Valkyria Chronicles 4 – Bratstvo neohrozených po japonsky

Valkyria Chronicles je séria militantných taktických titulov, ktoré tradične vychádzajú pod záštitou japonského štúdia Sega. Túto značku by sme mohli prirovnať k veľmi známej JRPG sérii Final Fantasy, keďže tituly, spadajúce do univerza Valkyria Chronicles majú síce rovnaké zasadenie, prípadne sa zaoberajú identickým konfliktom, avšak autori vždy prídu s novou várkou postáv, dramatických udalostí alebo s unikátnym pohľadom k už ukončenému dianiu. V rovnakom duchu sa nesie aj zatiaľ posledný diel vojnovej série s názvom Valkyria Chronicles 4. Podarilo sa mu nadviazať na kvality svojich predchodcov?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Hoci je pravdou, že Valkyria Chronicles je sériou od veľkého štúdia, jednotlivé tituly pomerne často experimentovali so svojím zasadením a v žiadnom prípade sa neorientovali iba na veľké platformy. Kým prvý diel, kombinujúci RPG elementy s ťahovými súbojmi a nutnosťou presne mieriť, vyšiel v rannom období PlayStation 3, pokračovanie, odohrávajúce sa na vojenskej akadémii, bolo vydané i na handheld konzoly PlayStation Portable. A to isté platí aj pre tretí diel. Popritom sa však fanúšikovia aj dočkali dvoch spin-offov, konkrétne mobilného Valkyria Chronicles D a akčného RPG Valkyria Revolution, ktorý už skutočne pripomínal novšie diely série Final Fantasy. Valkyria Chronicles 4 má byť každopádne akýmsi návratom ku koreňom, či už v oblasti hrateľnosti alebo z pohľadu príbehovej línie. Jedná sa však o vydarený návrat?

Príbehy detí vo vojne

Hneď na úvod sa hodí poznamenať, že štvrtého dielu sa môžete teoreticky ponoriť aj bez znalostí predošlých častí. V centre diania je európsky konflikt medzi dobyvačným Impériom a Alianciou, ktorá sa snažila udržiavať veľmi krehké prímerie medzi oboma frakciami. Dôvodom vypuknutia krutých a krvavých bojov bol minerál Ragnite s rôznorodým využitím. Boje zasiahli celý európsky svet a preto niesli názov druhá európska vojna. Tú už mohli znalci série vidieť očami siedmej jednotky na čele s Welkinom Guntherom. Tentokrát však preberiete úlohu jednotky E, ktorá síce bojuje v rovnakom neľútostnom konflikte, avšak na úplne iných bojiskách a s odlišnými charaktermi.

Na zdĺhavý prológ môžete rovno zabudnúť a bez siahodlhého úvodu ste doslova vrhnutí do stredu diania. Jednotlivé postavy sa už teda nachádzajú v určitom stupni vývoja, ich vzájomné vzťahy sú buď naštrbené, prípadne nejakým spôsobom rozvinuté a preto môžete spočiatku trochu tápať. Nepoznáte ich pohnútky ani minulosť, pričom autori často využívajú na prerozprávanie starších udalostí retrospektívu. Pomocou nej sa napríklad dozvedáte, že väčšina hlavných vojakov sa pozná z detských čias, tiež je vám vysvetlené z akého dôvodu dokáže hlavný hrdina menom Claude Wallace spozorovať i tie najdrobnejšie veterné a meteorologické zmeny. Väčšina postáv pôsobí, tak ako aj v mnohých ďalších tituloch pochádzajúcich z krajiny vychádzajúceho slnka, archetypálne, avšak postupom času sa z nich stávajú naozaj dobre napísané charaktery s dojemnou minulosťou a neistou budúcnosťou. Rád by som upozornil aj na fakt, že sa v podstate jedná o detských protagonistov, ktorí postupom času dospievajú a menia sa.

Scenáristov príbehu taktiež možno pochváliť za dobré navodenie vojnovej atmosféry. Mnohé akčné first person tituly sa sústredia najmä na čo najefektívnejšie spracovanie bojísk, avšak v oblasti kvalitného príbehu majú značné medzery. To však nie je prípad Valkyria Chronicles. Podstatnú časť hrateľnosti totiž tvorí kvalitne spracovaná vizuálna novela, s nemenej kvalitným voice actingom, v ktorej môžete nazrieť aj za šedú oponu zaprášených bojísk. Budete prežívať bežné dni v táboroch, kedy sa riešia najmä ľudské vzťahy, priateľstvá, či láska. Hlboko vás zasiahne zistenie, že vám dochádza jedlo, či munícia. Na vlastnej koži pocítite smútok nad mŕtvymi telami spolubojovníkov po ofenzívnej operácii. Nebudú však chýbať ani slzy šťastia po úspešnom niekoľkomesačnom ťažení. S jednotlivými vojakmi skrátka dokážete súcitiť, pretože sa nejedná iba o vraždiace stroje bez citov. Nechýba im ľudskosť, pokora a hlavne nie sú bez chýb, vďaka čomu pôsobia ešte reálnejšie.

