Blacksad: Under the Skin – Zvierací noir

Fanúšikom noir tvorby, obzvlášť tej modernej, určite netreba predstavovať detektíva menom John Blacksad. Tí už asi dávno a veľmi dobre poznajú špecifickú komiksovú sériu Blacksad, ktorá sa odohráva vo zvieracom svete, kde sa mačky, pumy, opice, prípadne medvede správajú ako ľudia a figurujú v rámci deja v úlohách policajtov, prezidentov, či športovcov. Vďaka tomu, že možno hovoriť o detektívnych príbehoch, herná adaptácia mohla byť vlastne ideálnou nadstavbou komiksových situácii. Hoci španielska detektívka bola spustená po prvýkrát v roku 2000, na herné spracovanie sme čakali neuveriteľných devätnásť rokov. To k nám po menšom odklade konečne dorazilo počas tohtoročnej zimy pod názvom Blacksad: Under the Skin.

Recenzovaná verzia: PC

Je to rok aj pol, čo sme po prvýkrát počuli o tejto pripravovanej hernej adaptácii. Už vtedy sa vedelo, že na nej pracujú vývojári zo štúdia Pendulo Studios, ktorí majú bohaté skúsenosti so žánrovými projektami, kde z ich tvorby možno spomenúť napríklad sériu Yesterday, prípadne Runaway, pričom o vyložené hity nejde, avšak spomínané tituly rozhodne nerobia hanbu adventúrnemu žánru. Menšou výpomocou mali byť tvorcovia z YS Interactive a o vydanie sa postaral Microids (autori série Syberia). Prichádzajú pritom s originálnym, doposiaľ nevideným, príbehom, avšak plne využívajú nadobudnutej licencie, čiže sa môžete pripraviť na vaše obľúbené postavičky, dokonca aj na odkazy pre znalcov komiksových predlôh. Na začiatok každopádne ešte načrtnem, že zvolený prístup pripomína skôr neskoršiu tvorbu Telltale Games ako ozajstnú a čistokrvnú adventúru. Bez ďalšieho zdržiavania si však položme základnú otázku. Aký prípad čaká Johna Blacksada tentokrát?

O boxerovi, vražde a stávkach

Keď sa upratovačka Marry Purnell v osudné ráno vracala do práce, ani len netušila, aká hrôza ju v tmavej telocvični čaká. Otvorila dvere, vstúpila dnu, ale sprvoti si nič nevšimla. Kráčala ďalej, ku schodom, no za jej chrbtom, tesne nad ringom, sa ozvalo jemné vŕzganie, takmer ako keď vetvy stromu šľahajú pôsobením vetra. Strachom sa strhla, obrátila svoj pohľad smerom k zvuku a vydala zo seba smrteľný výkrik. Majiteľ boxového klubu, Joe Dunn, tam nevládne visel. Jeho chladné telo bez akejkoľvek emócie hľadelo na zem. Zrejme sa obesil, ale prečo? A hlavne, prečo zmizlo jeho eso v ringu, surový bojovník Bobby Yale? Netrvalo dlho a prípad sa dostal k detektívovi, Johnovi Blacksadovi, ktorého úlohou nebolo prešetriť ono úmrtie, ale nájsť strateného Bobbyho. Mačka v detektívnom kabáte však ani len netuší do akej hry vstupuje, a čo všetko je vlastne v stávke.

Poviem to na rovinu, samotný prípad spĺňa základné atribúty televíznej, v určitých momentoch až filmovej, detektívky. Nie je ani veľmi akčný, dokonca ani príliš analytický, čiže tvorí ideálnu divácku kombináciu medzi podrobným rozpletaním viacerých vrstiev deja, dobrodružnejšími pasážami, v rámci ktorých lietajú päste a strieľajú zbrane. Každopádne neočakávajte moderný prístup ako v prípade filmového Sherlocka Holmesa, pri ktorom na režisérskej stoličke sedel Guy Ritchie.

Z tohto hľadiska pripomína Blacksad skôr Herculea Poirota, čiže vedľajším postavám, respektíve podozrivým je venovaný dostatok priestoru, vďaka čomu pôsobia ako psychologicky rozpracované bytosti a nie len výhradne ako figúrky, ktoré majú detektíva, v tomto prípade hráča, zmiasť. Under the Skin je jednoducho poctivý noir, ktorý príliš nepotrebuje prehnane moderné prvky na to, aby pôsobili záživne a dokázal vás vtiahnuť do deja už od prvých minút. K tomu mimochodom prispieva aj výborné zachytenie atmosféry doby a atraktivita adekvátne predstaveného sveta. Ten bezproblémovo zaujme úplných nováčikov a znalci predlôh sa budú pre zmenu cítiť ako doma.

