Silence – Rozprávka, ktorá chytí za srdce

Majstri z Daedalic Entertainment sú známi snáď každému fanúšikovi adventúr. Ako dopadol ich najnovší pokus nazvaný Silence, v ktorom sa pokúsili zúročiť svoje bohaté skúsenosti so žánrom point’n’click adventúr a posunúť svoju tvorbu na ešte vyššiu úroveň? 

Recenzovaná verzia: PC

Možno vás prekvapí, že pôvodný názov nového titulu od Daedalic Entertainment neznel Silence, ale The Whispered World 2. To vám už asi čo- to naznačuje, pričom aj podľa slov autorov ich novinka voľne nadväzuje na ich hru The Whispered World z roku 2010, pričom si z nej preberá i niektoré postavy a dejové prvky. Zo zmeny názvu sa však dá vytušiť, že si by si ju mali užiť aj hráči nedotknutí prvým dielom.

Ak ste hrali aspoň jednu hru od Daedalic Entertainment, v úvode sa budete cítiť ako doma. Charakteristický výtvarný štýl nemeckého štúdia je cítiť od samého začiatku, no vizuál je jedna vec a hrateľnosť druhá. Silence nemal práve malé ambície, no dobrou správou je, že kvalitatívna latka nastolená predošlými hrami štúdia, nebola vonkoncom podlezená.

Príbeh hry začína vo chvíli, keď sa dvojica súrodencov snaží schovať do bunkru pred náletmi bombardérov. To sa im aj podarí a práve v spomínanom bunkri sa začína ich cesta. Ako vám už asi došlo, hrať budete za oboch, či už za o niečo staršieho Noaha, alebo jeho mladšiu sestru Rennie. Po krátkom úvode sa okamžite presuniete do  do čarovného sveta Silence, v ktorom sa odohráva zvyšok hry a naši hrdinovia sa takmer okamžite zapletú do boja povstalcov proti zlým Seekerom. A aby im vo dvojici nebolo smutno, pripojí sa k nim ešte jedna postava známa z predchádzajúcej hry. Tou je Spot, ktorý má podobu zelenej húsenice a vie meniť svoj tvar. Tento tretí hrateľný charakter využijete napríklad aj na prekonávanie prekážok, kde sa vám bude naozaj hodiť.

Príbeh je dávkovaný veľmi rozumne a po celý čas si udržuje vysoký štandard. Niekedy mi však prišlo, že na pôvodnú hru odkazuje až príliš a v niektorých rozhovoroch som sa cítil jemne stratený. Nakoniec však musím uznať, že ako celok som si zápletku užil a i keď som zhruba od polovice tušil, ako to celé dopadne a čo sa vlastne deje, zvedavosť ma neustále tlačila ďalej. Škoda len, že hrou s vám pravdepodobne podarí preletieť pomerne rýchlo. Mne sa to podarilo za menej ako šesť hodín a to som sa rozhodne neponáhľal. Či je to dostačujúce vzhľadom k jej cenovke, si musí zodpovedať každý sám.

Hrateľnosť ako taká veľmi neprekvapí. Silence je v zásade klasickou point’n’click adventúrou, kde klikáte na predmety na obrazovke a vami zvolená postava vykonáva dané aktivity. Občas sa do jej úkonu zapojíte v mini-hre, kedy musíte udržať kurzor myši v strede obrazovky a podobne. Mix rôznych možností a úkonov je veľmi dobre vyvážený a tak vám nikdy nebude pripadať, že niečo robíte bezdôvodne. V rozhovoroch dokonca dochádza i na možnosť výberu. Vždy máte na výber dve možnosti a aj keď sa väčšinou nezmení takmer nič a príbeh stále postupuje vopred stanoveným smerom, pôsobí to príjemne a nevtieravo.

Logické hádanky sú skôr jednoduchšie. Tomuto faktu prispieva aj fakt, že hra v podstate nemá inventár. Zbieranie a používanie vecí funguje v rámci dvoch až troch obrazoviek, v ktorých vyriešite daný problém a zase sa posuniete ďalej s prázdnymi rukami. Pri pár obrazovkách som sa každopádne pristihol pri tom, že vlastne ani neviem, čo presne sa odo mňa očakáva. Tento stav však nikdy nemal dlhé trvanie a vďaka prítomnej nápovede a indíciám by ste mali hrou prejsť bez záseku. Týkať by sa to malo i mladších hráčov, teda za predpokladu, že ovládajú anglický, či nemecký jazyk (v oboch prípadoch sú pristupné nielen titulky, ale aj  dabing).

Čo musím hre pripísať k dobru, je jej grafický kabátik. Pozadia sú kreslené v dvoch rozmeroch a do toho vystupujú 3D objekty – hráč a aktívne predmety. Kreslené pozadia sú každopádne nádherné a autori sa nemajú za čo hanbiť. Atmosféru vhodne dopĺňa aj príjemné ozvučenie a hudba, pričom jemné klavírne tóny mi trafili do vkusu. O niečo horšie je na tom dabing postáv, ale nie je to nič tragické.

In-game cut-scény sú spracované filmovým spôsobom a je radosť na ne pozerať. To však neospravedlňuje fakt, že sa nedajú preskočiť. To by nutne nebol až taký problém, lenže hra neobsahuje manuálne ukladanie pozícií. Takže ak musíte predčasne skončiť pred checkpointom, môže sa vám stať, že pri druhom spustení si musíte pozrieť celú cut-scénu ešte raz. Navyše hra dostatočne nezobrazuje informáciu, kedy ste prešli checkpointom. Naozaj som nečakal, že sa v tak vycibrenej hre stretnem s niečím podobným.

Ani niektoré menšie nedostatky nič nemenia na tom, že Silence je naozaj kvalitná a zábavná adventúra a je vidieť, že na nej pracovali ľudia, ktorí už majú dostatok skúseností. Nič vyložene inovatívne od nej nečakajte, ale pokiaľ patríte k fanúšikom point’n’click adventúr, rozhodne by ste si ju nemali nechať ujsť. Nudiť sa určite nebudete, frustrácia vám taktiež nehrozí, len škoda kratšej hernej doby. V tomto svete by som totiž rád pobudol i dlhšie.

Komentuj!