Cossacks 3 – Stará klasika v novom kabáte

Séria real-timových stratégií Cossacks bola vždy synonymom ťažkých a náročných hier. Ukrajinskí vývojári GSC Game World sa rozhodli využiť svoju slávnu značku z minulosti a predstaviť ju novým hráčom. Je však skutočne nový Cossacks určený aj pre nových hráčov? Nie je skôr pre fanúšikov starej série? A nie je tá trojka  v názve zavádzajúca? Tieto základné otázky som si kládol hneď, keď som prvýkrát hru spustil. A ako sa ukázalo, odpovede na tieto tri otázky boli pre celú hru zásadné…

Recenzovaná verzia: PC

Hra Cossacks: European Wars (2000) svojho času príjemne prekvapila herný svet. Vizuálne silne pripomínala vtedy veľmi populárnu Age of Empires (1997), ale len na prvý pohľad. Rozdiely boli na svoju dobu inovatívne a atraktívne. Zatiaľ čo sa Age of Empires sa snažili pokryť čo najväčšie historické obdobie a čo najviac národov, tak Cossacks sa držali len vrcholného obdobia kozáckeho hnutia, teda 17. až 18. storočia. Kampane sa síce netýkali len kozáckych vojen a povstaní, ale aj iných udalostí, ako napríklad občianska vojna v Anglicku, obdobie baroka však bolo dominantné. Ale asi najväčším rozdielom oproti Age of Empires bolo množstvo jednotiek. Zatiaľ čo v spomínanej klasike od Microsoftu  často stačili na víťazstvo v misii vytrvalosť, trpezlivosť a zopár jednotiek na mohutný útok, tak v Cossacks to nestačilo ani zďaleka. Ukrajinskí vývojári totiž stavili odlišnosť svojej hry na nutnosti tvorenia veľmi početných armád. A aj jeden z hlavných marketingových chválospevov sa týkal obrovského množstva vojakov, ktorí môžu byť v jednej chvíli na obrazovke.

Prečo tak obsiahlo píšem o starej hre Cossacks: European Wars vydanej ešte v roku 2000, keď mám písať o novom Cossacks? Odpoveď je jednoduchá. Cossacks 3 nie je žiadne pokračovanie a číslovka v názve je zavádzajúca. Cossacks 3 je jednoducho remake Cossacks: European Wars. A možno aj prívlastok remake nie je úplne presný. Pretože aj tie aspekty hry, ktoré som očakával, že budú vyladené a upravené, zostali rovnaké. Jediné, čo je úplne nové, je engine. To je ale samozrejmé. Aj keď sa všeobecne tvrdí, že 2D engine nestarne, na dnešnú dobu by už neobstál a tak sa noví kozáci predstavujú v novom kabáte. Ale keď som čakal, že vývojári využijú úplne nový engine na odstránenie starých známych chýb, tak som sa toho vôbec nedočkal. Umelá inteligencia, alebo presnejšie takzvaný pathfinding, je na tom veľmi zle. Jednotky sa zasekávajú o stromy, prejsť cez most je hotové utrpenie a počas boja pripomínajú skôr samovražedných bojovníkov Islamského štátu, než európskych vojakov vážiacich si svojho života. Najhoršie bolo, že som im ani nemohol určiť body, takzvane waypointy, aby pochodovali tade, kadiaľ som chcel ja. Keď som nedával dostatočný pozor (a to sa mi v bojovej vrave tisícov jednotiek stávalo často), tak som prišiel aj o polovicu armády. To všetko len preto, že mojim vojakom bolo absolútne jedno, že ich masakruje jediné malé delo. Keď som si to nevšimol, tak na miesta padlých veselo nastúpili ďalší a v pohode sa takisto nechali zmasakrovať. Ja viem, že v Cossacks hrách sa už tradične dali jednotky chrliť vo veľkom a na počty sa nikdy nepozeralo. Ale to, že som sa polhodinu babral s armádou a prišiel som o ňu za pár minút, ma ozaj zamrzelo. Akoby tým tvorcovia chceli vyvážiť to, že nepriateľské jednotky odkázané len na AI, sú na tom s inteligenciou ešte horšie. Často mi skrátka stačilo pritiahnuť pár diel a rozstrieľať celé opevnenie aj s obrannými vežami bez toho, aby niekto zareagoval. Nepriateľovi to bolo nepochopiteľne úplne jedno a hoci mal pevnosť plnú vojakov, nikto z nich sa ani nepohol. Až potom  som zistil, že asi nie som dostatočne blízko, aby ma vôbec spozorovali, tak som si k ich hlúposti mohol pripočítať aj totálnu hluchotu…

