The Crow’s Eye – Zabudnutý experiment

Engine Unity, Unreal Engine a nezávislí vývojári. Kombinácia, ktorá nás v poslednom čase zásobuje množstvom walking simulátorov a hororových adventúr a fanúšikovia týchto žánrov tak majú neustále čo hrať.  Ako dopadol ďalší prírastok do tejto rodiny nezávislých hororových adventúr, nazvaný The Crow’s Eye?

Recenzovaná verzia: PC

 The Crow’s Eye nijak zvlášť nevybočuje z rady podobných hier. Všetko sme už niekde videli. Pohľad z prvých očí a manipulácia s predmetmi, príbeh odohrávajúci sa v uzatvorenom priestore s temnou minulosťou a pochmúrna atmosféra. The Crow’s Eye je vlastne klasickou adventúrou nadväzujúcou na štýl Amnesie, i keď, samozrejme, prichádza s vlastným príbehom  a k nemu pridáva zopár originálnych nápadov.  Ale skutočne len zopár. No poďme pekne poporiadku.

V úlohe hlavného hrdinu sa síce ocitáte v roku 1966, ale budete s ním vyšetrovať, čo sa stalo v roku 1947. V tomto roku totiž došlo na miestnej lekárskej univerzite v Crowswoode k záhadnému zmiznutiu štyroch študentov a napriek značnej snahe vtedajších vyšetrovateľov sa nepodarilo prísť tejto záhade na koreň. Dni tak neustále plynuli a postupom času naviac dochádzalo aj ďalším zmiznutiam. Miestne úrady a riaditeľ školy sa preto nakoniec rozhodli uzatvoriť celú univerzitu bez toho, aby sa niekedy zistilo, kto za tým stojí. Hlavný hrdina sa ocitá po rokoch na tomto už opustenom mieste v rámci lekárskeho experimentu, pričom cesta von nebude vôbec jednoduchá. Aby uspel, bude totiž musieť dôkladne preskúmať svoj vzťah k univerzite a odhaliť, kto stojí za nikdy neobjasnenými zmiznutiami.

Inšpirácia sériou Amnesia je citeľná od úplného začiatku. Aj The Crow’s Eye obsahuje inventár a jadrom hrateľnosti je otváranie rôznych šuplíkov, čítanie dokumentov a nutnosť osvetľovania večného prítmia. Tu je však prenosná lampa, do ktorej ste v prvej Amnesii museli neustále zháňať petrolej, nahradená obyčajným zapaľovačom. A napodiv, zapaľovač vydáva dostatočné svetlo a čo je najdôležitejšie, nemusíte sa stresovať zo zháňaním náplne, pretože svieti neobmedzene. Logika tu síce trochu dostáva na frak, keďže náplň sa za normálnych okolností minie rýchlo, ale s logikou si autori hlavu nelámali počas celej hry. Prečo by prechádzajúci  vyšetrovateľ nechával svoje zápisky pohodené na stoloch v každej druhej miestnosti? A čo tam robia zvukové záznamy pôvodne vytvorené už v roku 1947? A aj keď školu zatvorili po nevyšetrenom incidente, prečo by rôzne záznamy, zápisky a nahrávky ponechali na svojich miestach? V podobne ladených hrách, samozrejme, nemá zmysel riešiť logiku do detailov, ale The Crow’s Eye už podľa mňa trochu zachádzal za hranice akceptovateľnosti.

Samotná hra inak odsýpa veľmi svižne a pre skúsenejšieho adventuristu tu nemôže existovať žiadny zásek. Interaktívne predmety a zápisky pre istotu preblikávajú, logické hádanky, ktoré občas vďaka fyzike pripomínajú hru Portal nepredstavujú žiadnu väčšiu výzvu. Autori zrejme chceli hru aspoň trochu sťažiť tým, že ukladanie pozícii umožnili len na nástenných hodinách, ktoré sa nachádzajú len po jednom kuse na každom poschodí. Ale vzhľadom na jednoduchosť chodieb, kde nehrozí žiadne blúdenie, to za sťaženie nepovažujem. Občas treba nájsť nejaký kľuč k ďalším dverám, alebo postláčať nejaké páčky, či vyliezť rebríkom do vetracej šachty. V neskorších fázach si užijete aj skákanie po plošinkách, či hry s teleportom. Ale ani tam som osobne nenarazil na žiadny zákys. Kľúče k zatvoreným dverám vždy nájdete niekde poblízku a logické hádanky typu posúvania rôznych farebných kociek budete mať hotové za pár minút. V hre môžete aj kombinovať predmety a zhotoviť si tak sadu na liečenie, alebo zostrojiť šperhák, ale prípadov, kde tieto veci budete potrebovať je len zopár. Asi najlepšie o náročnosti hry vypovedá fakt, že jediná skrytá miestnosť v hre, za ktorú je na Steame špeciálny achievement sa takmer nedá prehliadnuť a vchod do nej si všimne asi každý.

Celú dobu som mal dojem, že logické hádanky, adventúrne hľadanie kľúčov a prítomná fyzika na manipuláciu predmetov je tu len preto, aby boli. K čomu je rozbíjanie rôznych fľašiek, váz a skúmaviek? Prípadov, keď sa tam niečo skrýva je minimum a je to dobré možno len tak k pobaveniu hráča, keďže si vývojári licencovali engine, ktorý to umožňuje. No zmysluplne ho iste nevyužili. Inak samotný engine Unity šľape bez problémov. No keďže sa celá hra, až na samotný záver, odohráva v interiéroch, hardwarová náročnosť z princípu nemohla byť vysoká. Hrateľnosť je teda celkovo skôr priemerná, vizuálna stránka vlastne takisto, tak  v čom vlastne The Crow’s Eye naozaj boduje?

Najväčšia sily hry sa ukrýva v samotnom námete a hlavne príbehu. Ten je jednoduchý, no rozhodne zaujímavý. Ako chodíte opustenými chodbami, nazeráte do tried, kde posedávali zmiznutí študenti, pri pohľade na ich fotografie vás môže začať až príjemne mraziť. Vôkol seba naviac neustále počujete rôzne zvuky a atmosféra neustále graduje. Lenže potom sa to zlomí. Prvá príšera, ktorá na vás vyskočí vás môže vyľakať, no vo svojej podstate ide o jediný poriadny stret a zážitok začne od tohto momentu rýchlo upadať. Náhle sa dostávate do laboratória, kde sa štýl hry radikálne mení. Naraz tak musíte nelogicky posúvať rôzne krabice, hrať sa  s magnetom, skákať po plošinách, hlavná postava začne prepadať rôznym víziám a všetkého je z ničoho nič akosi veľa. Na malej ploche autori zrejme chceli ukázať čo najviac, ale akoby zabudli, že kvalitná atmosféra sa buduje pomaly a postupne. Škoda.

Čas strávený nad The Crow’s Eye však v zásade neľutujem. Ak máte radi podobné ladené hororové adventúry, pokojne jej dajte šancu a existuje šanca, že budete spokojní. Akurát musíte počítať s tým, že nejde o nič svetoborné a ak budete náhodou očakávať viac, potom zrejme rýchlo narazíte. Španielski vývojári sa zrejme snažili zo všetkých síl, no v konečnom dôsledku nedokázali vytiahnuť svoje dielo z neurážajúceho nadpriemeru. A  ten odrzkadľuje aj moje hodnotenie.

Komentuj!