Warriors Orochi 4 – Ultimátna hack and slash nádielka

Japonskí autori zo štúdia Koei Tecmo Games započali svoju sériu Warriors Orochi ešte v roku 2007. V tej dobe bol už dávno na trhu tretí PlayStation, no prvý Warriors Orochi bol primárne vyvíjaný na Xbox 360 a PlayStation 2, hoci väčšina hráčov očakávala, že hra vyjde i na novšej generácii herných konzol od Sony. Ohlasy neboli vyložene priaznivé, no minimálne japonskí hráči ocenili zvláštnu kombináciu spojenia dvoch veľkých, vo východných krajinách i dostatočne známych, univerz. Podobne na tom bolo aj pokračovanie, ktoré opäť vyšlo na vtedy už archaickej konzole šiestej generácie. Prelom prišiel až s tretím dielom, ktorý v recenziách výrazne stúpol. Nesie sa pokračovanie s názvom Warriors Orochi 4 v jeho stopách? 

Recenzovaná verzia: PC  

Na úvod je vhodné sériu Warriors Orochi aspoň trochu priblížiť zainteresovanému hráčovi, ktorý sa s touto značkou stretáva po prvýkrát. Vo filmovom priemysle je celkom bežné, že sa spoja dve veľké a úspešné značky a vytvoria takzvaný crossover. Ideálnymi príkladmi sú snímky ako Alien versus Predator, stret hororových legiend Freddie versus Jason alebo King Kong vs. Godzilla. V tomto prípade sa jedná o cielené spojenie dvoch, prípadne viacerých gigantov, ktorý si premerajú svoje sily v jednom počine. Bežným úkazom je aj to, že filmy na seba nadväzujú iba v menších náznakoch, no dohromady vytvárajú jeden rozsiahly svet. Vo videohernej brandži však podobný jav nie je až tak častý, respektíve postavy z iných univerz sa síce objavujú aj mimo svojich sérii, no iba málokedy sa stáva, že by dve veľké značky vytvorili ucelený príbeh.

Warriors Orochi však vznikol spojením dlhotrvajúcich sérii Dynasty Warriors a Samurai Warriors, pričom obe značky patria práve pod spoločnosť Koei Tecmo Games. Japonskí autori si zvolili tú prvoplánovejšiu cestu a teda doslova nahádzali svojich najsilnejších hrdinov do jedného sveta, nechali ich tĺcť sa jedna radosť, pričom toto všetko zaobalili do jednoduchého, aj keď sčasti i poriadne mätúceho, príbehu. No čuduj sa svete, zvláštny koncept nakoniec zafungoval, avšak potreboval na to hneď niekoľko pokusov, keďže začiatky neboli práve najvydarenejšie. Warriors Orochi 4 je štvrtým, u nás distribuovaným, titulom z tejto ságy. Zároveň sa malo jednať o doposiaľ najambicióznejší projekt tejto značky, s obrovskými bitkami a enormným množstvom charakterov. Je však tomu naozaj tak?

Typický japonský mišmaš

Býva zvykom, že príbehy titulov produkovaných vo východnejšie položených krajinách sú oproti tuzemskej a americkej produkcii trochu netradičné a svojské. Do popredia sa nezriedkavo dostávajú kuriózne postavičky s rovnako nekonvenčným vizuálnym spracovaním, svety sú veľmi pestré a nešetrí sa ani na groteskných monštrách. Najmä kvôli tomu nie sú série ako Final Fantasy, Persona, či Valkyria Chronicles, prípadne ďalšie desiatky originálnych JRPG, až tak populárne v našich končinách, i keď aj tu si dokázali nájsť svoju fanúšikovskú základňu.

Warriors Orochi 4 v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou. Samotný príbeh nielenže zahŕňa postavy z dvoch vyššie spomínaných sérii, dokonca však pridáva i niekoľko nových a do toho všetkého zakomponováva gréckych bohov. Čítate správne, v príbehu hrajú dôležitú úlohu bohovia ako Zeus, Perseus, či Athena a jednotlivé svety opäť spájajú najmä vďaka božským manierom Dia, v dôsledku čoho dochádza k nevídaným udalostiam. Zápletka sa v podstate ani nedá zmysluplne priblížiť, keďže takmer každá pasáž od úvodu zahŕňa masívne boje so všetkým, čo má ľudskú podobu a dokáže rozprávať. Na siahodlhé cutscény dochádza iba občas, no početne zástupné sú nadabované textové pasáže, ktoré pripomínajú jednoduchú vizuálnu novelu. V oblasti rozprávanie príbehu sa teda jedná o štandard podobne zameraných žánrových titulov.

