The Witcher 3: Wild Hunt – Complete Edition – Geraltove masívne RPG do vrecka

The Witcher 3: Wild Hunt je famóznym RPG projektom, ktorý definitívne preslávil poľských autorov zo štúdia CD Projekt RED a súčasne ukázal ako by sa mali robiť podobné hry. Viac ako sto hodín obsahu v hlavnej kampani, plne nadabované dialógy, zábavná a odmeňujúca hrateľnosť zaobalená v kolosálnom príbehu o lovcovi monštier, osude ľudstva a odvekom protivníkovi. V roku 2015 sa zrodila herná legenda, ktorá posunula vizuálne hranice a vlastne i ponímanie hrateľnosti, pretože tretí Zaklínač je doposiaľ jednou z najväčších udalostí terajšej generácie. Po štyroch rokoch prichádza belasý mutant na hybridnú konzolu Nintendo Switch a ústami barda Marigolda chce znova prespievať svoj epos. 

Recenzovaná verzia: Nintendo Switch

Mnohí sa domnievali, že preniesť hru akou je Witcher na platformu, ktorá je menej výkonná ako niektoré špičkové mobilné telefóny je z akéhokoľvek hľadiska nemožnou úlohou. To však hráči zvykli hovoriť aj o pokorení Dark Souls trilógie bez utrpenia jediného nepriateľského zásahu a dnes si to najotrlejší dávajú jedna radosť. Štúdio Saber Interactive sa postavilo pred pomyselnú nezničiteľnú technologickú stenu a urobilo všetko pre to, aby si komunita Nintenda Switch mohla adekvátne vychutnať tretí diel tejto ságy. Hoci zlé jazyky šepkali, že sa im to nemôže podariť, opak bol nakoniec pravdou a na tohtoročnej E3 konferencii bol plne predstavený port pre túto platformu. Ako to nakoniec dopadlo? Odpoveď na túto otázku sa skrýva na konci kľukatej cesty, kde budú mýtické znamenia a nabrúsené meče vašimi stálymi spoločníkmi, a kde sa postavíte najohavnejším stvoreniam pokrútenej podobizne sveta stredoveku a mocnej mágie.

To kvalitné zostáva

The Witcher 3: Wild Hunt je notoricky známym titulom a preto by bolo úplne zbytočné dopodrobna preberať všetky aspekty hrateľnosti, vizuálneho stvárnenia a rozmanitosti prítomných úloh. Preto by som rád len v krátkosti priblížil najzásadnejšie pôvodné devízy originálnej hry. Dejové obraty sledujú cestu zaklínača Geralta z Rivie, ktorý pátra po nežne pôsobiacej, no smrtiacej a pre osud sveta nevysloviteľne dôležitej, Cirille Fione Elen Riannon, ktorej pomáhal vyrastať. Ona sama sa ocitá v obrovských problémoch a zdá sa, že jediný, kto môže pomôcť Princeznej z Cintry s diabolsky zelenými očami je práve Geralt. Pochopiteľne sa jedná iba o obrovské zostručnenie, avšak len ťažko by ste v krátkosti lepšie priblížili príbeh viac než sto hodinovej hry.

Dejové pozadie je kvalitne napísané, s postavami sa dokážete zžiť, prirastú vám k srdcu a nemožno hovoriť o otravných figúrkach, pohybujúcich sa v deji bez akéhokoľvek opodstatnenia. Od vydania hry bolo takmer nemožné nepočuť o šikovnosti kolektívneho scenáristického pera tohto poľského štúdia a to je dôvod, prečo vás ďalej nebudem utápať v najrôznejších superlatívoch. Akurát dodám, že svojou rozsiahlosťou môže tretí Witcher konkurovať niektorým knižným dielam a tuzemský hráč si ho navyše môže užiť s kompletnými českými titulkami, ktoré sa dostali aj do Nintendo verzie.

Svet sa dá opísať jediným slovom – obrovský. V tomto prípade je to však pozitívne konštatovanie, než varovanie, že vás čakajú mdlé pláne, mŕtvo pôsobiace kulisy, kde ani nie je čo robiť. V Zaklínačovi je to presne naopak. Jeho svet je doslova preplnený questami, nepovinnými brlohmi monštier, skrytými pokladmi, postavami, príbeh rozprávajúcimi kulisami a vďaka tomu máte pocit, že sa hýbete po kúte sveta, ktorý  stojí za prieskum. Úlohy sú spravidla rozdelené na niekoľko menších častí, kde nejde výhradne o to prísť na určité miesto a vykostiť všetko, čo na vás škadero zazerá a má neprirodzene dlhý jazyk. Netvrdím, že každý quest je komplexnou dejovou zápletkou, ale i banálnejšie zákazky sú obalené adekvátnou vrstvou príbehovej omáčky, vďaka čomu máte pocit, že ste súčasťou skutočného sveta, ozajstných problémov ľudí a takmer každý nadchádzajúci krok má svoje opodstatnenie i zmysel.

