Dark Pictures Anthology: Man of Medan – Strašidelná plavba na lodi duchov

Britskí vývojári zo Supermassive Games Games pôsobia na hernej scéne už viac než dekádu, no výraznejšie ich preslávil až survival horor Until Dawn spred štyroch rokov. Ten sa neskôr dočkal aj dvoch VR spin-offov, no a neskôr ešte vydali aj zaujímavý Playlink titul Hidden Agenda. Všetky tieto hry spája fakt, že ide o PlayStation exkluzivity, no v prípade ich najnovšieho počinu to už neplatí. Ako sa vydaril prvý diel hororovej antológie Dark Pictures Anthology s podtitulom Man of Medan?

Recenzovaná verzia: PC

Dark Pictures, alebo ak chcete The Dark Pictures Anthology, má byť podľa samotných autorov hororová zbierka zahŕňajúca všemožné strašidelné príbehy. Tento koncept nie je v seriálovom svete ničím novým, no v podstate ani v tom hernom, pretože nezriedka sa stáva, že ďalší diel úspešnej značky sa uberá trochu iným smerom a venuje sa úplne novým postavám. V prípade prvého dielu začínajúcej série sa talentovaní britskí autori rozhodli inšpirovať skutočnou legendou o holandskej lodi SS Ourang Medan, konkrétne nevysvetliteľnou tragédiou, ktorá postihla jej posádku počas plavby v roku 1947. Na mieste činu boli nájdené iba podivne skrútené telá námorníkov bez akýchkoľvek zranení a s rozšírenými zreničkami a skôr než sa stihla privolaná záchrana dopátrať pravdy, po neočakávanom výbuchu sa loď raz a navždy potopila do hlbín mora, aj so všetkými svojim tajomstvami.

Okolo celej udalosti v priebehu rokov vyrojilo množstvo rôznych teórii a to vrátane viacerých, ktoré rezignovali na akékoľvek logické vysvetlenia. Preto asi nie je prekvapením, že sa Supermassive Games rozhodli inšpirovať práve týmito skutočnosťami, nakoľko ide o ideálnu premisu pre strašidelnú zápletku obsahujúcu duchov a nadprirodzeno. Tá sa začína odvíjať už v spomínanom roku, kedy prostredníctvom kratšieho prológu prežijete úvodný teror na lodi, no jadro príbehu je zasadené do súčastnosti, kde sa vžívate do pätice mladých ľudí vydávajúcich sa na plavbu po mori. V tejto alternatívnej verzii reality sa loď Ourang Medan stále nachádza na hladine mora a po nepríjemnom strete s pirátmi počas silnej búrky sa mladí hrdinovia dostávajú priamo do jej útrob. Tam však na nich číha niečo ešte nebezpečnejšie…

Pokiaľ ste v minulosti prišli do styku s Until Dawn, potom vás novinka týchto tvorcov neprekvapí takmer v ničom. Skutočne, jadro hrateľnosti je v zásade identické, čo rýchlo zaregistrujete už z prvých gameplay videí. No a týmto by som to mohol pokojne ukončiť, pretože zmien je tu ako šafranu. Znova tu máte takzvané Character Traits, znova môžete ovplyvňovať vzťahy medzi jednotlivými postavami a znova nechýbajú ani možné vízie budúcnosti, akurát sa k nim nedostávate prostredníctvom totemov, ale obrazov. Aj tu sa navyše v prestrihoch objavuje postava sprievodcu, akurát ňou nie je Doktor Hill, ale tajomný bezmenný kurátor. Zjednodušene povedané, Man of Medan je vlastne Until Dawn, akurát v trochu iných farbách. Konkrétne o niečo lacnejší Until Dawn, čo mimo iné korešponduje aj s nižším počtom známych hercov (zďaleka najväčšou hviezdou je tu Shawn Ashmore z X-menovej filmovej ságy, alebo z videohry Quantum Break), kratšou hernou dobou potrebnou na pokorenie titulu a v neposlednom rade i s príjemne nastavenou, polovičnou, cenovkou.

