Blades of Fire – Simulátor kováča alebo fantasy dobrodružstvo?

V dnešnej záplave hier je niekedy dosť náročné zaujať hráčsku komunitu niečím novým, čo sa už na prvý pohľad zaryje hlboko do pamäti. Vývojári sa však snažia skĺbiť to, čo je aktuálne v trende, no aj okoreniť to niečím novým. Niekedy stačí získať práva na svetoznámu značku a na jej sláve budovať svoje dielo, niekedy ani to hru nezachráni, však, Gollum? Preto sa často mysle tvorcov uberajú k nejakému vlastnému nápadu a snahe vytvoriť vlastný svet, ktorý ich nijak nelimituje. Podobne na to išlo aj štúdio Mercury Steam, ktoré funguje viac než 20 rokov a prinieslo nám hlavne nové spracovania Castlevanie či Barkerovo Jericho. Tentokrát sa však vybrali do nového fantasy univerza, ktoré predstavili ako pompézny svet plný možností a originálnych myšlienok. No zároveň mu dali dosť generický názov, ktorý sa môže veľmi ľahko medzi konkurenciou stratiť. Poďme sa spoločne pozrieť, čo nám Blades of Fire naservíroval.

Recenzovaná verzia: PC

Nebudem zbytočne krúžiť okolo horúcej kaše a hneď v úvode musím skonštatovať, že táto akčná fantasy adventúra mi úplne nesadla. Jej zásadný problém je ten, že vývojári postavili marketing na trochu skreslených informáciách. Všade sa pýšia tým, že Blades of Fire vám ponúkne unikátny zážitok s unikátnou hrateľnosťou, čo na jednej strane je pravda, no na tej druhej záleží na tom, aký typ hráča konkrétne ste. Problém je ten, že táto akčná adventúra je v podstate osekaná Souls hra, čomu vo veľkej miere zodpovedajú základy hrateľnosti a teda najmä systém boja. Ak teda očakávate hack and slash titul alebo nejakú krátku a jednoduchú jednohubku, musím vás sklamať. Pripravte sa na klasický systém krytia a úskokov v presne načasovanom slede, inak sa môžete tešiť na opakovanie tých istých pasáží. K tomu si pripočítajte respawn nepriateľov, všade prítomné útesy a máte pred sebou hru, ktorá vám narobí nie jednu vrásku na čele.

Ak máte teda v obľube Soulslike tituly, Blades of Fire bude pravdepodobne vašou šálkou kávy, ak však nie, vopred zvážte, či sa do toho dobrodružstva chcete vôbec púšťať. Bojový systém nie je jediným problémom, ktorý vám môže znepríjemňovať hru. Ako som už spomínal, je tu zakomponovaný respawn protivníkov, to však platí prakticky len pre tých menších, no aj tí vám dokážu poriadne zavariť. Boj najviac komplikuje obmedzený počet lekárničiek, ktoré sa vám obnovia až po smrti alebo keď si na kontrolnom bode (pri nákove) odpočiniete. Má to však jednu poriadnu kotvu, po obnove lekárničiek sa obnovia aj nepriatelia a ste teda presne tam, kde ste nechceli byť a celý kolotoč kto-z-koho sa začína odznova. Popri boji však hra vo veľkej miere dbá aj na prieskum prostredia. Ten je vcelku prívetivý a svet vyzerá fakt pôsobivo, teda po stránke level dizajnu. Svet je však otvorený, teda v tomto prípade až veľmi… Vaša postava nevie skákať, čo vám do cesty stavia rôzne fyzicky neprekonateľné bariéry. Na tie si zvyknete, veľmi rýchlo si však budete želať (alebo skôr preklínať tvorcov), že tu nepridali neviditeľné steny. Či už počas prieskumu, alebo boja, často sa vám bude stávať, že nejakým nedopatrením spadnete z útesu. Čo to znamená, to už asi viete. Tieto prvky hrateľnosti tak výrazne a najmä umelo naťahujú hernú dobu, ktorá tak môže prerásť do stereotypu a nechuti titul vôbec dohrať.

Rád by som povedal, že toto boli všetky negatíva, ktoré mi drásali žily, no, bohužiaľ, nie je to úplne tak. Ako som už písal svet je vcelku bohatý a pútavý, príbeh je však skôr mätúci. Kým hra nadobudne správne kontúry a poriadne vám objasní, o čo tam vlastne ide, tak zistíte, že ste za viac ako tretinou a to má Blades of Fire viac ako 50 hodín, čo je v tomto prípade fakt skôr na škodu, než k úžitku. Úvod a stručný tutoriál vás hodí priamo do deja a vy tak len letmo viete, kto sú hlavné postavy, či aká je vlastne pointa hlavnej dejovej línie. Väčšinu informácií sa dočítate najmä z denníka (teda skôr zápisníka vášho spoločníka), čo pri akčnej hre nie je veľmi štandardom. Celý čas vás tak bude sprevádzať skôr pocit, že Blades of Fire mal byť predsa len klasickým Soulslike RPG, no v priebehu vývoja došlo k viacerým škrtom, čo malo výrazný dopad práve na RPG prvky, ktoré sú takto zastúpené len prostredníctvom zbierania vylepšení života, výdrže alebo menších bonusov. A najväčší dôraz sa tak kladie na zbrane a ich výrobu.

