Conan Unconquered – Polovičatá barbarská stratégia Róbert Herda 21. júna 2019 Recenzie Americké štúdio Petroglyph Games nám v minulosti prinieslo slušne spracovanú stratégiu z univerza najmasívnejšieho science fiction sveta, teda z Hviezdnych Vojen. Hovoríme o titule Empire at War, ktorý priniesol dve obrovské kampane, pričom zrejme tušíte, že šlo o hru za Impérium a rebelov. Čakali na vás kruté vojnové ťaženia, pozemné dobývanie území, boje so svetelnými mečmi, dokonca ste sa zhostili i legendárnych strelcov rozľahlého vesmíru. Na úspech svojej šikovne spracovanej prvotiny nadviazali prídavkom Forces of Corruption, ktorý pridával novú zločineckú frakciu Zann Consortium a tým pádom i pomerne dlhú kampaň. I počas uplynulých rokov zostávali títo vývojári verní strategickému žánru a jeho znalosti využívajú i vo svojej novinke zo sveta barbara Conana. Ich tower defense novinka s názvom Conan Unconquered však výrazne zaostáva za spomínaným Star Wars titulom. Recenzovaná verzia: PC Istému porovnávaniu s vyššie zmieneným projektom sa jednoducho nevyhnem. Či už z toho dôvodu, že sa jedná o najprestížnejšiu značku, s akou Petroglyph Games pracovalo alebo kvôli tomu, že Star Wars a Conan k sebe majú určitým spôsobom pomerne blízko. I pôvodne knižný barbarský bojovník sa dočkal svojich filmových adaptácií, kde sa kultový štatút podarilo získať snímke s rovnomenným názvom v hlavnej úlohe s Arnoldom Schwarzeneggerom. O neúspešné kinematografické oživenie tohto knižného mýtu sa pred pár rokmi pokúsil i filmový silák Jason Momoa, avšak jednalo sa skôr o obrovský kvalitatívny i finančný prepadák. No a keďže som spomenul obe snímky, tak vám môžem prezradiť, že nové herné spracovanie s názvom Unconquered má omnoho bližšie k modernej verzii, než k tej staršej a podstatne kvalitnejšej. Conan zvádza boj s absenciou príbehu i nepravdivou prezentáciou Kto sa o Conan Unconquered aspoň trochu zaujímal, určite ho neminul atraktívny CGI trailer, ktorý i vo mne zanechával viac než pozitívne pocity. Gigantické armády bojujúce proti sebe, fantastické monštrá z temných kútov sveta, obrovské bytosti božského charakteru, no a nakoniec Conan s ikonickým mečom v ruke, rútiaci sa priamo do srdca toho krvou zaliateho a telami posiateho bojového poľa. Pred šiestimi mesiacmi pôsobila novinka z produkcie Funcom celkom inak, než dostupný produkt. Vyzeralo to totiž tak, že sa dočkáme podobne honosnej, rozsiahlej, kampaňovo rozmanitej stratégie, akú sme dostali práve pri Empire at War. Výsledok je však diametrálne odlišný a minimálne fanúšikovia poctivých stratégií budú výrazne sklamaní. Autori si totiž počas pôvodných prezentácií zamenili žáner stratégie za tower defense titul, teda hru, v ktorej odrážate jednotlivé vlny nepriateľov a snažíte sa prežiť až do samotného záveru, kedy na vás súper vytasí všetky svoje tromfy a súčasne sa pokúsi rozdrviť vaše jednotky masívnou ofenzívou. Prvky oboch žánrových titulov sú si sčasti podobné, avšak nikdy by som neoznačoval počin prostého obraňovania za komplexný žáner, akým sú bezpochyby stratégie. Bohužiaľ, Funcom i Petroglyph Games urobili túto chybu a tým pádom si zákonite pohnevali široké spektrum hráčov, pretože tí očakávali Empire at War v barbarskom svete nemŕtvych, príšer a surových bitiek. Koniec koncov, knižný svet je