Nioh: Complete Edition – Samurajská cesta plná démonov

Japonský titul Nioh vyšiel pôvodne vo februári tohto roka ako exkluzivita určená na PlayStation 4. Na tejto konzole titul zaznamenal obrovský úspech a to aj v našej recenzii. Úspech bol tak veľký, že ešte v októbri toho istého roku bola oznámená PC verzia. Tá na seba nenechala dlho čakať a tak si PC hráči mohli toto samurajské bojové RPG zahrať už v novembri a to rovno aj so všetkými vydanými rozšíreniami. Ako teda dopadla cesta plná krvi, bojov a umierania na PC? Dokáže sa vyrovnať konkurencii v podobe Dark Souls alebo zostal líder tohto žánru neprekonaný?

Recenzovaná verzia: PC

Aj keď som v úvode spomínal celosvetovo známu sériu Dark Souls, tak by som sa chcel vyhnúť bližšiemu porovnávaniu týchto dvoch titulov. Samozrejme, isté podobnosti sa tu nájdu avšak Nioh na to ide z trochu iného uhla. Nesnaží sa len slepo nasledovať už vyšliapanú cestičku, ale hľadá nové, a vylepšuje už overené prvky titulov tohto žánra. A ak by sa vám niekto snažil tvrdiť opak, tak zjavne nepozná predošlú tvorbu štúdia Team Ninja. Toto štúdio je totiž známe, mimo iného, vysokou náročnosťou svojich hier. Bojovým titulom sa venovali aj v minulosti, čo značí, že sa nechcú len zviezť na momentálnej popularite žánra.

Prológ celého príbehu sa odohráva v dažďom zaliatom Londýne. Hlavnou postavou je William Adams – čo je podľa histórie prvý belošský samurai, ktorý sa počas plavby piatich lodí pre spoločnosť Dutch East India Company ako jeden z mála dostal do Japonska živý a zdravý. Tieto historické fakty si hra prepožičiava, avšak obohacuje ich o nadprirodzené javy. William má totiž niečo ako svojho strážneho ducha, ktorého mu však odcudzí hlavný antagonista. Tým nie je nik iný ako anglický alchymista menom Edward Kelley.

William sa preto z Londýna vydáva na plavbu, ktorá ho nakoniec privádza až do ďalekého Japonska. Práve tam sa stretáva so známym samurajom Hattorim Hanzom, ktorý sa rozhodne mu pomôcť. William sa tak chtiac-nechtiac ocitá v popredí súbojov samurajských generálov o moc a územie. Japonské oblasti však zároveň plienia aj démoni, ktorých oživil samotný Edward. To, či William dokáže úspešne ukončiť svoju púť, zabiť zlovestného alchymistu a získať späť svojho strážneho ducha, si však už budete musieť zistiť sami.

Príbehové pozadie síce znie na pohľad pútavo, avšak vo finálnej podobe to stopercentne nefunguje. Netvrdím, že príbeh nemá svoje svetlé momenty. Niektoré cut-scény sú výborne zrežírované a ponúkajú náučný pohľad do vojnového Japonska roku 1600. Zároveň príjemné rozvíjajú jednotlivé postavy a vzťahy medzi nimi. Takýchto scénok je však, bohužiaľ, v hre ako šafranu a mnohé z nich sú buď na začiatku alebo na konci. Stred je vyplnený len nudnejšou vatou o ktorú sa zaujímať rozhodne nebudete, čo je určite veľká škoda.

Hrateľnosť, tak ako aj pri Dark Souls, pozostáva najmä z prechádzania oblastí a sekania rôznych typov nepriateľov, pričom na konci úrovne vás vždy privíta nejaký ten boss. Tu by som rád vyzdvihol samotné súboje, nakoľko ponúkajú poriadnu dávku obtiažnosti. A teraz nehovorím len o boss súbojoch, nakoľko aj zabitie najjednoduchšieho protivníka nie je spočiatku vôbec jednoduchá záležitosť. Hra vám nedá ani úder zadarmo a pokiaľ urobíte čo i len jedinú chybičku, tak vám to dá patrične pocítiť. Neustále precvičuje vašu schopnosť prispôsobiť sa novým protivníkom a ich útokom. Prinúti vás do detailu zistiť choreografiu ich pohybov a nadobudnuté znalosti využiť v praxi. Začiatok je pritom naozaj krutý, nakoľko vás autori vhodia do hry bez akéhokoľvek tutoriálu, ktorý by vám všetko polopatisticky vysvetľoval. Bude to chcieť železné nervy a mnoho sĺz, avšak po niekoľkých hodinách sa naučíte v súbojoch šikovne kľučkovať a kombinovať smrtiace útoky s krycími manévrami.