Rôzne triedy zbraní sú tak najväčším lákadlom tohto titulu. Tie si tak postupne odomykáte po zabití konkrétneho počtu nejaké druhu nepriateľov. K zbraniam nachádzate aj rôzne doplnkové časti, ktoré vám pomáhajú si lepšie prispôsobiť techniku boja. Systém zbraní, tak opäť nie je úplne ideálny. Najväčší problém spočíva v tom, že skúsenosti nezískava postava, ale práve zbraň. No každá zbraň má svoju životnosť. Keď sa vám však zbraň rozpadne v rukách, tak ju môžete obmedzený počet krát opraviť a potom len zrecyklovať alebo vymeniť za suroviny. Zbrane si kujete v božskej kováčskej dielni prostredníctvom minihry. Podľa toho, ako sa vám v nej bude dariť, počas kovania zbrane budete získavať hviezdičky, ktoré predstavujú počet opráv danej zbrane. Ide o vcelku zábavnú a originálnu zložku, ale aj tá vás časom omrzí. S tým vývojári očividne počítali, preto máte vždy pred spustením minihry možnosť použiť najlepší dosiahnutý výsledok, čím ju celú preskočíte.

Unikátnosť bojového systému spočíva najmä v zbraniach, ktorých väčšina má viac režimov boja. Počas boja si tak musíte zvoliť nie len správnu zbraň, ale aj správny režim boja danej zbrane. Takto si musíte vždy odsledovať, či so svojou aktuálnou zbraňou dokážete preraziť brnenie protivníka, alebo je lepšie zvoliť si nejakú alternatívu. Dvojsečným prvkom je aj samotná veľkosť jednotlivých zbraní, na jednu stranu je veľmi autentické, že s obojručnou zbraňou sa človek nezaženie v úzkom priestore, no na druhú stranu bude vás to často dosť iritovať, keďže v zápale boja prepínať zbrane a ich režimy nie je úplne najideálnejšie. Zbrane s ostrím si počas boja musíte navyše aj ostriť, čo samotnú zbraň síce poškodí, no získate tak bonus k jej spôsobovanému poškodeniu.

Hlavným hrdinom príbehu je Aran de Lira, ktorému sa dostáva do rúk magické kladivo, pomocou ktorého si tak môže kovať nové smrtonosné zbrane. Púťou ho bude sprevádzať mladý učenec Adso, ktorý bude primárne zdrojom informácií a rád, ako bojovať s rôznorodými protivníkmi alebo ako ich čo najjednoduchšie poraziť. Toto duo síce spočiatku vyzerá dosť sucho, ale nakoniec si ho vcelku obľúbite, keďže neskoršia časť príbehu, no najmä vedľajšie postavy, protivníci či bossovia sú veľmi zaujímavo navrhnutí. Blades of Fire má tak pre vás stále nejaké to eso v rukáve, no nie vždy je isté či je dostatočne veľkolepé, aby vás zbavilo únavy z neustáleho boja a pomerne pomalého postupu.

Technický stav tohto titulu ja kapitola sama o sebe. Dosť záleží, čo od Blades of Fire očakávate, lebo ako celok pôsobí pomerne zastaralo. Mercury Steam postavili tento titul na vlastnom engine, ktorý má svoje muchy. Minimálne hardvérové nároky nie sú ktovieako krvavé, čomu zrejme zodpovedá celkový stav. No pri pozretí sa na odporúčané požiadavky sa vám zrejme zdvihne nie jedno obočie. Ak sa chcete pustiť do tohto dobrodružstva v 4K, tak budete potrebovať dosť výkonné železo. Sám som ho skúšal na RTX 4070 ti a optimalizácia je všelijaká. Často som mal pocit, že aj Alan Wake 2 mi išiel lepšie ako toto. Hrať Blades of Fire na 4K bez DLSS je prakticky nereálne a s DLSS na kvalite som dosahoval v priemere 40 fps, čo nie je žiadna sláva. Výkonu tak pomáha frame generátor, ktorý zvýši počet snímok skoro dvojnásobne, ale v takto rýchlej hre to taktiež nie je úplne ideálne. Obzvlášť mi však vadilo, že v nastaveniach sa nedá vypnúť motion blur a podobné chuťovky, ktoré veľmi rád odstavím pri prvom spustení. K ovládaniu sa toho veľa povedať nedá. Skúšal som klávesnicu a myš, ale aj gamepad. Hranie s klávesnicou fakt neodporúčam a zrejme ani tvorcovia, ktorí sa ani neunúvali zakomponovať do hlavnej ponuky ovládanie myšou. Najväčším pozitívom z audiovizuálu sa stáva hudba, ktorá je vskutku bravúrna a veľmi dobre sa počúva od začiatku do konca, pričom pomáha udržiavať správnu atmosféru.

Po zhrnutí jednotlivých aspektov Blades of Fire sa mi veľmi ťažko hľadajú správne slová a píše záverečné hodnotenie. Hra má svoje pozitíva, ktorých je možno aj viac, než som napísal, no úvod ma príliš nenadchol, čo sa podpísalo na tom, ako som ju vnímal od samého začiatku, kvôli čomu som si viac všímal negatíva než pozitíva. Nech sa však na tento titul už pozeráme akokoľvek, ide o zbytočne naťahovanú akčnú adventúru, ktorá je v samom duchu skôr Soulslike hrou, a tak nadchne primárne fanúšikov tohto žánru, než bežných záujemcov, ktorí si chcú užiť bohatý príbeh v priebehu niekoľkých večerov.