Rust – Toxický survival

Cesta survival titulu Rust sa začala ešte v decembri roku 2013 a to prostredníctvom Early Access. Vtedajšia verzia hry mala s tou súčasnou len pramálo spoločného. Mapa bola niekoľkonásobne menšia, nepriateľmi boli živí mŕtvi a grafický kabátik vyzeral omnoho horšie. Na druhej strane komunita nebola preplnená arogantnými a prehnane agresívnymi hráčmi, ktorí na vás nepretržite útočia. Rust vyšiel v dobách kedy platforma Steam nebola preplnená najrôznejšími survival titulmi a preto pôsobil veľmi sviežo a originálne. Má vôbec ešte cenu pustiť sa do prežívania v nehostinnom svete, ktorý Rust ponúka?

Recenzovaná verzia: PC

Písal sa začiatok roka 2014 a ja som úplnou náhodou narazil na zaujímavo javiaci sa survival titul Rust. Ten ponúkal nekompromisný boj o prežitie, craftovací systém, krvilačných protivníkov, ale aj množstvo zbraní. Prvé hodiny v hre boli priam euforické. Neustále som zbieral suroviny, vyhýbal sa protivníkom a keď som sa konečne dostal k zbraniam a nábojom, tak som so spadnutou sánkou vyčistil svoju úplne prvú hordu živých mŕtvych. Všetko nasvedčovalo tomu, že tento titul má pred sebou sľubnú budúcnosť. Ubehlo však pár mesiacov a živí mŕtvi boli z hry úplne vyškrtnutí. Nasledujúce roky sa Rust neustále prerábal, pridávali, ale aj odoberali sa, rôzne funkcie a dokonca sa od základov zmenila herna mapa. Práve sa píše rok 2018 a Rust prešiel z Early Access do plnej verzie. Ako je na tom dnes?

Naháč v divočine

Keďže Rust neobsahuje žiaden príbehový režim, tak môžeme rovno prejsť k hlavnej náplni celej hry. Na dnes už obrovskej mape sa objavíte, ako kedysi legendárny Arnold v Terminátorovi, úplne nahí. Vašou hlavnou úlohou je prežitie. K dispozícii budete mať len jednoduchý obväz, kameň na vyťaženie základných surovín a fakľu, ktorá vám pomôže počas dlhých a tmavých nocí. Prvou a vlastne aj najdôležitejšou surovinou, ktorá vás bude zaujímať je drevo. Z neho je možné si vyrobiť maličký príbytok a luk na lovenie zvery. Čoskoro sa taktiež dozviete, že bez jedla sa jednoducho nepohnete a pokúsite sa uloviť svoju prvú korisť. Po vyčerpávajúcom dni sa vrátite do svojho príbytku a víťazoslávne si doprajete kúsok mäsa z vášho úlovku.

Prvé hodiny dokážu byť pomerne nepríjemné, nakoľko autori si pre vás nenachystali žiadne základne pokyny. Všetko musíte spoznať takpovediac na vlastnej koži. Nemusíte sa však obávať, že by ste mali problém aklimatizovať sa v nehostinnom svete. Chce to len trošku tréningu a spoznávania. Že je strieľanie z luku spočiatku náročné? Samozrejme, ale po pár vystrelených šípoch, hoci aj do kmeňa stromu, sa do toho dostanete. Neviete ako vyzerá vami hľadaný zdroj suroviny? Treba skúšať ťažiť všetko a postupom času sa naučíte ako jednotlivé zdroje vyzerajú a kde sa nachádzajú.

Po dlhšej dobe sa konečne dostanete aj k strelným zbraniam, ktoré budete využívať hlavne proti hráčom. K problematickej komunite sa ešte dostaneme, ale práve takéto zbrane najlepšie fungujú v prípade, že na váš domov útočia agresori. Taktiež ich môžete využiť pri dobývaní. Neraz sa mi stalo, že sa dve veľké skupiny dohodli na útoku. Jedna obraňovala pevnosť a druhá skupina dobývala. Jednalo sa skutočne o adrenalínový, no zároveň realistický zážitok. Neustále krytie sa a spolupráca s ostatnými členmi skupiny za hukotu strelných zbraní vytvorili dokonalú vojnovú atmosféru.

Bohaté možnosti craftovania

Jedna z mála vecí, ktorá sa autorom vydarila na jednotku s hviezdičkou, je systém craftovania. Vyrobiť si môžete takmer všetko, samozrejme za predpokladu, že ste na daný predmet našli takzvaný blueprint. Tie sa najčastejšie nachádzajú v radiáciou zamorených oblastiach alebo v krabiciach, ktoré padajú z občas prechádzajúcich lietadiel. Zo začiatku máte, pochopiteľne, len primitívne nástroje na ťaženie. Postupom času sa však dostanete aj k peci na tavenie železa, či dokonca k železným základom pre dom. Takýmto spôsobom si môžete za niekoľko herných mesiacov postaviť honosnú, opevnenú vilu s vašou vlastnou vlajkou. Rovnako to funguje aj s výrobou zbraní a odevov.