Menšie výhrady mám však k spôsobu rozprávania samotného príbehu, ktorý sa posúva prostredníctvom jednotlivých kapitol denníka hlavnej postavy. Po skončení vybranej epizódy je tak nutné sa neustále vracať do denníka a vybrať si tú nasledujúcu, pričom v jednej kapitole môže byť podobne ladených častí pokojne aj desať. Tým rozprávanie stráca na tempe a súdržnosti, avšak beriem, že nie každý to musí vnímať rovnako. Mňa to však trochu vyrušovalo. Rovnako platí, že niektoré dialógy, respektíve reakcie postáv, nie sú napísané práve najlepšie a i v dialógu, kde sa polemizuje nad zverstvami vojny, sa môže objaviť niečo, čo pôsobí ako päsť na oko. Našťastie, sa to však nedeje až tak často.

Šťastie praje pripraveným

Samotné boje sú rozdelené na dve veľké fázy. Jednou z nich je plánovanie. Teraz však nemyslím to ku ktorému dochádza priamo na bojisku ale skôr bojovú predprípravu. K dispozícii máte niekoľko desiatok pešiakov, rozdelených do šiestich skupín. Konkrétne sa jedná o ostreľovačov, prieskumníkov, opravárov, útočné jednotky a dve ďalšie triedy, ktoré využívate najmä pri ničení pozemných tankov. Je teda celkom logické, že podľa zadania a zasadenia danej misie si zvolíte aj jednotky, ktoré následne vyšlete na jej splnenie. Tým však rozsiahle pripravovanie ani zďaleka nekončí.

Každý vojak má totiž svoje pozitívne, no i negatívne vlastnosti. Napríklad si predstavte, že jeden z prieskumníkov môže byť pri boji na diaľku rozptyľovaný svojimi gamblerskými dlhmi a preto sa mu zníži presnosť. Inému sa to môže prihodiť, pretože je až príliš horlivý a sústredí sa len na strieľanie, avšak zabúda na mierenie. Niektorí bojovníci sú pacifisti, ďalší majú strach zo spoločnosti iných, v jednotke sú však aj cynici, prípadne vojaci, ktorí si z minulosti odniesli určité traumy. V prípade, že však nasadíte po boku konkrétneho vojaka jeho dobrého kamaráta, sila útoku, či presné mierenie sa mu môže zvýšiť. Relatívne bežným javom je aj to, že sa váš charakter sám po nejakom čase vylieči, prípadne mu bude munícia doplnená o niečo rýchlejšie. Celkovo platí, že musíte mať prehľad o mužoch a ženách pod vašim velením a poctivo si zisťovať informácie o najbližšej misii, aby vaša jednotka zbytočne neoslabla z dôvodu zlého výberu jej členov.

Okrem toho svojím vojakom vyberáte i nové vybavenie, ktoré získavate buď ako odmenu za vojnové ťaženie alebo prostredníctvom vylepšovania ich súčasných zbraní, respektíve oblekov. V zbrojnici si tiež môžete zakúpiť súčiastky k vášmu tanku, ovládanému samotným Claudom, prípadne transportnému vozidlu Cactus. Dôležité je aj trénovanie vojakov, kde takmer za každý nový level získate dôležitý bojový potenciál alebo rozkaz, ktoré si ešte podrobnejšie preberieme o niečo nižšie.

Je naozaj chvályhodné, že autori zapracovali do deja i takzvané Squad Stories, čo sú príbehy samotných členov jednotky. Tie majú formu samostatnej kapitoly v denníku a obsahujú dejovú líniu, ktorá hráčovi umožní nahliadnuť na vojnu i z pohľadu bežných ľudských bytostí, ktoré sa buď cielene alebo len zhodou okolností ocitli uprostred celého konfliktu. Väčšinou sa tieto minizápletky končia nejakou akčnou misiou s unikátnym zasadením a v dôsledku jej zdarného splnenia sa mnohí vojaci zmenia svoj pohľad na súčasnú situáciu, či svoj životný postoj. V praxi to znamená, že už napríklad nebudú mať strach zo socializovania sa alebo prestanú byť cynickí, následkom čoho budú efektívnejší v boji.