Stále sa však bavíme o plnohodnotnom cinematickom zážitku s plne dostačujúcou béčkovou premisou. Od podobne ladenej hry inšpirovanej slashermi a inou hororovou produkciou nebude asi nikto pri zmysloch očakávať oscarový zážitok a pokiaľ patríte k priaznivcom podobného žánru, nemali by ste byť vyložene sklamaní. Je síce pravdou, že jednotliví protagonisti nie sú až tak sympatickí, ako by mohli byť, a v zásade ide o relatívne šablónovité figúrky, ale čiastočne sa s nimi dokážete zžiť. Obecne im najviac škodia slabšie dialógy, ktoré boli podľa viacerým slabším prvkom i v prípade Until Dawn, no ten predsa len disponoval o niečo charizmatickejšími hrdinami. No o žiadnu tragédiu sa skutočne nejedná, akurát platí, že David Cage a jeho štúdio Quantic Dream dokáže dať svojim postavám v komornejších momentoch o niečo väčšiu hĺbku. A to bez ohľadu na to, čo si myslíte o kvalitách jeho tvorby.

Zďaleka najsilnejšou stránkou titulu je znova takzvaný efekt motýlích krídel. Nie každá voľba (dej môžete ovplyvňovať dialógmi, nálezmi vybraných predmetov, rozhodnutiami v kľúčových momentoch, či QTE sekvenciami) má, samozrejme rovnaký efekt a dej je ako-taký strikne lineárny. V hre však existuje 69 rôznych spôsobov ako môžu vaše postavy zomrieť a nezriedka tomu môže dôjsť po zdanlivo nevinnej situácii, prípadne sa vaše rozhodnutie z úvodu hry môže prejaviť až v úplnom závere. Jednotlivé voľby vedia byť často nepredvídateľné a je iba na vás, aby ste v danom momente zvážili ich plusy, alebo mínusy. No a keďže vás neustále sprevádza neúprosný časový limit, ktorý vám nedá vydýchnuť, budete mať čo robiť, aby ste ich udržali nažive. Osobne mi na prvýkrát prežila iba zamilovaná dvojica Alex a Julia a za tento trpký happyend by sa nehanbil ani ostrieľaný hollywoodsky scenárista.

Ideálnu dĺžku, 4-6 hodín (v závislosti od toho nakoľko sa budete venovať hľadaniu zberateľských predmetov a čítaniu nachádzaných dokumentov) teda podporuje aj znovuhrateľnosť, nakoľko pri každom hraní sa môžete dostávať do odlišných, či aspoň adekvátne pozmenených scenárov. Okrem klasického Theatrical Cutu, čo je vlastne váš prvý priechod hrou, si môžete vyskúšať aj takzvaný Currator´s Cut a v rámci neho sa dostanete aj k iným doposiaľ nevideným scénam, respektíve iným uhlom pohľadu na už známe udalosti. Zatiaľ si ho však môžu vyskúšať iba tí, čo si titul predobjednali a až neskôr bude dostupný pre všetkých zdarma. K dispozícii sú navyše i dva kooperačné režimy – Shared Story a Movie Night. Shared Story je online mód, kde si môžete vychutnať skrátený príbeh pri hraní za určité postavy s niekym ďalším po sieti, a no Movie Night môžu zase hrať aj piati naraz na jednom zariadení, pričom samotný titul vám vo vybraných momentoch zrekapituluje komu sa ako darilo. Nejde o nič prelomové, ale za seba hovorím, prečo nie.

Man of Medan sa ako prvý diel hororovej antalógie rozhodne vydaril, i keď sa stále pohybujeme skôr v rovine veľmi príjemnej jednohubky, ako titulu, ktorý sa bude na konci roka skloňovať medzi hrami roku. No niečo mi hovorí, že Supermassive Games takéto ambície ani nemali a pokiaľ sa na ich dielo pozrieme z pohľadu priamej konkurencie, rozhodne sa nemajú za čo hanbiť. Práve naopak. Úroveň Until Dawn síce nedosiahli a okrem slabších dialógov zamrzia aj občasné problémy s nie práve ideálnym ovládaním, ale to mi nebráni v tom, aby som sa už teraz tešil na ich ďalší titul.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!