Osobne som bol však až nepríjemne prekvapený prízemnou logikou celého univerza. Všetky pohnútky postáv, ich správanie sa a názory totiž stoja výhradne na bojovaní. Väčšina charakterov je na opačnej strane barikády iba dovtedy, kým ich neporazíte, pričom následne sa bez problémov pridajú k vášmu odboju. Autori to síce dokázali podporiť jednoduchým vysvetlením, ktoré by sa dalo tolerovať s prižmúrenými očami raz, či dvakrát, ale tu na vás sypú niečo podobné po skončení takmer každého levelu. Nehovoriac o tom, že po akomsi zoznámení sa so svetom zisťujete, že vlastne viete, ako bude celý dej pokračovať, nakoľko je vytvorený podľa jednoduchej schémy. Tá zahŕňa príchod do oblasti, pár dialógov, pokorenie hlavného zloducha, ktorý sa k vám pridáva a následné repete.

Šablónovitý príbeh zamrzí o to viac, keď zistíte, že samotné lore postáv je pomerne zaujímavé. V hre sa vyskytuje viac ako 150 unikátnych charakterov, ktoré medzi sebou komunikujú, či už v hlavných misiách, prípadne v hlavnom tábore, no k tomu sa ešte dostaneme. Sledovať ich osudy, aj keď iba v textovej forme, je niekedy značne pútavé. Enormný zástup hrdinov však funguje ako dvojsečná zbraň. Znalcom ich asi netreba zdĺhavo predstavovať, ale pre tých ostatných bude činiť problém zapamätať si čo i len desať mien. No a čo robiť, keď je tých mien vyše sto a k tomu všetkému ešte musíte brať do úvahy aj ich unikátnu históriu a vzájomné vzťahy? Nech sú už tieto informácie akokoľvek zaujímavé, osobne som si ich nedokázal uchovať v pamäti dlhšie ako pár minút. Čo ma aj skutočne mrzelo, no pri takýchto počtoch je to jednoducho nemožná misia, v rámci ktorej by neobstál ani Ethan Hunt.

Najgigantickejší hack and slash

Hoci je žáner hack and slash známy aj tým, že vôbec nešetrí počtami protivníkov, no armády, ktorým čelíte vo Warriors Orochi 4 sú zďaleka najväčšie, aké som doposiaľ mohol vidieť v akejkoľvek hre. V žánrových počinoch bojujete s tromi, piatimi protivníkmi s občasnými výnimkami, kedy na vás útočia maximálne dve desiatky útočníkov. Pokiaľ však desiatku vynásobíte stovkou, dostanete bežný počet nepriateľov, ktorým čelia vaši hrdinovia v tomto prípade. Nie je však protivník ako protivník. V tomto prípade sa oponenti delia na menších bossov, ktorých môžete považovať za kapitánov jednotiek, a následne proti vám stoja i spomínané armády.

Tie pritom dokážete rozprášiť aj do niekoľkých sekúnd, nakoľko ide o obyčajných pešiakov, ktorí nie sú reálnou hrozbou pre vašich hrdinov. No i napriek tomu je preháňanie sa s obrovských ohnivým mečom skrz-naskrz šíkmi vizuálne odlišných oponentov dostatočne zábavné. Za určitých okolností sa síce môže dostaviť stereotyp, avšak  levely sú dostatočne rôznorodé a tých vyše sto charakterov taktiež potláča akúkoľvek nudu niekam do čierneho kúta. I keď sa môžete nazdávať, že jednotlivé bojové útoky, prípadne zbrane sa budú viac-menej opakovať, skutočne to nie je pravda. Snažil som sa vyskúšať čo najväčší počet rôznorodých charakterov a úprimne som nenatrafil ani na jeden, ktorý by disponoval identickým bojovým štýlom. Niektoré postavy sa rýchlo presekajú hordami nepriateľov pomocou svojej katany, iné, disponujúce mečmi, či sekerami, zase posielajú protivníkov na poriadne dlhý let. Nájdu sa dokonca aj postavy, ktoré preferujú boj na diaľku s lukom alebo puškou. K tomu si môžete prirátať špeciálne magické útoky, no tie už nie sú zakaždým unikátne. Pôsobia však efektne a ničivo, akurát ich neodporúčam využívať príliš často, keďže mi v súčasnosti prídu až príliš efektívne. Tiež by bolo dobré upozorniť, že do levelu vstupujete vždy s tromi vami vybranými postavami, takže máte vždy plnú kontrolu nad tým, koho si zvolíte.

Menšie výhrady však už mám k samotnej náplni levelov. Nieže by som od hry očakával vyložene komplexnú hrateľnosť, no miestami by to chcelo aspoň akú-takú zmenu. Chápem, že primárne ide o tie masívne súboje, ktoré sú, samozrejme, zábavné, avšak ponúkalo sa toho oveľa viac. Či už obliehanie hradieb, prieskum niektorých uzavretejších lokalít, alebo lineárne príbehové misie v štýle Nioh, na ktorom pracovalo štúdio Team Ninja. K tomu však nikdy nedôjde a vlastne si ani nemôžete v pokoji vychutnať atmosférické kulisy, pretože musíte neustále dávať pozor na svojich spolubojovníkov, ktorí dokážu padnúť pomerne rýchlo. A keď padnú, spolu s nimi sa zrútia i všetky plány na úspešné dokončenie levelu. Takmer každého protivníka pritom skolíte vďaka magickým útokom pomerne rýchlo, no práve neschopnosť ostatných, počítačom ovládaných, bojovníkov vám často výrazne sťažuje priechody hrou. A po čase už vyložene omrzí dávať neustále pozor na “skúsených” bojových vodcov, ktorí nie sú schopní bez vašej asistencie zdolať ani len pár neškodných pešiakov.

