Dead Island Definitive Collection – Problémy v raji?

Prvý diel z dnes už série Dead Island dorazil do predaja v roku 2011. Vtedy si hra od poľského štúdia Techland získala pomerne veľkú základňu fanúšikov, čo podporili aj dobré recenzie. Po úspechu hru nasledovala expanzia Dead Island: Riptide či úplná hlúposť menom Escape Dead Island. V príprave je aj plnohodnotné pokračovanie, avšak pre komplikácie pri vývoji sa titulu asi tak skoro nedočkáme. Aby záujem o túto značku neopadol, rozhodol sa vydavateľ Deep Silver priniesť Dead Island Definitive Collection.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Práve na túto kolekciu, ktorá oprašuje prvý Dead Island a Dead Island: Riptide sa dnes pozrieme v našej recenzii. Ako bonus dostanete všetky DLC a novinku menom Dead Island: Retro Revenge, no k tomu sa ešte dostaneme. Dosť bolo rečí okolo, presunieme sa k samotným hrám.

Kto kedysi hral Dead Island, tak mu je dejové pozadie jasné. Nebudeme si dnes zbytočne písať siahodlhé litánie o príbehu, zoberme to v skratke. Ocitáme sa na ostrove Banoi (Dead Island), prípadne na ostrove Palanai (Dead Island: Riptide), kde vypukla zombie nákaza a váš hlavný cieľ je dostať sa do bezpečia. Toto je to najdôležitejšie, čo hráč potrebuje o príbehu oboch titulov vedieť, nakoľko príbeh nie je žiadne majstrovské dielo. To však ani nemusí, k zombie titulom sa určitá béčkovosť hodí, takže osobne nevidím v obyčajnom príbehu žiaden problém.

Hrať môžete za niekoľko postáv, z ktorých si hneď v úvode vyberiete svojho favorita. Každá postava má špecializáciu na iný druh zbrane zbrani, takže výber záleží od toho, čo pri hraní preferujete. V hre nechýbajú RPG prvky, takže základné zbrane, ktorými bude váš hrdina disponovať môžete neskôr všelijako vylepšovať, prípadne kombinovať s niečim iným. Likvidovanie nemŕtvych je vďaka tomu zábavné a len tak ľahko neomrzí. Toto všetko však môžete poznať aj z pôvodných verzií, čo tak niečo nové?

Celkom rád by som sa na chvíľku zastavil pri novinkách, ktoré tzv: Definitive Edition prináša. Azda najdôležitejšou a najvýznamnejšou zmenou oproti pôvodným hrám je vymenený engine. Remastrované hry bežia na Chrome Engine 6 (rovnaký engine využíva aj Dying Light), pričom kedysi hry poháňal síce rovnaký engine, avšak jeho predošlá generácia. Hra vyzerá vďaka zmene enginu modernejšie, “sviežejšie” a z celkového hľadiska lepšie. Vegetácia na ostrove je hustejšia, modely postáv detailnejšie, nasvietenie prirodzenejšie, takže sa na remaster (dnes) pozerá omnoho lepšie, ako na pôvodné tituly. Možno sa nájdu aj hráči, ktorým bude vyhovovať pôvodný vzhľad, no mne skôr vyhovuje aktuálne podanie. Kolekcia síce nie je žiadnym grafickým benchmarkom, no nemyslím si, že by mohol vzhľad titulov niekoho uraziť.

Bohužiaľ, grafické vylepšenie je jedinou novinkou, ktorú definitívna edícia prináša, aspoň teda v mojich očiach. Pôvodné hry som v minulosti samozrejme hral a veľmi dobre si pamätám na množstvo bugov, ktoré boli v tituloch prítomné. Dalo by sa tvrdiť, že ide o open-world, takže chybám sa vyhnúť nedá, no keď hry vydávam opätovne, dokonca bez zmien (ak teda nerátam update enginu) a o chybách dobre viem, malo by sa s nimi niečo robiť – ak nie so všetkými, tak aspoň s tými, ktoré bijú do očí. Keďže toto píšem, asi vám je jasné, že v tomto smere k zásadnej náprave nedošlo (a ak náhodou došlo, tak som ju nejako nepostrehol). Či už hovorím o zasekávajúcich sa nemŕtvych, prípadne hlúpej umelej inteligencii (i keď zombie nemajú zrovna vysoké IQ), alebo o problémoch s priehľadnosťou textúr (nie je problém vidieť cez zatvorené dvere a pod.), všetko v tejto kolekcii nájdete. Nie je to síce dobrá vizitka, no našťastie dokáže Dead Island zabaviť aj napriek svojim nedostatkom.

Okrem vyššie spomenutých nedostatkov mám pomerne veľkú výhradu k tomu, že Dead Island: Riptide nenájdete v prípade PS4 verzie na blu-ray, ale budete si hru musieť stiahnuť. V prípade Xbox One verzie sa hra na médiu nachádza, čo je pre autorov / vydavateľa dosť veľká hanba. Vyhovárať sa na to, že pre PlayStation nemožno na jedno médium dať dve hry je hlúpe, veď taká Uncharted kolekcia obsahuje na blu-ray hry rovno tri. Miesto výhovoriek by stačilo, aby sa niekomu chcelo…

Keďže ide o open-world tituly, na málo obsahu sa skutočne nemožno sťažovať. Okrem hlavných úloh, ktoré posúvajú vpred príbehovú líniu je k dispozícii aj množstvo vedľajších úloh, takže rátajte s desiatkami hodín v prípade každej jednej hry. Je pravda, že aspoň pre mňa neskôr začal nastupovať stereotyp, ale nemusí to tak byť u každého. A pokiaľ vám ide viac – menej iba o rozbíjanie hláv hordám nemŕtvych, určite sa nemusíte obávať. Obzvlášť zábavná vie byť kooperácia s ďalším hráčom, takže ak máte po ruke nejakého kamaráta, ktorý si s Vami chcem zahrať výlet na tropický ostrov plný nemŕtvych, môžete niečo menom stereotyp ignorovať.

Okrem pôvodného Dead Islandu a expanzie Riptide je súčasťou kolekcie aj 16-bitová side-scrolling endless runner arkádovka nazvaná Dead Island: Retro Revenge. Pamätníkom môže tento bonus pripomenúť časy hier ako Double Dragon, no s tým rozdielom, že v tomto počine bude váš hrdina po celý čas automaticky bežať vpred a na vás zostane kosenie nabiehavajúcich nemŕtvych. Je to fajn spestrenie a oproti “veľkým” hrám z tejto kolekcie ide o niečo celkom odlišné, avšak hra nedokáže (respektíve mňa nedokázala) zaujať na veľmi dlho.

Nedávno vydaný remaster menom Dead Island Definitive Collection si určite zaslúži pozornosť, najmä ak ste doposiaľ túto značku ignorovali. Získate dve veľké hry, ktoré ponúkajú zábavu na desiatky hodín a navyše dostanete prídavok v podobe Retro Revenge. V prípade, že ste si obľúbili Dying Light (alias duchovný nástupca Dead Islandu) a túžite po niečom podobnom, určite kúpu tejto kolekcie zvážte, predsa len má tieto hry na svedomí rovnaký tím. Celá kolekcia sa navyše predáva za zvýhodnenú sumu (približne 30 € v prípade konzolových verzií, na PC je titul ešte o niečo lacnejší), čo skutočne nahráva titulu do karát, pomer cena / výkon je v tomto prípade výborný. Autorom však budete musieť odpustiť niektoré chyby…