natoľko bohatý, že by si vystačil hneď na niekoľko samostatných kampaní aj expanzií. Nehovoriac o tom, že na klasický príbeh sa akosi zabudlo. Tvorcovia sa príliš neunúvajú rozprávať nejaký zmysluplný dej, v ktorom by ste aspoň vedeli definovať postavy. Žalostne nízkemu počtu dostupných levelov predchádza veľmi stručný text, ktorý by vás mal zrejme uviesť do deja, respektíve do podstaty nadchádzajúcej bitky. Jedná sa však o niečo tak prostoduché, že prítomnosť týchto briefingov stráca zmysel. Áno, som rád, že sú priamo v hre dostupné pôvodné komiksy, ktoré príbeh v podstate nahrádzajú, avšak nejedná sa o zásluhu autorov z Petroglyph ale licencie, ktorou Funcom jednoducho disponuje. No taktiež je pravdou, že práve prostredníctvom týchto obrázkových príbehov výborne a ľahko preniknete do pravidiel a podstaty sveta, akurát niečo podobné považujem za lenivosť zo strany tvorcov. Žiadne vojská, len desiatky pešiakov Na to, že budem môcť ovládať skutočné armády a stovky, či rovno tisícky bojovníkov som veľmi rýchlo zabudol, vlastne hneď po úvodnej úrovni. A to je ďalší problém, ktorý mám s Unconquered. Nikdy som sa necítil ako skutočný generál alebo kapitán svojich jednotiek. Taktizovanie priamo v boji, testovanie rôznych výpadov, ofenzívnych útokov s defenzívnymi, kombinovanie jednotlivých typov útočníkov, alebo aspoň poriadne masové bitky, ktoré by pôsobili odmeňujúco po dlhom čakaní na ďalšiu vlnu – toto všetko mi tu v podstate chýbalo. Nič zo zmieneného nedostaví v takej miere, aby to pôsobilo zapamätateľne, alebo minimálne tak dychberúco ako aj v traileri. Namiesto toho pobehujete s Conanom alebo ďalším hrdinom naprieč mapou a s jeho pomocou sekáte desiatky oponentov v priebehu niekoľkých sekúnd. Zistil som totiž, že ostatné jednotky väčšinou figurujú iba ako sprievodná garda barbarky alebo barbara a keď zahynie, vôbec nič sa nedeje. Prím predsa hrá svalovec s mečom v ruke, ktorého pohyby, útoky a celkovú prácu s ním môžem pochváliť. Ešte nižšie si predstavíme určitý dobrodružnejší prvok hrateľnosti, pričom už teraz môžem povedať, že by som si vedel predstaviť hru za Conana i v klasickej kampani pre jedného hráča v štýle Pillars of Eternity II. Samozrejme, nešlo by o tak majestátneho predstaviteľa žánru, avšak v prítomných exotických kulisách, doplnených o príhodné hudobné tóny a s takto pestrou paletou protivníkov by to aspoň z môjho pohľadu fungovalo viac než dobre. Postupom času na vás totiž útočia skutočne beštiálne stvorenia. Či už ohnivé katapulty, nemŕtvi duchovia, ktorí oživujú padlých protivníkov, lietajúce netopiere, alebo len klasickí jazdci na koňoch. Útočia navyše v skupinách, takže je postarané o vizuálnu diverzitu, avšak väčšinou na všetky spomenuté obludy stačí využiť hlavného hrdinu a s pomocou strážnych veží hravo zdolá každú prekážku. O niečo negatívnejšie sa ale vyjadrím k otravnej DLC politike. Funcom totiž ihneď pri vydaní ponúka DLC obsah, ktorý vám do hry pridáva jedného bojovníka, banálny skin a komiks. S niečím podobným rozhodne nesúhlasím, obzvlášť v titule len s dvomi hrateľnými hrdinami, ktorý by sa za žiadnych okolností nemal spoliehať na podobný obsah. Konečne však prejdime k tomu, čo tvorí jadro hrateľnosti, teda budovanie hradieb, opevnení a bojových jednotiek. V prvom rade by bolo dobré spomenúť