Víťaz môže byť iba jeden

No hoci je príprava určite dôležitá, najpodstatnejšou zložkou hrateľnosti je, pochopiteľne, skutočný boj. Ten väčšinou prebieha na veľkých bojiskách, ktoré však predstavujú koridory. Sú síce rozsiahle, no vždy je z nich cítiť to, že máte presne určenú cestu, ktorú nemáte ako porušiť alebo obísť, čo predsa len trochu zamrzí. V tom kvante klasických koridorov sa síce nájdu aj výnimky a to najmä pri tých najepickejších bojoch, kde je rozmiestnenie protivníkov hustejšie a tým pádom musíte hľadať alternatívne cestičky, avšak niečo podobné sa v hre vyskytuje skutočne iba výnimočne.

Samotnú akciu si môžete predstaviť ako barbarské šachy. Nestriedate sa v nich po jednom ťahu, nakoľko každý tím, v tomto prípade Aliancia alebo Impérium, má svoj vlastný počet úkonov, ktorý sa odvíja od počtu hrdinov, zahrnutých v jednotke. Pokiaľ ste práve na ťahu, vaše možnosti sú v podstate neobmedzené. Určite by ste si však mali zistiť pozície oponentov, eliminovať najväčšie hrozby a umiestniť členov jednotky tak, aby sa mohli navzájom kryť. Prieskum terénu je mimoriadne dôležitý, no okrem toho môžete taktizovať i z klasickej mapy, ktorá vám aspoň približne prezradí terén nasledujúcej misie. Niekedy sa vám dokonca iba vďaka mape podarí odhaliť pozíciu nepriateľa.

Kooperácia členov jednotlivých tried je kľúčom k úspechu. Prieskumníci sa napríklad hodia na boj strednej vzdialenosti, pretože svojimi puškami dokážu efektívne skoliť nepriateľa a následne sa presunúť ďalej. Tiež sú užitoční na beh cez dlhé trate, nakoľko disponujú pomerne veľkou výdržou, ktorá sa však každým použitím v danom ťahu zmenšuje. Ostreľovači toho naopak veľa nenabehajú, to však ani nie je ich úlohou. Stačí si s nimi nájsť vyvýšenú plochu a následne už len čistiť cestu prechádzajúcim jednotkám. Treťou najpoužívanejšou jednotkou sú útočníci so samopalmi, ktorí sú efektívnejší v rýchlom boji nablízko. Opravár má v podstate takmer identické vlastnosti, akurát dokáže opravovať predmety, oživovať padlých spolubojovníkov a poskytovať náboje. Zvyšné triedy využívate sviatočnejšie, nakoľko slúžia najmä na boj proti obrneným tankom a tie sa nevyskytujú v každej misii. Kvôli rozmanitosti tried je nutné vedieť s nimi spolupracovať a pomáhať si navzájom. Na bojiskách nepreberáte úlohu hrdinského jednotlivca ale celej skupiny, takže každé sólo ťaženie skončí vašou porážkou.

Ako som spomínal vyššie, podstatnú úlohu hrajú aj rozkazy. Tie môže vydávať striktne Claude, čiže v prípade, že na bojisku padne, a vy ho stihnete zachrániť, rozkazy prestanú byť dostupné. Inak majú cenu jedného úkonu v ťahu, pričom disponujú rôznymi funkciami. Niektoré vám umožnia doplniť si život v kritickej situácii, iné zasa privolajú medika, ktorý môže odviezť padlého vojaka z bojiska. V opačnom prípade by sa totiž k nemu musel dostať iný vojak, čo však nie je vždy možné. Bojové potenciály sú zasa schopnosti, ktoré sa u konkrétnej jednotky aktivujú samé. V podstate plnia úlohu špeciálnych atribútov, no s tým rozdielom, že nie sú unikátne pre jednotlivca, ale pre celú triedu.

A je dobojované…

Valkyria Chronicles 4 sa hrateľnosťou a príbehom skutočne vracia ku koreňom celej značky, avšak i napriek k tomu dokázali autori zo štúdia Sega pristúpiť k štvrtému pokračovaniu dostatočne inovatívne. Do ich novinky sa im podarilo zakomponovať niekoľko zaujímavých herných mechanizmov, ktoré spríjemňujú, prípadne sťažujú hranie a vďaka tomu ani fanúšikovia série nebudú pociťovať déjà vu. Pokiaľ teda prahnete po taktickej vojnovej akcii s dôrazom na príbeh, Valkyria Chronicles 4 je momentálne vašou ideálnou voľbou a v rámci svojho žánru asi nebude tak skoro prekonaná.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!