State of Decay 2 – Mierne frustrujúca apokalypsa

State of Decay 2 mal byť po Sea of Thieves ďalšou výkladnou exkluzivitou Microsoftu. Pôvodný titul bol svojho času vyvíjaný ešte ako indie hra, no pokračovanie dostalo nový kabát, zmenilo engine a malo dotiahnuť všetky neduhy ktoré trápili jeho predchodcu. Čiastočne sa mu to podarilo, avšak objavili sa nové problémy.

Recenzovaná verzia: Xbox One X

V State of Decay 2 musíte, tak ako v prvom dieli, budovať svoju pevnosť, stavať rôzne vybavenia na produkciu jedla, liekov, opravu zbraní a tak podobne. Popritom si musíte budovať dobré vzťahy s inými komunitami, plniť náhodne generované misie zadávané ľuďmi z vašej komunity a taktiež nesmiete zabúdať na hľadanie liekov, nábojov, zbraní a jedla, aby ste prežili zombie apokalypsu.

Hrateľnosť druhej časti sa skutočne veľmi nelíši od prvého dielu. I keď sa titul, dočkal viacerých zmien, rozdiel medzi oboma titulmi je na prvý pohľad podobný ako medzi Civilization V a Civilization VI. Od začiatku viete že hrajete inú hru, no pokiaľ nie ste vyložený fanúšik, možno budete mať problém presne identifikovať primárne rozdiely. Niektorí hráči prvého dielu si tak môžu občas pripadať že hrajú remaster, alebo faceliftovanú verziu. Zmeny tu však, samozrejme, sú, len môže chvíľu potrvať, kým si ich všimnete.

Tak ako originál, aj State of Decay 2 je v prvom rade o budovaní komunity a udržiavaní vzťahov. Čo však hru posúva na ešte o niečo vyššiu úroveň, je novo predstavený co-op režim. Ten vám dá možnosť kooperácie až pre štyroch ľudí. Vďaka tomu tak môžete pokojne pomáhať komunite vášho kamaráta a ten môže na oplátku pomáhať aj vám. Aj tento systém má však svoje limity a v rámci misií sa nemôžete príliš vzdialiť od hostiteľského hráča, pretože progres sa ukladá iba jemu.  Hrať inak môžete za každého člena vašej skupiny, no treba dávať pozor na to, že ak zomrú, ich smrť je permanentná. Manuálne ukladanie navyše nie je vôbec prítomné a hra akurát neustále premazáva poslednú uloženú pozíciu.

Tento systém vás vyložene núti taktizovať a nebrať žiadny výlet za hranice vašej osady na ľahkú váhu. Obzvlášť výjazdy ktoré zahŕňajú ničenie morových sŕdc (pleague hearts), alebo vyčistenie infikovaných oblastí, kde je koncentrovaných príliš veľa zombie, prinášajú veľa rizika. Vrhnúť sa do toho bezhlavým spôsobom nie je ideálnym riešením. Často to ani nemôže skončiť inak ako smrťou vášho aktuálneho charakteru. A pokiaľ ste náhodou na tejto postave poctivo pracovali a vylepšovali jej štatistiky, vaše unáhlené rozhodnutie bude mať o to trpkejšiu príchuť. V tom lepšom prípade sa postava iba nakazí. No ak ju včas nevyliečite, tak sa zmení na zombie a tak či tak o ňu prídete.

A to môže, pochopiteľne, priniesť problémy do vašej komunity. Či viac skúseností totiž vaši ľudia majú, tým tým lepšie to vplýva na celkovú náladu vašej osady. Tá sa inak odvíja od množstva zásob ktoré máte, od úrovne nebezpečia, ktorá zavisí na počte infikovaných pozemkov v okolí, alebo množstva hluku vo vašej základni. A potom sú tu drobné nešváry, ktoré však pri sčítaní môžu posunúť náladu na bod mrazu, alebo vyvolať hádky medzi jednotlivými členmi. Či už sa jedná o temperamentnú povahu niektorého z nich, chrápanie, alebo nevkusné oblečenie.

Pokiaľ neudržíte náladu na dostatočnej úrovni, ľudia z vašej komunity odídu. Zabrániť jej poklesom môžete aj tým, že z nej vykážete problematických ľudí, alebo nabrať nových. Čím väčšia komunita, tým väčšia spotreba, hluk, nebezpečie a tým ťažšie spolužitie. Súčasne však môžete dosadiť člena komunity, ktorý má dostatočné skúsenosti, na pozíciu lídra. Každá postava však má inú víziu, kam komunitu smerovať a samozrejme, aj iné benefity.

