Hitman 2 – Agent 47 opäť úraduje

Hoci sa tomu ťažko verí, Hitman je tu s nami už dlhých 18 rokov. Jeho kariéru odštartoval Hitman: Codename 47, ktorý bol ako jediný z celej série exkluzivitou pre PC. Úspech tohto titulu mal za následok, že sa následne začala značka rozrastať a pozrela sa i na ďalšie platformy. Hitman sa do roku 2006 vracal pravidelne, no potom si dal najdlhšiu pauzu v kariére, aby sa v roku 2012 opäť vrátil v Hitman: Absolution. A hoci išlo o kvalitný príspevok do série, fanúšikov veľmi netešila pomerne veľká linearita. Na tento titul následne pred dvoma rokmi nadviazal reštart série s jednoduchým názvom Hitman. Dnes tu máme pokračovanie, ktoré jasne ukazuje, že Agent 47 ešte nepatrí do starého železa, aj keď bez výhrad to nie je. Viac si však povieme v nasledovných riadkoch.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Hitman to v poslednom období nemal príliš jednoduché. Reštart v roku 2016 totiž prišiel v epizodickom formáte, ktorý neurobil radosť skalným fanúšikom. Samozrejme, v tom čase bolo epizodické vydávanie hier v kurze, avšak skôr sa to týkalo adventúr. Napriek tomu išlo o kvalitný počin, ktorý po Hitman: Absolution vrátil do hry otvorené a pomerné rozsiahle lokality, kde sa hráči mohli realizovať tak, ako im zišlo na um. A hoci Hitman z roku 2016 nebol vyložene finančným trhákom, darilo sa mu dobre. Nemalú zásluhu na tom malo i niekoľko edícií, ale to už je iná vec.

Bohužiaľ, i napriek tomu sa distribútorská spoločnosť Square Enix rozhodla uvoľniť štúdio IO Interactive spod svojich krídiel, a tak sa dánske štúdio zaradilo medzi nezávislých vývojárov. Fanúšikovia ich tvorby sa spočiatku obávali, či zvládnu prežiť, no dnes recenzovaný Hitman 2 je dôkazom, že áno.

Späť do akcie

Hitman 2 pokračuje v príbehu, ktorý rozohral jeho predchodca z roku 2016, takže ak ste hru hrali, budete sa v príbehu lepšie orientovať. Nie je to však nutnosť, iba budete mať väčší prehľad v jednotlivých súvislostiach. Preč je však epizodický formát, a tak si možno celé toto dobrodružstvo vychutnať bez nutnosti čakať na ďalší diel skladačky. Napriek tomu však jednotlivé misie pôsobia ako epizódy z predošlej hry, no to je jasným dôsledkom toho, že Hitman 2 mal byť pôvodne druhou sezónou. Agent 47 je na love záhadného Shadow Clienta, no za cieľ si kladie i rozprášenie jeho milície. Do toho sa pripletie i odhaľovanie tajomnej minulosti hlavnej postavy, avšak musím vás ihneď varovať, že príliš veľa si od príbehu nesľubujte.

Potenciál by tu aj bol, avšak slabá prezentácia a i nevýrazné podanie skrátka zaujmú iba najväčších fanúšikov. Je zrejmé, že autori mali obmedzený rozpočet, takže museli nahradiť prestrihové cutscény statickými rozpohybovanými obrázkami, ktoré však nevtiahnu do deja tak, ako by sa žiadalo. Je to síce škoda, avšak kúzlo značky Hitman predsa len spočíva v niečom inom, než v prepracovanom príbehu.

Likvidovanie na sto spôsobov

Hry s Agentom 47 vždy stáli na výbornej hrateľnosti. Predošlý diel to jasne potvrdil a pokračuje v tom i novinka. Jednotlivé lokality, až na tú úvodnú, sú veľké pieskoviská, kde sa môžete hrať tak, ako chcete. Chcete sa zahrať na Ramba a prestrielať si cestu k svojmu cieľu? Je to možné, avšak pripravíte sa o kúzlo, ktorým Hitman oplýva. Veľký dôraz, samozrejme, je kladený na prieskum prostredia, aby ste objavili cestičky, ktoré vás dostanú na požadované miesto bez rozruchu. Keďže ide v zásade o stealth hru, je žiadúce, aby ste sa k svojmu cieľu dostali bez spozorovania, prípadne ukončili život nešťastníka tak, aby to vyzeralo ako nehoda, o ktorej nebude nikto pochybovať. Aby takýto koncept fungoval, musíte mať k dispozícii množstvo prostriedkov, a tých je v hre naozaj požehnane. 

Aby sme sa vyhli spoilerom, zoberme si ako príklad misiu v Miami, ktorou hru autori vlastne oznámili. Jedným z dvoch cieľov je pretekárka Sierra Knox, ktorej môžete pripraviť odchod na druhý breh naozaj rozličnými spôsobmi. Môžete sa zahrať na snipera, ale elegantnejšie je prezliecť sa za mechanika a trošku sa jej “pohrať” s autom. Ak však máte radšej pompéznosť, pokojne môžete vyhodiť do vzduchu pódium, na ktorom sa pretekárka môže, i nemusí objaviť. Záleží na vás. Počítajte však s tým, že pri prvom spustení danej misie sa nedostanete k všetkým možnostiam zabitia. Tie sa totiž odkrývajú postupne a IO Interactive tým vlastne predlžujú hernú dobu. Samozrejme, nikto vás nenúti danú misiu opakovať iba kvôli tomu, aby ste si odomkli všetky možnosti, no skalní fanúšikovia to bezpochyby ocenia. Koncept hry je teda skrátka stále rovnaký, avšak práve v ňom tkvie sila Hitmana.

