naznačil už fakt, že samotný Kojima pri priamo položenej otázke na filmovom podujatí Tribeca nijak nevyvrátil jej možnosť a jeho komentár spočíval v tom, že hra je aktuálne ohlásená iba na konzolu od Sony. Tieto dohady sa prekvapivo potvrdili ešte pred vydaním, takže mnohí záujemci vďaka tomu dostali na výber, či uprednostnia konzolovú verziu, alebo si počkajú ďalší polrok na PC port. Pokiaľ náhodou patríte do tej druhej skupiny, respektíve nemáte doma PlayStation 4, potom je nasledujúci text určený pre vás.

Predstavovať dopodrobna Death Stranding, respektíve hrateľnosť tohto titulu už asi nemá z dnešného pohľadu zmysel. Svojho času sa mu nakoniec venovala i naša konzolová verzia, ktorú si môžete v prípade záujmu pokojne prečítať. Hoci marketingová kampaň skôr miatla potenciálnych záujemcov, Kojimovi treba spätne priznať, že ňou nijak nezavádzal. Útržky videí, či rôzne informácie totiž jasne naznačovali, o čom bude hra pojednávať a zmätenie bolo dané i tým, že ako celok skutočne nejde o tradičnú AAA záležitosť. Celý vtip pritom spočíva v tom, že Death Stranding v podstate ani nie je AAA titulom, respektíve sa iba tvári že je, vďaka svojej famóznej audiovizuálnej prezentácii. Jeho jadro má pritom ďaleko od toho, na čo sú zvyknuté masy a bez nej by o neho zrejme ani nezavadili.

Ak vám teda bude niekto tvrdiť, že nejde o hru pre každého, toto tvrdenie je potrebné uviesť na správnu mieru. Žiadna hra totiž nie je už len z princípu určená pre každého a v tomto prípade to znamená skôr to, že pokiaľ nebudete vedieť do čoho idete a plne sa nenaladíte na samotný koncept, zostanete asi sklamaní. Je naozaj pozoruhodné, že v dobe, kde sú mnohými ešte stále s obľubou využívané fetch questy odsudzované, príde Kojima s niečím, čo je vlastne jeden veľký fetch quest. A ešte pozoruhodnejšie je, že vo výsledku to tak nejak funguje, respektíve funguje tak ako by asi malo. Nejde totiž o obyčajné doručovanie z bodu A do bodu B a veľkú rolu zohráva i plánovanie, či následný postup nezriedka členitým terénom.

Hoci sú tu prítomné i prvky akcie, len ťažko by som označil Death Stranding za akčnú záležitosť. Iste, zbraní máte k dispozícii dostatok, no faktom je, že s výnimkou povinných bossfightov sa bojmi takmer vôbec nemusíte zaoberať. Trúfam si dokonca napísať, že vás skôr zdržujú od toho o čo to ide primárne a to doručovanie balíkov rôznych druhov. Nezriedka sa mi oplatilo skôr preletieť okolo nepriateľských táborov a ignorovať útočiace jednotky, pretože nielen výsledný čas doručenia, no i hodnotenie bolo následne vyššie. Strety s duchovnými entitami síce prebiehajú trochu inak, no aj v tomto prípade prídete po čase na takmer zaručený spôsob ako stratiť čo najmenej času. A nie, za neskoré doručenie vás nikto radikálne nepenalizuje, no máte skrátka lepší pocit, ak sa vám podarí naplniť predpísané ciele.

Je síce pravdou, že hrateľnosť sa javí trochu monotématicky a svojim spôsobom i je, no neustále sa ju darí oživovať rôznymi novinkami. Vďaka tomu nikdy neupadnete do vyloženého stereotypu, pretože od doručovania po svojich vlastných nohách sa neskôr dostanete k motorke, či autu, získate možnosť využívať prepravných botov a to ani nehovoriac o tom, že si môžete uľahčovať život rôznymi doplnkami vybavenia, či stavaním ciest, úkrytov, alebo generátorov. I ja som bol spočiatku rezervovaný, ale nakoniec musím priznať, že Death Stranding som si ako celok užil nad očakávania. To sa vlastne týka aj jeho príbehu. A to si nemyslím, že je až tak geniálny, ako sa miestami tvári – ale je pútavo podaný a v jednotlivostiach a minipríbehoch postáv vie byť patrične silný a občas i emocionálny. K tomu treba prirátať i skvelú výstavbu post-apokalyptického sveta, ktorý vás donúti nasávať jeho atmosféru plnými dúškami. Výhodou je, samozrejme, i česká lokalizácia.