A ako by nestačilo, že som musel osobne kontrolovať každý, aj ten najmenší oddiel, tak mi tvorcovia pridali na starosť ešte aj pomerne náročný manažment zdrojov. Surovín je v hre dosť, možno až priveľa. Ťažiť sa musí až šesť základných surovín: drevo, jedlo, kameň, železo, zlato a dokonca aj uhlie. Našťastie o ich správu som sa príliš starať nemusel.  Zväčša všetkého bolo dosť a keď náhodou niečo chýbalo, mohol som si to dokúpiť alebo vymeniť na trhovisku. Problém je však v tom, že na rozdiel od iných stratégií nestačia suroviny len na základnú kúpu nejakej budovy a tým je to vybavené. Cossacks 3 je totiž v tomto smere až tak realistický, že počíta s tým, že časom niečo chátra a opotrebováva sa. To je síce pravda, ale aby mi obranné múry tak rýchlo chátrali, že neustále potrebovali tony kamenia, veľmi realistické nie je. Zadarmo nie je dokonca ani strelivo. Príliš častá paľba z diel a pušiek tak vo veľkom spotrebováva železo a uhlie.

Za zmienku určite stojí aj spracovanie samotných bitiek. Tie totiž pripomínajú viacej sériu Total War, než Age of Empires. Zoraďovanie jednotiek do formácií tu nie je len tak pre efekt, ale je veľmi dôležité. Aj obyčajné základné preskupenie mojich oddielov z útočnej formácie na obrannú bolo často otázkou života a smrti. Keď  som ale chcel využiť skutočne pokročilé formácie, musel som ku každému oddielu prideliť samostatného generála a bubeníka. Potom ale dosť zamrzelo, že keď prišlo ku skutočnému boju, tak sa moja pekne vytvorená formácia  v okamžiku rozpadla a moji vojaci sa stratili v obrovskom chumli stoviek bojujúcich mužov. Vyzeralo to možno efektne, ale tie chvíle som mal počas hry najmenej rád.  V momente sa totiž stratila moja vopred naplánovaná stratégia a len som sa modlil, aby moji vojaci vyšli z boja víťazne. Mohol som im síce prikázať, aby držali pozície za každú cenu ale v boji sa často menila situácia a stále meniť príkazy som proste nestíhal. Takže to bolo v celku na nič. Tieto obrovské masakre boli časté a tak som bol nútený prakticky neustále dopĺňať preriedené rady. V praxi to znamenalo, že z mojich budov prakticky neustále vychádzali vojaci. Keď som chcel ale postaviť viac kasární, aby som sa nezdržoval, tak som s prekvapením zistil, že ďalšie budovy sú oveľa drahšie. Vlastniť nejakých päť stajní vyžadovalo hotový majetok.

Zatiaľ som viacmenej iba kritizoval, tak je najvyšší čas spomenúť konečne pozitíva. V prvom rade je to grafické spracovanie, ktoré plne zachováva ducha pôvodnej hry a pritom vyzerá moderne. Kamera sa dá približovať a odďaľovať a pritom stále všetko vyzerá a hýbe sa slušne. Ďalším pozitívom pre mňa boli historické kampane. Búrlivé obdobie 17. storočia mám rád a tak som s chuťou využil možnosť zúčastniť sa anglickej občianskej vojny (1642-1651), či početných kozáckych povstaní a bojov na území dnešnej Ukrajiny. Kampaní je celkovo päť (v Deluxe edícii až šesť), ale každá obsahuje len zopár misií. Zato je však každá misia veľmi dlhá a úlohy v nej sú pestré. Tie počas misie pribúdajú postupne a zároveň nenásilným spôsobom osvetľujú históriu. Avšak samozrejme, takmer každá misia končí záverečným príkazom zlikvidovať všetko nepriateľské. Veľkým pozitívom pre mňa bola vydarená česká lokalizácia. Obsahovala často netradičné archaické slovné obraty a tak veľmi pekne evokovala barokové obdobie, v ktorom sa hra odohráva. Zopár preklepov však tiež trošku pokazilo výsledný dojem.

Cossacks 3 sa snaží o návrat starých časov, ale presne tak ako v reálnej histórii, tak aj v hernom svete je slávne obdobie kozákov už minulosťou. Rovnako ako dnes už nie je vhodná doba na nezávislý život na ukrajinských pláňach, tak aj na hernom trhu už nie je doba na náročnú a neprístupnú stratégiu. Cossacks 3 je určený len pre fanúšikov prvého dielu a jeho datadiskov a noví hráči budú po chvíli zrejme zhrození neľútostnou náročnosťou. Už druhý diel vykročil nesprávnym smerom, ale zachrániť sériu návratom k princípom jednotky aj s jej chybami sa asi nepodarí. Je to škoda, lebo na hernom trhu v súčasnosti sa real-timové historické stratégie už vyskytujú rovnako málo, ako ozbrojené tlupy kozákov, cválajúcich na koňoch popri brehu rieky Dneper…

]

Komentuj!