Zároveň platí, že celkové rozuzlenie prípadu vás takmer s určitosťou nenapadne. Scenáristi si to pomerne šikovne rozohrali a pripravili si pre nás ozajstný labyrint, v ktorom je až príliš veľké množstvo slepých uličiek, zbytočných odbočiek a temných zakutí, prepojených kriminálnymi nitkami. To v praxi znamená, že je tu až príliš mnoho premenných v podobe dôkazov, ktoré môžu viesť k nesprávnym domnienkam a záverom. Vďaka talentovému kreatívnemu peru zápletka nepôsobí nefér a dokonca ani prekombinovane. Skôr v samotnom finále pripomína premyslenú hru na mačku a myš, kde v tomto prípade sú štvornohým predátorom vývojári a vy ste nebohou korisťou, ktorá so zatajeným dychom báda po najmenších stopách a chce neustále zisťovať viac, až kým nepríde k vytúženému syru, ktorý reprezentuje definitívneho vinníka.

Naprieč dejom sa nezabúda ani na morálne voľby, ktoré formujú váš charakter a bravúrne zapadajú do príbehu typického noir detektíva, ktorý nešetrí dávkou cynizmu a svoje vnútorné monológy obohacuje o sociálne názory a prepojenia s detektívnou kinematografiou, čo hlavnej postave a vlastne i prítomnému svetu mimo iné dodáva na uveriteľnosti a precítenosti. Menší problém nastáva v prípade, kedy z nepochopiteľných dôvodov dialógy medzi postavami strácajú na kvalite a miestami začnú byť vyložene nekvalitné.

Prostredníctvom dialógov máte totiž možnosť nahliadnuť do vnútra charakterov a pochopiť vonkajšie motivácie i vnútorné stimulácie. Práve tu sa zobrazuje menší kaz na inak blyštiacom sa scenáristickom chrupe. Spomínaný úpadok kvality je však tak očividný, že ma zaráža jeho prítomnosť. Podobne prekvapujúco na mňa také isté chyby pôsobili v tohtoročnom Stygian, kde ma to identicky vyrušovalo a niektoré pasáže pôsobia akoby ich napísanie autori odbili v priebehu jedného večera.

Detektív prázdne vrecká máva 

Nie nadarmo som venoval podstatnú časť recenzie scenáru a samotnému prípadu. V oblasti hrateľnosti je novinka od Pendulo Studios trochu chudobná. Než typickú adventúru na štýl značky Syberia, prípadne Overclocked: A History of Violence pripomína hry ako Batman – The Telltale Series. To znamená, že viac sa dívate na filmové sekvencie, načúvate hovorenému slovu, miestami sa zapojíte do quick time eventov, ale ozajstné hádanky, poctivé nachádzanie inventárových predmetov a ich využívanie na pravom mieste tu nájdete len ťažko. Nemyslím tým, že nemôžete interagovať s predmetmi, avšak to tradične vyústi iba v okomentovanie, ktoré konzistentnosť hrateľnosti nedodáva.

Je to vcelku prekvapujúce, nakoľko interiéry i exteriéry sú vystavané mimoriadne príťažlivo. Nájdete v nich veľké množstvo objektov, ale vývojári s nimi nič prevratné nerobia, teda okrem toho, že sa na ne môžete pozrieť a to je veľká škoda. Podobne kvalitne napísaná detektívka by si totiž bez akéhokoľvek rozmýšľania zaslúžila poctivo vybudované logické úlohy, skryté predmety a mozog trápiace rébusy, ktoré by sekundovali takmer bezchybne spracovanému prípadu. Je to však premárnená príležitosť a ja som až do samotného záveru dúfal a veril v aspoň jednu typicky adventúrnu úlohu, ale tá sa ani po desiatich hodinách nedostavila.