Pokiaľ vás zaujímajú novinky, s ktorými prišiel PC port, hneď na úvod si treba ujasniť, že veľa toho naozaj nie je. No len ťažko to možno autorom vyčítať, nakoľko hlavnou prioritou bolo čo najskoršie vydanie na tejto platforme. To sa síce o mesiac pozdržalo, no všetci potenciálni záujemci si môžu aktuálne vychutnávať tento unikátny titul s podporou vyššieho rozlíšenia, frameratu, či ultra širokých monitorov. Samozrejmosťou je i foto režim, ktorý bol pridaný do PlayStation 4 verzie v rámci tohtoročného updatu 1.12 a nejaký ten drobný bonusový obsah.

Prejdime však k tomu horšiemu, nakoľko nie všetko je tu, pochopiteľne, dokonalé. Záleží i na vašej tolerancii, pričom snaha vniesť nový vietor do zaužívaného môže niekomu prebiť i vybrané nedostatky. No osobne mi po čase predsa len trochu narúšali dojem. V genericky spracovaných nepríbehových misiách vás poháňa vlastne len túžba po lepšom vybavení, či likoch a dokonca i animácie sa po doručeniach bežných objednávok až nepríjemne opakujú. Osobitnú zmienku si zaslúži i motorka, ktorá patrí k najhorším, s akými som sa stretol v mimo pretekárskej hre. Pokiaľ sa pritom pohybujete po rovnom teréne, všetko je v poriadku. Lenže mimo neho má tendenciu zachytávať sa o najmenšie nerovnosti, čim vás občas až neuveriteľne brzdí. Na vybraných miestach sa však stále hodí.

Rovnako musím podotknúť, že hoci hra vyzerá nádherne (mimochodom, je to vôbec prvýkrát, čo sa engine Decima dostáva mimo PlayStation), párkrát som spozoroval rušivé prelínanie textúr vášho nákladu s prostredím. V jednom prípade mi dokonca vyhodila i textúry okolitého prostredia a dojem z nehotovej alfa verzie pomohol zahnať až reštart. K tomu všetkému som sa priebežne potýkal i kolísaním fps a pomalými nahrávacími časmi – a to sa dialo náhodne, takže občas mi načítalo okolitý svet rýchlejšie, ako keď bol Sam vo svojom malom súkromnom úkryte. No a aby som nezabudol, asi dvakrát sa mi začala nahrávať ďalšia časť krajiny priamo počas pobytu vo svete, čo mi trochu narúšalo celkovú imerziu. Body k dobru aspoň za to, že som nemusel potýkať so žiadnymi pádmi, ani ničím výraznejším.

Mimoriadne pozitívne dojmy však u mňa pretrvávali celý čas, pričom veľkú pochvalu smerujem aj na skvelo implementovaný asynchrónny multiplayer. Death Stranding síce nie je z môjho pohľadu hrou minulého roka a vyčnieva nad ním napríklad aj vynikajúci remake Resident Evil 2. Lenže nedajú sa mu upierať nesporné kvality a až príjemná osobitosť. A práve táto osobitá vízia by zrejme začala strácať v prípadnom pokračovaní na sile, takže reálne si ho neviem a vlastne ani nechcem predstaviť. Celkovo by som bol opatrný i s tvrdeniami o novom žánri, nakoľko z tohto pohľadu nás žiadna zásadná zmena nečaká. No reálne ju ani nikto neočakával a je úplne jedno, akými slovami sa oháňal legendárny japonský tvorca. Podstatné je totiž iba to, že aj po odchode z Konami to zase raz dokázal.

Komentuj!