Nesmiem však zabúdať ani na súbojový systém, ktorý je jednoducho pochopiteľný z pohľadu ovládania, avšak šlo doň veľké množstvo úsilia a vďaka tomu pôsobí tak prirodzene, fluidne a intuitívne. Geralt (alebo v určitých situáciách Cirilla) dokáže okamžite rozoznávať výškové aj polohové umiestnenie protivníkov a automaticky tomu prispôsobiť seknutie oceľovým, prípadne striebornými mečom, čo ma neprestalo uchvacovať ani po stom rozseknutom nepriateľovi. Nehovoriac o tom, že autori si v oblasti násilia rozhodne servítku pred ústa nedávali.

Tým pádom vás nechávajú trhať mäso sokov, sekať ich telesné schránky na dve polovice a príležitostne hrať s hlavami neprajníkov krásny šport menom golf (Bandobras Took by bol určite hrdý). Bojovaniu sekundujú RPG elementy v podobe vylepšení, na ktorých záleží, pretože do veľkej miery ovplyvňujú váš prístup k boju (alchymisti viac využívajú užitočné znamenia a bojovníci sa spoliehajú skôr na meče), pričom i výber zbrane, brnenia a špeciálnych kameňov určí ako jednoducho sa presekáte skupinou rozzúrených Nekkerov. Obrovská diverzita monštier, ľudských barbarov a dynamickosť prostredia, nevyspytateľnosť počasia činia z každej balady rinčiacich mečov neopakovateľný zážitok s unikátnou atmosférou a hudobným podkladom, do ktorých sa vyše ušné bubienky okamžite zamilujú.

Výsledný zážitok bol nakoniec obohatený o dve famózne expanzie, ktoré spoločne priniesli viac ako 60 hodín nového obsahu. Množstvo výborne znejúcich dialógov, kvantum bojových scenérii, kedy ste pri azúrovej oblohe mohutne švihali mečom, aby ste pobili rozprávkové bytosti, prípadne za svitu hviezd bojovali s upírmi. Nechýbali ani unikátne oblasti, zaujímavé postavy, dobrodružné misie, doposiaľ nevidené vybavenie a oba prídavky s názvami Hearts of Stone a Blood and Wine, zastávali funkciu bravúrne spravovaných poviedok na pozadí hlavného príbehu, pričom druhý zmienený dokonca figuroval ako epilóg celej trilógie, respektíve tretieho dielu. Kompletná edícia už, pochopiteľne, v sebe zahŕňa obe expanzie, čo vo výsledku znamená, že za cenovku menej ako šesťdesiat eur dostanete obrovský počet pútavého herného obsahu.

Čo je už horšie?

Čo ako prvé udrie do očí každému hráčovi Switch verzie, je bezpochyby zhoršené vizuálne stvárnenie. Nie je zlé, ani vyložene odpudivé, no oproti počítačovej predlohe pôsobí ako nevábivá sesternica z Krivušských Blat. Najväčšmi je tento problém viditeľný na televízii, teda na väčšej obrazovke. Hra pôsobí neostro, textúry stroho, pred vašimi očami sa zjavujú objekty a všetko splýva do nerozoznateľnej maľby, ktorá nie je dokončená a pripomína tak skicu, než kompletný obraz. Aby som však bol úprimný, v handheld móde tento problém až tak neregistrujete. Viete, že ostatné verzie pôsobia na pohľad značne lepšie, ale pri malom rozlíšení okolité prostredie, postavy a svety miestami až ohúria sýtosťou farieb.