Podľa toho, ktorú postavu si zvolíte, budete smerovať k jednému zo štyroch cieľov hry. Builder, Sheriff, Trader a Warlord. Môžete vybudovať komunitu pre všetkých, zjednať poriadok v oblasti, nastaviť výmenný obchod, alebo zničiť svojich nepriateľov. Každý z cieľov generuje svoje vlastné misie, ktoré musíte splniť aby ste sa k nemu dopracovali. A keď už sa k nemu ťažko dopracujete, hra vás hodí späť do hlavného menu, pogratuluje vám a celý váš postup vymaže aby ste mohli začať odznovu s inou komunitou a iným cieľom.

Je to síce logické, keďže hra skutočne nemá žiadny iný cieľ, no zároveň to podkopáva všetku vašu snahu a hodiny práce. V konečnom dôsledku vás to môže skôr demotivovať od ďalšieho priechodu, ako opačne. A to predovšetkým kvôli tomu, že budete musieť odznova plniť rovnaké základné úlohy a znova trénovať a vylepšovať postavy, či vás príbytok. Inými slovami zopakovať si rovnaký stereotyp.

Hra sa v podstate správa ako strategická simulácia. Postavy sú po čase unavené, zranenia vám znižujú maximálnu možnú úroveň zdravia, zbrane majú opotrebenie. Výborný je inak jazdný model vozidiel s ktorým sa autori naozaj vyhrali. Jazdiť autom vás bude baviť a je to hlavne praktické. Do kufra si môžete nahádzať veci, ktoré sa vám už do batohu nezmestia. Len si netreba zabudnúť vziať si so sebou benzín a možno aj sadu na opravu auta. Čo sa týka nepriateľov, ktorí vás neustále ohrozujú, tí sú rozmanití a na každý typ zombíka platí iná taktika. Niektorých sa oplatí zabiť skôr, aby nepovolali posily a niektorých až na koniec, aby vás pri dlhšom súboji nezabili tí zdanlivo najmenej nebezpeční.

Najvýraznejšou zmenou, ktorú State of Decay 2 prináša oproti pôvodnému titulu je už spomínaná zmena enginu. Vývojári zo štúdia Undead Labs sa totiž rozhodli zahodiť CryEngine a namiesto neho použiť Unreal Engine 4. To malo za následok kompletné prerobenie hry a jej mechaník, čo nie je v hernom svete nič zvláštne. Avšak pri hre ktorá je si podobná svojmu predchodcovi, je nemožnosť stavať na pôvodnom kóde občas kontraproduktívna.

Grafická stránka hry je solídna a môžete očakávať detailný svet aj postavy. Pokročilé grafické efekty sú samozrejmosťou. Rozdiel medzi verziami pre Xbox One a Xbox One X je však hmatateľný. Pri hraní na Xbox One chýbajú niektoré efekty, textúry sú v nižšom rozlíšení, vykresľovacia vzdialenosť je žalostná a vidíte ako sa pred vami objavuje tráva alebo budovy v diaľke.

Paradoxne má však verzia pre Xbox One stabilnejší framerate než vylepšená verzia pre Xbox One X. Tá totiž občas zažíva prepady a záseky (a to dokonca aj v hlavnom menu). Nechýbajú ani krátke intervaly, kedy beží vetrák na plné obrátky aj v nenáročných scénach. Nepoteší ani nemožnosť si nastaviť preferovaný grafický režim na Xbox One X. Celkovo je hra veľmi zle odladená a trpí veľkým množstvom chýb. Zaseknutie postavy, chybná fyzika, alebo lietajúce objekty sa však ešte dajú prehryznúť a sú tým najmenším problémom.

Čo však dokáže naozaj výrazne kaziť dojem z hrateľnosti, je nestabilné pripojenie pri hraní co-opu. V tom lepšom prípade vás hra vyhodí do hlavného menu, v tom horšom sa vám zase prestane synchronizovať pri súboji. A keď sa spojenie obnoví, zistíte že už pár sekúnd je na vás nalepených niekoľko zombíkov, ktorí vám rýchlo uberajú život. A tak sa môže sa stať i to, že týmto spôsobom prídete o svoju postavu a hodiny hrania. Pri takýchto situáciách je úplne pochopiteľná i chuť vyhodiť ovládač aj s konzolou von oknom.

Premisa State of Decay 2 je rozhodne zaujímavá, základ hrateľnosti taktiež a i mechaniky sú relatívne doladené. V momente, keď sa vám podarí prejsť cez úvodné úlohy, keď chcú po vás všetci všetko naraz, hra vás dokáže naozaj chytiť. Avšak neuspokojivé ukončenia vášho snaženia a séria technických problémov ju zrážajú nadol. Posledný patch, ktorý mal 20GB, síce opravil niektoré problémy a priniesol lepšiu stabilitu pripojenia, no hra je stále ďaleko od ideálneho stavu. Vždy si však môžete zahrať znova prvý diel.

Komentuj!