Nikdy nekončiace boje sprevádza i energický hudobný sprievod. Pokiaľ by som ho mal k niečomu prirovnať, napadá ma séria Tekken, ktorej sa štvrtý diel Warriors Orochi občas približuje. Faktom je, že vám nemusí vyložene sedieť, pokiaľ neholdujete tomuto typu hudby, no svoju úlohu v zásade plní.  Okrem toho boje neustále oživujú aj dialógy, ktoré medzi sebou vedú samotné charaktery, no pravdou je, že ich často ani nestihnete prečítať. Autori si však boli zrejme plne vedomí tohto problému a preto je po zapauzovaní prístupný takzvaný log, ktorý rekapituluje súčasnú bojovú situáciu a teda aj všetky dôležité hovorené monológy, či dialógy. Tým pádom ich môžu príbehom nezaujatí hráči bez problémov ignorovať a tí ostatní si ich zase v pokoji prečítať.

Príprava je dôležitá 

Ako som naznačoval vyššie, pomerne podstatnú úlohu zohráva hlavný tábor. Rád by som však začal jeho menej dôležitou funkciou a to je rozvíjanie vedľajších príbehových vetiev. Postupom v hlavnom príbehu si odomykáte nové charaktery a tie následne môžu v textovej podobe rozvíjať vzťah s niekým, kto im je blízky, či rovno sympatický. Začiatok dejovej línie je vždy dostupný po sprístupnení daného charakteru, no pokiaľ ju chcete rozvíjať aj naďalej, musíte dané postavy dostať na spoločnú misiu. Inými slovami, zvolíte si ich ako hrateľné charaktery v konkrétnom leveli.

Omnoho zásadnejšie je už vylepšovanie bojmi zocelených postáv, priraďovanie nových zbraní, či tvrdý tréning. Pochopiteľne, najprv musíte získať skúsenostné body, ktoré neskôr takpovediac pretavíte v užitočné schopnosti, medzi ktoré sa radí napríklad zvýšenie si počtu útokov, navýšenie života alebo mágie. Nové zbrane väčšinou nachádzate v leveloch, keďže fungujú ako odmena za splnenie úlohy, prípadne vedľajších questov počas hlavných misií, ktoré môžu zahŕňať časovú alebo inú výzvu. Tréningové miestnosti, respektíve lokácie, si musíte odomknúť prostredníctvom peňažnej meny, ktorú opäť získavate ako odmenu za vaše bojové zručnosti v jednotlivých misiách. Warriors Orochi sa, našťastie, neuberá súčasnými trendami a akékoľvek loot boxy by ste v ňom hľadali iba márne. I keď sa v globále jedná o elementárne RPG prvky, osobne som za ne rád, keďže aspoň trochu osviežujú síce kvalitnú, no miestami predsa len monotónnejšiu, hrateľnosť.

Výhra alebo porážka? 

Vizuálne sa rozhodne nejedná o žiadny zázrak, ktorý by prinútil spadnúť vašu sánku hlboko k zemi. No pre samotných hráčov je to možno aj výhodnejšie, keďže samotná hra dokáže pri vypätých situáciách poriadne potrápiť vaše železo. Predsa len, tisícky bojovníkov na jednom mieste si žiada poriadny výkon. Našťastie, optimalizácia je takmer bezproblémová. Síce som sa párkrát stretol s prepadmi snímkov, avšak zriedkavo šlo o niečo markantné. Omnoho horšie už pôsobí ovládanie prostredníctvom klávesnice a myši. To nepôsobí ani pohodlne, ba ani prirodzene, nehovoriac o tom, že titul primárne zobrazuje ovládanie prostredníctvom gamepadu.

Warriors Orochi 4 bude v našich končinách vnímaný ako atypický počin. Fanúšikovia hack and slash žánru si stopercentne prídu na svoje, no je skutočne otázne, ako bude pôsobiť na tých zvyšných hráčov. I keď sa jedná o to najväčšie, čo nám tento typ hier kedy ponúkol, každému to nemusí ani zďaleka stačiť, nakoľko prím tu hrajú takmer výhradne masívne súboje. To však, samozrejme, neznamená, že by ste nemali dať dlhoročnej značke spoločnosti Koei Tecmo šancu, no je skrátka otázne, ako dlho si udrží vašu pozornosť.

Komentuj!