To je dôvod, prečo by ste túto verziu Witchera mali hrať výhradne v handheld režime, keďže na obrazovke sú jeho vizuálne nedostatky niekoľkonásobne viditeľnejšie. S prítomnosťou obrovského sveta sa spájajú i nahrávacie obrazovky, ktoré sú o pár sekúnd dlhšie, než by ste väčšina z nás prijala. To frustruje najmä v situáciách, kedy nemôžete pokoriť nejakého súpera a váš boj trvá kratšie, než samotný loading. V prospech Nintenda však treba dodať, že počas cestovania vás nečakajú žiadne otravné nahrávacie časy, nakoľko môžete preskúmať takmer všetko bez toho, aby ste boli od hry nechcene oddeľovaní čiernou obrazovkou.

Kvôli prítomnosti Joy Conov sa stáva ovládanie počas bojov krkolomnejším, náročnejším a príležitostne nepríjemným. Z určitého pohľadu strácate svoju dynamiku, pretože vám príliš dlho trvá, kým nasmerujete kameru do správneho uhla, pomerne často máte problém so zameraním protivníka, nakoľko Joy Con nie vždy reaguje na stlačenie, čo sťažuje vaše efektné piruety. Tento problém by ste mohli, samozrejme, vyriešiť tým, že si pripojíte gamepad, avšak to znamená, že by ste museli mať konzolu pripojenú k televízii, čo by vám z vyššie popísaného dôvodu o niečo viac ničilo celkový zážitok. Radšej sa teda potrápte a nech si vaše prsty navyknú na Joy Cony. Nie je to jednoduchá úloha, avšak rovnako ani nemožná. Po určitom čase vám síce budú tŕpnuť ruky, no aspoň sa bezproblémov postavíte akejkoľvek hávedi od lietajúcich Gryfov, až po krvilačných upírov z Toussaintu.

Na záver by som rád pridal ešte menšiu zaujímavosť, ktorá ma skutočne prekvapila a zarazilo ma, že na ňu takmer nik neupozorňoval. Digitálna verzia hry sa totiž nedá nainštalovať priamo na konzolu. Z ukladacieho priestoru je k dispozícii výhradne 25 GB, čo znamená, že takzvaný Switcher, ktorý potrebuje až 32 GB sa na bežné Nintendo Switch jednoducho nezmestí. Zákonite je tak nutnosťou pripájať externý disk a v prípade, že ho nemáte, môže vás to vyjsť na pekných pár desiatok eur navyše. Preto vás upozorňujem, ak plánujete hrať Zaklínača na Nintende a neradi by ste investovali peniaze do ďalšieho príslušenstva, zaobstarajte si radšej fyzickú kópiu, kde sa dočkáte i niekoľkých príjemných zberateľských bonusov.

A cesta pokračuje…

Viaceré domáce i zahraničné portály sa oháňajú tvrdeniami, že ide o najhoršiu verziu tretieho Zaklínača, ktorá je k dispozícii na súčasnom trhu. To môže mnohých hráčov vydesiť, či rovno odradiť, ale treba si v prvom rade uvedomiť, že na jednej strane sú tieto tvrdenia pravdivé, ale v žiadnom prípade by ste sa nemali obávať, že by bol port pre Nintendo Switch nekvalitný a neponúkol vám plnohodnotný zážitok, ktorý by štúdiu CD Projekt, či ich klenotu robil hanbu. Všetky jeho neduhy totižto pramenia z limitov samotného konzolového zariadenia, avšak podstatné jadro hrateľnosť zostáva zachované. Geralt vás pozýva do svojho sveta, v ktorom sa odohrá príbeh jedného z najlepších, ak nie rovno samotného kráľa žánru, RPG titulov terajšej generácie.

K dispozícii sú stovky a stovky hodín hrania, emotívnych príbehov, krvavých bojov, strastiplných ciest a neľahkých rozhodnutí, ktoré do seba zapadajú, spletito sa spájajú a spoločne kooperujú, aby následne vytvorili nevídaný herný zážitok, ktorý sa zapíše do hráčovej dátovej banky a, samozrejme, i do srdca každého žánrového milovníka. Samotný port možo nie je dokonalý, ale drobnejšie vady na kráse, či vizuálne nedokonalosti jednoducho nedokážu prevýšiť výborný pocit zo zvyšku hry, ktorý je takmer bezchybný. To, že som bol ochotný sa bezproblémovo druhýkrát pustiť do takto masívneho počinu a opätovne si ho užívať plnými dúškami svedčí o tom, že The Witcher 3: Wild Hunt nie je striktne o špičkovej grafickej stránke, ale láske i poctivosti s akou vývojári pristúpili k hrateľnosti, čo sa odzrkadľuje na výslednom hodnotení Nintendo Switch verzie.

Komentuj!