Hrateľnosť teda pozostáva z prechádzania pomerne prázdnych prostrední, vypočúvania svedkov, ktoré je v tejto oblasti hlavným ťahúňom a rozličných minihier. Ojedinele musíte vyfotografovať podozrivého  a získať takouto cestou dôkazy. Inokedy sa zakrádate nebezpečnými uličkami, alebo v časovom limite hľadáte potrebný predmet. No nič výnimočné to rozhodne nie je, pričom zďaleka najväčším zastúpením disponujú vyššie zmienené QTE. Tie dokážu poriadne rozbúšiť srdce, zvýšiť adrenalín a navodiť napätie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani kvalitný thriller. Navyše, zlyhanie častokrát prináša pomerne šťavnaté úmrtie alebo brutálnu vraždu, ktorú chcete vidieť už len z toho dôvodu, že vývojári nešetria explicitným vyobrazením. A aby som nezabudol, niektoré zlyhania vám môžu sprostredkovať horší záver, čiže nemusíte nutne prehrať a celú pasáž opakovať od začiatku, akurát sa budete musieť zmieriť s pomalosťou vašich reflexov a nelichotivými následkami.

Niečo zhnité sa ocitlo v zvieranom svete

Prejdime však k aspektom, ktoré takmer úplne ničia mnohé pozitíva. Technický stav je aj po dlhšom čase hodný jednej veľkej krokodílej slzy. Recenziu titulu som načas odložil, pretože som veril v ich nápravu, konkrétne zrušenie 30 FPS limitu, opravenie animácií, zamedzeniu vypadávajúceho zvuku a ďalších podobných neduhov, ktoré ničia zážitok z hrania. Bežne sa stáva, že sa len tak vypnú titulky a už sa nedajú opätovne zapnúť, optimalizácia je katastrofálna, čiže ani na výkonných zariadeniach počin nebeží a do toho si môžete pripočítať kvantum chýb, ktoré už len z racionálneho hľadiska nedávajú žiaden zmysel. Určite by som mal spomenúť, že ak príliš rýchlo opustíte konkrétne menu, celá hra stratí farbu a prejde do čierno-bieleho režimu. A to je problém, ktorého existenciu vývojári momentálne nevedia opraviť a osobne si myslím, že ani netušia, čo je zdrojom jeho príčiny.

Pendulo Studios a Microids pritom skutočne vedia o týchto problémoch, registrujú ich a dokonca neustále sľubujú, že vydajú patch, ktorý všetko spraví, ale nevedia odhadnúť fixný dátum vydania týchto masívnych opráv. Predpokladá sa, že budú nahradené kŕčovité animácie, problémy so zvukom, optimalizácia bude plne vyladená a technický stav Blacksad bude adekvátny hre s takto nastavenou cenovkou . A vtedy sa do hry veľmi vrátim a užijem si ju plnými dúškami, keďže môj zážitok bol neprekvapivo silne ovplyvnený množsvom problémov, ktorým sa dalo a hlavne malo predísť.

Vinný, či nevinný? 

Aj napriek tomu, že Blacksad je plný negatív, chýb a nedostatkov, pokojne by som si zahral jeho pokračovanie. To však nič nemení na tom, že prvotina z možnej detektívnej série dopláca na množstvo prazvláštnych technických problémov, ktoré zrážajú výsledný dojem z celkového projektu Pendulo Studios k priemeru šedivšiemu, než originálne noir klasiky. Ak premýšľate nad kúpou Under the Skin, momentálne vás musím od takéhoto činu odhovoriť. Naozaj nestojí zato kaziť si zážitok z desaťhodinového detektívneho príbehu, ktorý síce ťaží viac z filmového rozprávania ako z klasickej hrateľnosti adventúry, ale počas tých šiestich stoviek minút budete nasávať parádnu atmosféru, jazzovú hudbu a premýšľať nad obesencom v boxovom klube. Prípad totiž dokáže zaujať a prekvapuje až do samotného záveru, čo rozhodne hrá v prospech súkromného detektíva Johna. No katastrofálny stav ničí akýkoľvek dobrý pocit z výsledku. Záleží teda len na autoroch, či konečne opravia dobre známe chyby, keďže s hráčmi komunikujú, ale zatiaľ, žiaľ, nevyšiel žiaden skutočný patch. Keď bude všetko konečne opravené, môžete sa pripraviť na mierne nadpriemernú detektívku, ktorá vás v konkrétnych momentoch strhne a jej benevolentná náročnosť z nej činí záležitosť vhodnú i pre nenáročných hráčov.

Komentuj!