kvalitný tutoriál, ktorý vás postupne oboznámi so všetkými aspektami, oponentami a situáciami, na ktoré môžete naraziť. Nerobí to však naraz, čiže vás, našťastie, nezahltí informačnou masou, avšak podáva jasnú správu v momente, kedy narazíte na daný úkaz. Skutočne oceňujem dostupnosť takto dobre spracovaného tutoriálu, najmä v dobe, kedy naň množstvo zabehnutých, najmä strategických, značiek zabúda a nováčikovia tak často tápu. Vďaka tomu je vám predstavený každý nový typ protivníka, poznáte jeho štýl bojovania, stránky, v ktorých exceluje i nemalé slabosti. Nikdy sa teda nemusíte obávať, že by ste nepoznali význam, či dôležitosť konkrétnej budovy. V prípade, že na ňu alebo jej ikonu vybudovania ukážete kurzorom, zobrazia sa vám jej primárne funkcie, komodity, ktoré produkuje, avšak aj suroviny, ktoré vyžaduje. V tomto ohľade je Conan Unconquered zvládnutý výborne. Herný interface je prehľadný, nikdy sa v ňom nestratíte, podstatné ikony nájdete takmer ihneď. A v prípade, že nie, vždy máte k dispozícii možnosť dianie zastaviť, kliknúť na všetko, čo je pre vás v danú chvíľu užitočné, rozmiestniť obranné pevnosti a až následne zastavenie ukončiť a odolávať útoku. Sekanie hláv v náhodne generovaných úrovniach Predošlé vety vám dali na známosť, že v titule sú prítomné rôzne komodity a zohrávajú dôležitú úlohu. Určitým spôsobom sa vrstvia, čo by ste si mali predstavovať tak, že existuje postupnosť, ktorou sa máte riadiť naprieč hrou. Najprv postavíte množstvo lacnejších budov, ktoré vám generujú zlaté mince, neskôr pokračujete s produkciou dreva, obilia, pričom takýmto spôsobom sa dopracujete k tvorbe bojovníkov, strážnych veží a peňažne drahších budov. Nesmiete však zabúdať na to, že viac vojakov spotrebuje viac obilia, neskoršie vylepšenia doslova vyžadujú neustálu spotrebu dreva, čiže takýmto spôsobom vás tvorcovia nútia k neustálemu návratu na začiatok. Všetko však prebieha pomerne rýchlo, nakoľko presýpacie hodiny nadchádzajúcej ofenzívy sa nikdy nezastavia, no a tým pádom nemáte príliš mnoho času na získanie veľkej početnej prevahy alebo masívneho opevnenia. Nejakým časovým oknom však predsa len disponujete a to by ste mali využiť na prehľadávanie terénu. Na to využívate vami zvoleného hrdinu a cieľom výprav je prieskum lokalít, získavanie užitočného, pri náročnejších vlnách dokonca nevyhnutného, lootu. Pritom častokrát bojujete s obrovskými potvorami, ktoré nezriedka hniezdia v okolí a až po zničení tohto diablovho semeniska z oblasti úplne zmiznú. Počas mojich brutálnych expedícií som nadobúdal pocit ozajstného dobrodružstva a paradoxne som si ich užíval omnoho viac, než klasický, miestami pomerne rozvláčny, tower defense. V menších bojových sekvenciách si výborne užijete necenzurovanú krvavosť, odsekávanie končatín, hláv alebo totálne rozdrvenie celého nepriateľského tela. Až mi bolo občas i ľúto, že sa opäť musím vrátiť do centra môjho kráľovstva a obraňovať jeho srdce v podobe budovy, ktorá nesmie byť za žiadnych okolností zničená, nakoľko to znamená okamžitú prehru. Rád by som zložil pochvalu i bojovej vrave. Tá je spracovaná pomerne verne, jednotlivé kusy nepriateľských tiel zostávajú na prašnej piesočnej zemi i po dlhšej dobe, jazerá, rieky alebo potôčiky môžu rovnako nadobudnúť bordovú farbu, keď do nich spadne zopár mŕtvych