Novinky nechýbajú, avšak revolúciu nečakajte

Hitman 2 našťastie iba neprešľapuje na mieste. Hoci by sa dalo povedať, že jednoducho ponúka iba viac toho istého, v tomto prípade to nie je na škodu. Aby to však nebola iba čistá kópia, po novom sa môžete ukryť do davu, či spozorovať funkcionalitu nazvanú Picture-in-Picture. Tá vám v menšom okne ukáže napríklad to, že niekto našiel osobu, ktorú ste predtým omráčili a zobrali jej ošatenie. Nejde o nič, čo by hru zásadným spôsobom obohatilo, avšak aspoň vývojári skúsili priniesť niečo nové.

Návrat na scénu hlási aj starý známy kufrík, v ktorom môžete nenápadne preniesť zbraň tam, kam potrebujete bez toho, aby ste dráždili nepriateľov. Tí sú inak o niečo inteligentnejší ako v minulosti, keďže IO Interactive zapracovali na umelej inteligencii. Zlepšenie je vidieť, no napriek tomu je aktuálna úroveň inteligencie stále plná lapsusov a kiksov. Toto sú však aspekty, ktoré hru nestavajú do iného svetla, než tomu bolo u predchodcu. Čo by ste však chceli po tých patáliách so Square Enix a za 2 roky od vydania predchodcu… Myslím si, že revolúciu a zásadný posun značky Hitman neočakával ani najväčší optimista na tejto planéte.

Zábava aj mimo príbehu

Podobne, ako i v prípade predchodcu, obsahuje Hitman 2 niekoľko rôznych režimov. Pre mňa najzaujímavejší nesie názov Elusive Targets, ktorý fanúšikovia veľmi dobre poznajú. Ide totiž o ciele, ktoré sú časovo obmedzené a na ich likvidáciu máte navyše iba jeden pokus. Ak to pokazíte, máte smolu. Nejde však iba o nejakých náhodných zloduchov, z času na čas si tvorcovia pripravia ozajstnú lahôdku. Predošlý diel poskytol hráčom možnosť zlikvidovať i herca menom Gary Busey, no a Hitman 2 na to ide zostra, pretože hneď prvým cieľom je herec, ktorý na filmovom plátne umiera asi najviac zo všetkých. Áno, tušíte správne, hovorím o Seanovi Beanovi.

Nechýba ani režim Contracts, v ktorom si hráči vytvoria vlastné misie a následne ich zdieľajú s ďalšími hráčmi. Jednoduchý koncept, no bezpochyby dokáže dobre predĺžiť hernú dobu strávenú s Agentom 47. Priaznivci multiplayeru si na svoje prídu v režime Ghost mode, kde sa dvaja zabijaci pokúšajú čo najskôr zlikvidovať určené ciele. Vášho protivníka však vidíte iba na mape a fyzicky sa s ním nestretnete, čo naznačuje už samotný názov. Trochu ma mrzí, že tu nie je i variant, kedy by ste sa mohli  na mape fyzicky stretnúť, pretože pomerať si sily proti sebe by mohla byť veľká zábava. Samozrejme, ak by sa takýto koncept správne uchopil. Prítomný je aj sniperský režim, ktorý si mohli zahrať predobjednávatelia ihneď po oznámení hry. Na ostreľovača sa môžete zahrať sami, prípadne i vo dvojici, avšak tento režim je prítomný skôr iba na občasné odreagovanie, než na pravidelné herné seansy.

Ľadovec…

Nebojte sa, nejdem vám teraz rozprávať o ľadovci, ktorý potopil jednu nemenovanú loď, pobavíme sa totiž o engine, ktorý Hitmana poháňa. Ten totiž nesie meno Glacier engine a spája sa s touto značkou už od jej počiatku. V najnovšom pokračovaní ho IO Interactive o niečo vylepšili, a vďaka tomu vyzerá Hitman 2 jednoducho dobre. Na aktuálnu špičku podľa mňa nemá, no grafická stránka je rozhodne vydarená. Prostredia sú i napriek ich rozľahlosti plné detailov, postáv a čo je potešujúce, za celú dobu hrania som nenarazil na poklesy snímkovania. Dobrá je i zvuková stránka, a to platí ako o nazvučení, tak i soundtracku. Dabing je na tom o niečo horšie, i keď sa to týka iba vedľajších postáv, ktoré pravdepodobne kvôli nižšiemu rozpočtu nahovorili menej kvalitní herci.

Misia splnená

Hitman 2 je každopádne vydareným stealth titulom, ktorý ponúka kvalitnú zábavu na desiatky hodín. Nečakajte od neho, že by vás zaplavil novinkami, avšak to čo Hitman robí, robí naozaj dobre. Napriek menšiemu rozpočtu, ktorý sa prejavuje v niektorých prvkoch, tu máme dostatok obsahu a kvalitnú hrateľnosť. Ak máte radi výzvy a stealth hry, nového Hitmana vám môžem vrelo odporučiť. Je to síce “iba” viac toho istého, avšak v o niečo vyladenejšej forme, než tomu bolo naposledy.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!