Pri stavaní domov je veľmi dôležitá vizualizácia celého projektu a výber správneho miesta. Taktiež je veľmi dobré ohradiť svoje sídlo nejakými pascami, ktoré môžete využiť na prekvapenie a elimináciu útočníka. Do interiérov si postavíte automatické guľomety, výbušniny či železné, nepriestrelné dvere. Do najvyššieho miesta domu je dobré pristaviť okno, z ktorého dokážete vracať úder aj na veľké vzdialenosti. A samozrejme, do tej najstráženejšej miestnosti si uložíte najcennejšie poklady a posteľ. Na nej sa po úmrtí znova prebudíte. Takéto stavanie a vylepšovanie si svojho vlastného príbytku je tým najväčším ťahákom hry.

Bez živých mŕtvych je tu akosi prázdno

Svet hlavne vďaka svojej veľkosti pôsobí mdlo a nezáživne. Sem-tam sa proti vám postaví nejakí vlk či medveď, ale oboch zmienených protivníkov dokážete poraziť pomerne jednoducho. Ešte zriedkavejšie môžete natrafiť na helikoptéru či tank. Na to už však potrebujete poriadny arzenál a hlavne zásobu munície. Súboj to je síce náročný a dramatický, no zažijete ho raz za uhorský rok, čo je určite škoda. Svetu teda chýba akési neustále napätie, ktoré pred rokmi vytvárali práve živí mŕtvi. Bez nich sa neustále cítite bezpečne a po pár hodinách strácate motiváciu pre ďalšie prežívanie.

Rust v momentálnej podobe potrebuje nejaký impulz, ktorý by vás pri hre udržal na dlhšiu dobu. Možno by nebolo najhoršie začať pracovať na príbehovom režime. Stačilo by pridať nejakých protivníkov, zaujímavé úlohy a zmysluplnú zápletku a o príbehový režim je postarané. Veľmi dobrým príkladom takéhoto príbehového prežívania je titul The Forest.

Dnes sa teda môžete dostať k živým mŕtvym výhradne prostredníctvom serverov vytvorených fanúšikmi. Tých však nie je mnoho, ale, paradoxne, na nich nájdete najviac zábavy. Jedná sa o klasický boj o prežitie, do ktorého boli adminmi pridaní nemŕtvi, alebo ale aj ľudskí oponenti. Hra takmer okamžite naberá na napätí a svet sa stáva omnoho nebezpečnejším. Práve existencia týchto serverov dokazuje, že by Rust mohol veľmi dobre fungovať aj v príbehovom režime.

Najtoxickejší survival?

Komunita je najväčším neduhom Rustu. Stačí si predstaviť nasledujúcu situáciu. Ocitnete sa na mape, začnete zbierať základne suroviny a z ničoho nič vás niekto chladnokrvne popraví. Spawnete sa teda druhýkrát a o niekoľko minút príde ďalšia guľka od iného preživšieho. Potom sa začnete zamýšľať, aký má vlastne zmysel zabíjať hráča, ktorý pri sebe nemá absolútne nič. Bohužiaľ, odpoveď by ste hľadali len márne, pretože to nemá zmysel. Samotní hráči totiž robia hru pre začiatočníkov schválne nepríjemnou a frustrujúcou.

Nechápte ma pritom zle. Osobne nemám nič proti hromadným útokom dvoch veľkých skupín. Taktizovanie, improvizácia na bojisku a následné pokorenie súpera, to všetko je v poriadku. Len úplne nerozumiem tomu, keď je niekto prehnane ofenzívny na nových hráčov Najhoršie je, že pokiaľ nie ste členom nejakej väčšej skupiny, tak vaša šanca na pomstu je nulová. Agresívni hráči na vás budú útočiť stále, až kým vás definitívne nevyštvú z daného servera. Ak teda očakávate vľúdnosť a spoluprácu, tak tu ste na zlej adrese.

Kedysi špička v žánri a dnes už len jemne nadpriemerný survival. Rust za terajšou konkurenciou, bohužiaľ, zaostáva a neponúka nič, čím by sa mohol odlíšiť. Nepríjemná komunita, ktorá ničí prežívanie mnohým začiatočníkom, stále pretrváva a keby sa vám náhodou podarilo prežiť, tak najvzácnejšie predmety môžete získať už za niekoľko hodín. Niekto by mohol argumentovať, že v spolupráci s inými hráčmi je titul zábavnejší. To je, samozrejme, pravda, ale povedzme si úprimne, to môžeme povedať o ľubovoľnom titule, ktorý ponúka takúto voľbu. Pokiaľ teda nemáte partiu hráčov alebo ste úplný nováčik, tak sa držte od Rustu čo najďalej. Vyhnete sa zbytočnému rozčúleniu a frustrácii.

Komentuj!