Outcast: Second Contact – Návrat klasiky v novom šate

V roku 1999 nám belgické štúdio Appeal prinieslo dobrodružstvo v otvorenom svete, v ktorom nás zaviedlo do neznámeho sveta v paralelnom vesmíre. Ocitáte sa tu v koži vojaka, ktorý mal dozerať na vedeckú misiu. Ihneď ste však prehlásený miestnymi obyvateľmi za mesiáša a jediná cesta ako dokončiť svoje poslanie je zapojiť sa do konfliktu medzi kastami tohto sveta. Vitajte na Adelphe v Outcast remasteri – Second Contact. 

Recenzovaná verzia: PC

Appeal nepatrí medzi najznámejšie štúdia. Pravdupovediac, ak si pozriete zoznam hier, ktoré vytvorili, okrem Outcastu tu veľa nenájdete. V 1997 vydali  sci-fi hru No Respect, ktorá však bola prijatá len vlažne a slúžila hlavne ako tech demo pre ich známejší titul. Po vydaní Outcastu pracovali na pokračovaní, no firma podľahla zlej finančnej situácii. Štúdio bolo obnovené pred takmer 3 rokmi, aby nám pripravili hneď dva remaky ich diela – Outcast 1.1 a plnohodnotný remaster v podobe Second Contact.

Dej sa točí okolo otvorenia portálu do paralelného vesmíru, ako snahu získať neobmedzené množstvo energie. Experiment, samozrejme, nedopadne podľa predstáv – sonda, skúmajúca alternatívnu realitu je zostrelená, čo vytvorí nečakané problémy. Čierna diera začne ohrozovať Zem a pokiaľ sa sonda neopraví, existencia ako ju poznáme zanikne. Tu vstupuje do príbehu jeho protagonista Cutter Slade. Spolu s tímom vedcom majú prejsť do paralelného vesmíru a získať späť sondu. Tento úvod zaberie asi 15 minút a je riešený prestrihovou scénou. Chvíľku tak bude trvať, kým sa dostanete k slovu.

Cutter sa po prechode portálom ocitá sám v akejsi chalupe a je privítaný čudesným tvorom, ktorý pripomína zdeformovaného človeka. Vitajte na Adelphe, ktorá je domovom Talanov. Od začiatku na vás tento tvor bude chrliť množstvo miestneho žargónu. Našťastie autori hry boli dostatočne chytrí na to, aby do tituliek pridali krátke vysvetlivky v zátvorkách. Nie je tak veľký problém preklenúť medzivesmírne kultúrne rozdiely v relatívne krátkom čase.

Tu zistíte smerovanie hlavného príbehu a dozvedáte sa, že ste prakticky talanský Ježiš – Ulukai – vďaka tričku, ktoré máte na sebe. Bolo totižto predpovedané, že mesiáš sa bude označený symbolom, ktorý je vyobrazený na podtlači.

Talanská spoločnosť je rozdelená na 4 kasty podľa jednotlivých živlov. Tieto nosia v sebe, sú akousi esenciou, ktorá im dáva predispozície pre rôzne pozície. Esencia zeme tvorí neúnavných robotníkov. Vzduch spirituálnych vodcov a liečiteľov. Voda umelcov a oheň bojovníkov a lovcov. Práve posledný menovaný je ale problém. Členovia tejto kasty sa totiž rozhodli využiť svoju násilnú povahu a vytvorili vojenskú diktatúru.

Po úvodnom tutoriáli, ktorý vytasí so základnými hernými mechanikami ako strieľanie, plávanie, či sliedenie sa môžete pustiť do prieskumu sveta. Tu sa potešia tí z vás, ktorí poznajú sci-fi seriál hviezdna brána. Podobné kruhové portály sú totiž použité na prechod medzi rôznymi lokáciami Adelphy. Toto je miesto, kde sa hra otvorí a viac-menej sa už môžete hýbať kam chcete. Pokiaľ na to máte patričnú palebnú silu, samozrejme. Vojaci, takzvaní Fae Rhan, sú totiž všade a v nemalých množstvách. Od veľkých pevností po malé hliadky.

Súbojový systém sa skladá z prostého boja na diaľku s arzenálom zbraní. Prípadne môžete použiť päste, no to už je lepšie utiecť a vrátiť sa do boja neskôr. Otvorený svet skrátka ponúka i túto možnosť. Samotný pocit zo zbraní nie je z tých najlepších, no vyslovene zlý tiež nie je. Súperi vám v počiatočných lokáciach v každom prípade veľa problémov neurobia. Ich projektily sú pomalé a je jednoduché sa im vyhnúť. Problém môžu spôsobiť jedine väčšie skupinky, no i tie nie je problém eliminovať opatrným postupom aj so základnou pištoľou.

