Downward Spiral: Horus Station – V stave beztiaže

Opustená vesmírna stanica, vznášajúca sa nad nehostinnou a neobývateľnou planétou. Všade nepriateľsky naladení roboty a drony, prelietavajúci okolo levitujúcich mŕtvol ľudských obyvateľov stanice. Pocit opustenosti a beznádeje v chladnom a tmavom prostredí stanice, kde je takmer všetko vypnuté a nič poriadne nefunguje. Nepripomína vám to niečo? Hier s podobou tematikou vyšlo už viacero, za všetky musíme spomenúť legendárny System Shock, či aj nami recenzovanú a nepríliš vydarenú adventúru Syndrome. Čím presne sa Downward Spiral: Horus Station odlišuje od iných podobne ladených titulov?

Recenzovaná verzia: PC

Downward Spiral: Horus Station sa inej sci-fi konkurencie odlišuje sa v jednom, no vcelku zásadnom detaili. Ústredným prvkom hrateľnosti je tu totiž pohyb, pričom na tejto vesmírnej stanici panuje absolútny stav beztiaže. To znamená, že ani chvíľu nestojíte na pevnom povrchu, ale neustále sa vznášate v priestore. Pokiaľ sa teda chcete niekam dostať, musíte sa odrážať od stien alebo sa priťahovať k pripevneným objektom. Prvé okamihy sú ťažké a vaše manévrovanie je veľmi nemotorné, ale, našťastie, dá sa na to pomerne rýchlo zvyknúť.

To, ako ste si na zvykli na okolité prostredie, preveria práve prestrelky s lietajúcimi dronmi. Práve vďaka neustálej nestabilite sa nedajú na krytie využiť ani prekážky, nehovoriac o tom, že za nimi jednoducho nedokážete strieľať. Na ich likvidáciu však máte každopádne k dispozícii menší arzenál futuristických zbraní, ktorý sa  neustále rozširuje. Na záver dostanete dokonca aj magnet, ktorým dokážete drony paralyzovať a následne ich doraziť laserovými pistoľami. Súboje sa síce dajú i vypnúť a užívať si výhradne”exploračný mód”, ale tu sa musím tvorcov priamo spýtať, aký mód mali na mysli, keďže celá hra je v podstate lineárny koridor, v ktorom sa dá iba výnimočne zablúdiť.

Hra inak prakticky nemá žiadny príbeh. Nie sú tu žiadne rozhovory, nenachádzate žiadne zápisky po nešťastných obyvateľov stanice a to, čo máte robiť, vám hra vždy stručne oznámi na začiatku každej kapitoly. Samotný titul teda obsahuje iba minimum textu a čo presne sa na stanici udialo a k čomu smeruje vaša návšteva, sa dozviete len jednoduchým hraním. Už do samotného úvodu ste vpustení bez akéhokoľvek vysvetlenia situácie a podobný prístup pretrvá až do úplného záveru. Jedinými vodítkami, sú rôzne stručné nápisy na informačných paneloch, ako aj predmety bežného použitia, vznášajúce sa v prostredí stanice.

Na tomto mieste by som sa inak rád odvolal na propagačné materiály ešte pred vydaním hry, ktoré sľubovali časté využitie nástrojov, ako skrutkovač, alebo zváračka. Faktom však je, že na ďalší postup som nič podobné vôbec nepotreboval.  Zakaždým iba stačí niekde zatiahnuť za páku, či stlačiť nejaký vypínač a vrchol v tomto smere predstavuje použitie francúzskeho kľúča, ktorým je raz za čas potrebné niečo odskrutkovať. Trochu väčšiu výzvu predstavujú akurát smrteľné prekážky typu rotujúcich laserov. Dostať sa v nestabilnom stave beztiaže cez dômyselné laserové zariadenie totiž vyžaduje nielen precízne zvládnutie pohybu, ale taktiež správne načasovanie.

Samotný prieskum vesmírnej stanice Horus však skutočne nie je až tak zaujímavý, akoby mohol byť. Všetky lokácie sú si pomerne podobné, a to sa týka aj tamojšieho a pomerne strohého vybavenia. Preto dokáže potešiť aj taká maličkosť ako krátka a nečakaná návšteva záhadnej planéty, ktorá ukrýva nejaké prastaré ruiny. Tu sa však dostávame k základnej otázke – akému typu hráčov je tento titul vlastne určený? Je na mieste spomenúť, že Downward Spiral: Horus Station je hra, primárne podporujúca virtuálnu realitu v podobe zariadení PlayStation VR, Oculus Touch, HTC Vive alebo Windows Mixed Reality. Zahrať si ju môžete aj s so svojim kamarátom v kooperácii, takže týmto sa čiastočne vysvetľuje absencia príbehu a rezignácia na hororovú atmosféru, tak častú v iných exploračných hrách. A na ktorú som v tomto prípade márne čakal.

Virtuálna realita sa však zatiaľ, navzdory vcelku optimistickým predpovediam, až tak výrazne neuchytila. Keď jej ani také hry, ako Fallout VR nebo Resident Evil 7 VR, nepomohli k masovejšiemu rozšíreniu, Downward Spiral: Horus Station so svojim obmedzeným rozpočtom a podstatne menšími ambíciami, to nedokáže už vôbec. Je to proste iba ďalší z titulov, ktoré nijak zvlášť nevybočujú z rady, bez ohľadu na to, či ich hráte s VR okuliarmi, alebo bez. Ja som hral bez nich a po vyše štyroch hodinách som mohol skonštatovať, že sa mi dostal do rúk iba jemne nadpriemerný titul, ktorý toho sľuboval viac, než v skutočnosti mohol splniť. Pokiaľ ste však náhodou priaznivcami virtuálnej reality a venujete automaticky pozornosť každej hre, ktorá ju podporuje, Downward Spiral: Horus Station pre vás nemusí byť vyloženou stratou času.

Komentuj!