nepriateľov. Hukot, pokriky i útočenie protivníkov pôsobí na hráča drsne, no je opäť škoda, že nemôžete s rovnakou silou zaútočiť i vy a väčšinou tak vidíte len pálenie vašich vežičiek a Conana sekajúceho desiatky biednych stvorení. Je však fajn, keď sa do tohto všetkého pritrafí ešte piesočné tornádo, i keď je jeho prítomnosť skôr grafickým doplnkom, než ozajstným problémom. Pôsobí to aspoň sčasti veľkolepo? To zrejme áno, ale ako som už jasne povedal aj vyššie, nikdy nemáte pocit, že Conan Unconquered dosiahol svojho plného potenciálu. Najväčšiu zábavu by ste mali každopádne hľadať v challenge leveloch, ktoré sú však vytvárané samotnými hráčmi a nie priamo autormi. Táto kampaň sa skladá iba z piatich misií, pričom plne prispôsobiteľná obtiažnosť a náhodne generované mapy dokážu prekvapiť i po niekoľkých priechodoch. Stále ale hovoríme iba o piatich leveloch, ktoré dokážete bezproblémovo pokoriť za pár hodín a v prípade, že vás nezaujímajú kvalitné challenge levely alebo opakovanie identickej hernej náplne, hru už nikdy viac nezapnete. A to je najkritickejší neduh tejto novinky z drsného sveta, ktorý zráža akýkoľvek dobre prevedený prvok hry smerom k obyčajnému priemeru. Žalostne jej chýba plnohodnotný obsah a to je hlavným dôvodom, prečo barbarský bojovník musí tentoraz skloniť hlavu pred svojou konkurenciou. Zároveň však uznávam, že v kooperácii, ktorá je taktiež zakomponovaná do hry, môže ísť o väčšiu zábavu. Lenže toto platí prakticky všade, kde autori ponúkajú podobnú možnosť. Barbar tentokrát prehral Ťažko povedať, kde presne sa stala chyba. Jedno by som však jednoznačne vylúčil a to je vývojárska neschopnosť Petroglyph Games v strategickom žánri. Nie som totiž ochotný uveriť tomu, že by štúdio s podobnou minulosťou a skúsenosťami po trinástich rokoch takto enormne degradovalo a prinieslo hráčom vyložený polotovar. Ak nejaký titul z poslednej doby naozaj pripomínal produkt polovičných kvalít, je to Conan Unconquered. Papierovo zaujímavo sa javiaci koncept tak stroskotáva na neadekvátnom využití slušne vystavanej hrateľnosti, čo je opäť veľkým paradoxom vzhľadom k Empire at War alebo tematicky podobnému Battle for the Middle-earth, ktoré osobne považujem za vrchol strategického žánru s RPG prvkami. Je to jeden z tých počinov, ktoré za pár týždňov vyšumia a naozaj si neviem predstaviť, čo všetko by museli autori do hry pridať, aby sa na ňu ešte pred začiatkom nadchádzajúceho leta úplne nezabudlo. Jednoznačne premárnený potenciál a v prípade, že hľadáte kvalitný titul s Conanom v hlavnej úlohe, odkážem vás na minuloročnú survival akciu s podtitulom Exiles. Hru na recenziu poskytla spoločnosť Conan Unconquered - Polovičatá barbarská stratégiaConan Unconquered veľmi nepoteší nielen zarytých fanúšikov stratégií, no ani ostatných hráčov, ktorých nemá čím osloviť, samozrejme s výnimkou svojej tematiky. Najmä vďaka tomu je odsúdený na neodvratnú prehru a upadnutie do večného zabudnutia priemernosti. PozitívaSolídny stavebný kameň hrateľnosti, nechýba ani možnosť kooperácie dvojice hráčovŠikovne zakomponovaní hrdinoviaPrítomnosť komiksových príbehov NegatívaJadro hrateľnosti však trpí nedostatočným využitímDLC politika Akútny nedostatok zmysluplného obsahu 2019-06-2150%Celkové hodnotenieHodnotenie čitateľov: (1 Hlas)58%Komentuj!