Samozrejme, otvorený svet nie je tvorený len nepriateľmi. Koniec koncov, existujú tu ešte ďalšie 3 kasty Talanov. Pre nich ste praktickí mesiáš a väčšina z nich nebude mať problém vám pomôcť. Obzvlášť, keď vaša popularita vzrastie každým padnutým Fae Rhan bojovníkom. Títo vás budú navigovať ako hlavným príbehom, tak aj vedľajšími misiami. Pomedzi to sa dozviete množstvo informácii o ich kultúre a živote a spoznáte ich individuálne osobnosti. Do world buildingu šlo veľa práce a je to cítiť. Aj jeho podanie je spracované dobrým spôsobom a pôsobí organicky, ako postupujete príbehom.

Mimo misií vás spojenci budú môcť aj liečiť a vytvárať nové náboje a zbrane. Tu musím spomenúť jednu z najotravnejších vlastností Outcastu. Čakanie, kým “kováč” vytvorí náboje do zbraní. Na tie treba v prvom rade pozbierať suroviny, ktoré sú porozhadzované po mape a po čase sa obnovujú, no to je viac-menej očakávané. Keď kováčovi suroviny ale dáte, nedá vám náboje okamžite na výmenu. Budete si musieť počkať – zhruba nejakú 1-2 minúty. Naraz sa dá pritom objednať len určitý počet nábojov. V praxi to znamená, že čakáte pred kováčskou dielňou, kým vám vyrobí náboje, aby ste mu mohli dať druhú objednávku a čakať znova. Nemáte totiž náboje na to, aby ste sa vydali do divočiny a so zvyškom dediny ste už hovorili a nemá vám čo ponúknuť.

Ako som spomínal, svet Outcast: Second Contact sa delí na viacero regiónov, ktoré sú pospájané portálmi – daokami. Každý región má istú tému. Shamazzar je poľnohospodárska oblasť s prítomnosťou chrámov. Talanzzar je obrovské mesto plné obchodníkov, ktorí vám radi výmenou za obnos peňazí rozšíria alebo vylepšia vašu výzbroj. Každá oblasť má svoj špecificky pocit viažuci sa k nej, čo pridáva na celkovej imerzii.

Na navigáciu sa využíva, ako inak, mapa. Tá je tu spracovaná naozaj parádne a prakticky nie je problém nájsť čo, alebo koho hľadáte. Jasne je vyznačený každý jeden Talan, vrátane súperov, čiže je aj obrovskou taktickou pomocou – hneď uvidíte, či sa za vami niekto nezakráda. Pokiaľ by vám ale z nejakého dôvodu mapa nepomohla, môžete sa na lokalitu opýtať miestnych.

Po vizuálnej stránke treba povedať, že hra vyzerá definitívne lepšie než vo svojej prvej iterácii z roku 1999. Na dnešné štandardy sa však nejedná o žiadny zázrak a to ani zďaleka. Na hru sa síce dá pozerať a v istom zmysle dokáže pôsobiť pekne, no v žiadnom prípade nie je to materiál, ktorý by kričal rok 2017. O to je menej pochopiteľné, prečo funguje tak, ako funguje. Framerate je oveľa nižší, než by človek čakal. Nie je to vyslovene zlé, ale obzvlášť na slabších zostavách je to cítiť. Nižší framerate zhoršuje kvalitu mierenia, čo znamená viac minutých nábojov a viac času stráveného pri kováčoch. Alternatívne je tu však i možnosť zapnúť autoaim. Tu by som ešte spomenul, že nastavenie citlivosti myši je stále pomerne vysoko aj na minime, hra tak čiastočne pôsobí ako nie úplne najlepšie zvládnutý konzolový port.

Celkovo však Outcast: Second Contact pôsobí ako solídna akčná adventúra stavajúca najmä na príbehu a spoznávaní sveta. Súbojový systém nie je z tých najlepších a niektoré dizajnové rozhodnutie len zbytočne zaberajú hráčov čas. Pokiaľ však túžite preskúmavať zaujímavý a unikátny svet Adelphy, alebo ste hrali originál a chcete si spomenúť na staré časy, môže ísť o hru práve pre vás.

Komentuj!