Rise of Insanity – Keď sa vypustí džin z fľaše

Poľské vývojárske štúdia sa stávajú doslova liahňou hororových adventúr a walking simulátorov, postavených na enginoch Unity, či Unreal 4. Len v minulom roku vypustili množstvo podobných titulov (napríklad Husk, Get Even, Observer) a zdá sa, že v nastolenom trende budú pokračovať aj tento rok. Dnes vám predstavíme malú a komornú adventúru z pohľadu prvej osoby Rise of Insanity, ktorá stavia v prvom rade na pomalom budovaní nepríjemných pocitov.

Recenzovaná verzia: PC

Podľa slov samotných autorov Rise of Insanity čerpá inšpiráciu z hororov ako Exorcista, Osvietenie, alebo Silent Hill. To sú všetko známe značky a prvky z týchto diel hra vskutku obsahuje.  Hra však na nich vyložene nestavia a má svoje korene skôr v ranných dielach talianskeho režiséra Daria Argenta. Keby sme šli ešte ďalej, presiahneme hororový žáner a dostaneme sa až k takým menám, ako Erich Fromm, Michael Foucault, či Sigmund Freud. Títo všetci skúmali najmä hlboké podvedomie človeka a jeho najskrytejšie a najzvrhlejšie zákutia, ktoré sú podľa nich len dočasne potlačované spoločenskými tradíciami a zákonmi. Týmto svojim zameraním Rise of Insanity pre zmenu pripomína skôr ďalší poľský horor Layers of Fear, či najmä nie úplne docenenú adventúru Husk. V každom prípade to teda znamená, že príbeh je veľmi komorný a točí sa výhradne okolo jedinej rodiny, ktorá smeruje k tragickému rozpadu.

V Rise of Insanity nemáte žiadnu zbraň a nemusíte sa pred ničím skrývať. Tradičný prieskum hororových lokalít je spestrený len nutnosťou riešiť logické hádanky, tie však vôbec nemajú ambíciu výraznejšie trápiť vaše mozgové závity. Vašou hlavnou úlohou je rozpliesť záhadu vrážd, točiacich sa okolo psychiatra Stephena Dowella a jeho rodiny. Hlavným a vlastne jediným podozrivým je sused Edward, na ktorom doktor testoval svoje experimentálne metódy. Ten sa spočiatku staral o časť Stephenovej záhrady, avšak potom ako sa mu zveril so svojimi psychickými problémami, začal sa mu doktor venovať ako pacientovi. Edward však začal nenápadne získavať kontrolu nad Stephenovou rodinou a výsledkom bol nielen zhoršujúci sa psychický stav lekárovho syna, ale i vznik milostného trojuholníka. Zúfalý psychiater si začal uvedomovať, že stráca kontrolu na dianím a požiadal o pomoc svojho skúsenejšieho kolegu. Súčasne sa pustil do odvážnych experimentov až za hranicou zákona a lekárskej etiky, v dobrom úmysle však vypustil z fľaše zlého džina, nad ktorým nemal ako získať opätovnú kontrolu…

Vizuálne spracovanie Rise of Insanity je v podstate úplne identické ako u ďalších podobných žánrových hier postavených na engine Unreal 4. Tieto nástroje na tvorbu videohier sú ľahko dostupné a digitálna distribúcia tiež výrazne zjednodušila príchod konečného produktu k hráčom. Každé menšie štúdio si tak môže v dnešnej dobe realizovať svoje nápady. Každopádne, Red Limb Studio sa popasovalo s týmto enginom oveľa lepšie, než tvorcovia hry Husk, takže ma počas testovania nestretli žiadne, ani tie najmenšie technické problémy. A u tohto typu hier sa to skutočne nedá brať za samozrejmosť.

Samotných lokalít je každopádne iba zopár, dokonca sa recyklujú len v mierne zmenenej forme. Navštívite v nich dom doktorovej rodiny, malú časť nemocnice s jeho ambulanciou a  záhradu so skleníkom.  Aby toho nebolo až tak málo, tento prieskum je pravidelne prerušovaný už tradičnými psychoedelickými sekvenciami, odohrávajúcimi sa v akejsi “nerealite”. Avšak vďaka celkovo veľmi krátkej hernej dobe nízky počet lokalít plne postačuje. Tej mimochodom zodpovedá aj nižšia cena a z tohto pohľadu je teda všetko v poriadku. O to viac, že hra ako taká podporuje aj virtuálnu realitu a pokiaľ vlastníte VR zariadenie, vášmu zážitku z hry to určite len pomôže.

Na záver dodám ešte môj osobný postreh – všetky miesta sú zrejme zámerne inšpirované architektonickými trendmi zo začiatku 70. rokov a pripomenuli mi žáner giallo, ktorý svoj vrchol dosiahol práve v tejto dobe. Využívanie skrytých symbolov, ako sú všadeprítomní vtáci, či pochmúrne detské kresby každopádne dokáže donútiť hráča k zamysleniu a  to isté platí aj o tragickom a zároveň nie úplne jednoznačnom závere, ktorý svedčí hororovému žánru pravdepodobne najviac. Ten jeden krátky večer, čo som hre venoval, bol strávený podľa mojich predstáv a u vás by to nemuselo byť inak. A pokiaľ náhodou patríte k majiteľom VR zariadení, pokojne si ku konečnému hodnoteniu pripočítajte niekoľko percent navyše.

Komentuj!