Tiež by bolo dobré spomenúť, že vaša postava disponuje troma postojmi pri súbojoch. Prvý z nich je rýchly, no spôsobí len menšie poškodenie. Druhý postoj je optimálnou kombináciou nízkeho a vysokého postoja a tvorí tak zlatú strednú cestu. Vysoký postoj, pochopiteľne, uštedrí protivníkovi silné poškodenie, no je pomalý a míňa vašu výdrž pomerne rýchlo. Výdrž si treba v súbojoch dobre strážiť. Pokiaľ si ju celú vyčerpáte, nemôžete ani zaútočiť, ani sa brániť. Stanete sa pre vášho súpera ľahkou korisťou a môžete tak ľahko prísť o svoj život.

Samotné boss súboje sú v náročnosti na úplne inej úrovni. Nielenže často bojujete proti niekoľkonásobne väčším a silnejším bossom, než ste vy sami, ale niektorí z nich majú dokonca tak silné útoky, že vás dokážu doslova roztrhať na kusy aj jediným útokom. Preto treba byť opäť obozretný. Trpezlivo pozorovať útoky, nájsť chybičku v obrane a následne ju využiť. Mnohé pokusy, samozrejme, nebudú zdarné, no o to viac si užijete slastné pokorenie protivníka, pri ktorom ste na dlhšiu dobu zasekli. Treba však podotknúť, že hra je vždy férová a trestá vás len za chyby, ktoré urobíte. Nestáva sa tak frustrujúcou a prinúti vás poučiť sa z vašich nedostatkov.

Neodmysliteľnou súčasťou Nioh sú aj RPG elementy. V hre máte hneď niekoľko schopností, ktoré môžete vylepšovať. Či už je to sila, výdrž alebo mágia. Na všetko potrebujete takzvanú “Amritu”, ktorá funguje ako body skúsenosti. Tá sa rozhodne nezískava jednoducho a preto si ju budete vážiť a aj jej najmenšia strata vás bude mrzieť. Pýtate sa ako môžete tieto body stratiť? V Nioh tento prvok funguje podobne ako v Dark Souls. V prípade, že zomriete, strácate svojho strážneho ducha a s ním aj všetku Amritu. Máte však možnosť vrátiť sa na miesto, kde ste zomreli a pokiaľ sa vám podarí získať vášho strážneho ducha späť, vrátia sa vám aj vaše body skúsenosti. Pokiaľ nie, tak ich všetky strácate.

Kľúčom k úspechu je aj výber správneho typu brnenia. To si vyberáte na základe vašich priradených skúsenostných bodov a vašich primárnych zbraní. Pokiaľ chcete byť rýchli, zvolíte si menšiu zbroj. Musíte však rátať s tým, že útoky vám spôsobia vysoké poškodenie a pri obrane sa vám výdrž veľmi rýchlo vyčerpá. Na druhej strane, pokiaľ by ste zvolili ťažkú zbroj, ste síce pomalý, avšak dokážete absorbovať veľké množstvo poškodenia. V tomto ohľade máte takmer nekonečné možnosti a jednotlivé druhy zbrojí môžete ľubovoľne kombinovať a prispôsobiť si ich svojej postave.

Jednotlivé levely často ponúkajú zaujímavé prostredia, avšak grafický kabátik hry im nedovolí poriadne vyniknúť. Niežeby hra bola vyslovene odpudivá ale vizuálna stránka pôsobí až príliš všedne. A keď už vám aj autori naservírujú nejaký ten hrad alebo bojovú scenériu do pozadia, tak vám ani poriadne neutkvie v pamäti. Ťažko to však hre vyčítať, nakoľko si prešla dlhým vývojom, ktorého začiatky siahajú do roku 2004. Na druhej strane však treba pochváliť port pre PC verziu. Hra beží plynulo a bezproblémovo pri 60 snímkoch za sekundu.

Nioh inak pôvodne vyšiel bez podpory ovládania myši a klávesnice. Tento neduh však bol opravený patchom, ktorý bol vydaný necelý mesiac po vypustení hry do sveta. Osobne však i tak odporúčam skôr gamepad, nakoľko mi príde ovládanie prostredníctvom myši a klávesnice o niečo krkolomnejšie. Pre tých čo ho nemajú, však bude rozhodne ideálnejšie ako varianta, ktorá bola k dispozícii predtým.

PC verzia Nioh teda dopadla na výbornú. Titul však neberiem ako priamu konkurenciu série Dark Souls, pretože obe značky sú jedinečné a každá z nich má svoje klady a aj zápory. Osobne si však dovolím skonštatovať, že kvalitatívne sú na tom obe podobne. Prinášajú diabolskú náročnosť, kruto trestajú aj za najmenšiu chybičku, ale zároveň nie sú frustrujúce a prostredníctvom skúsenostných bodov motivujú k zabíjaniu protivníkov. Kompletná edícia navyše obsahuje už vydané rozšírenia, ktoré nie sú len nudnou nadstavbou, ale plnohodnotnými príbehovými dodatkami. Rozhodne vám teda Nioh odporúčam. Pokiaľ hľadáte hardcore záležitosť a Dark Souls ste sa už nahrali dosť, tak potom neváhajte.

Komentuj!