Dying Light: The Following Enhanced Edition – Vidiecká zombie apokalypsa

Je to tu opäť. Do rúk sa mi dostala hra, ktorej dátum vydania už je nejaký ten piatok za nami. Napriek tomu som sa rozhodol na Dying Light: The Following Enhanced Edition pozrieť. Viem, že veľa z vás už hru hralo / dohralo, avšak pre všetkých, ktorí sa nedokázali do dnešného dňa rozhodnúť, či rozšírenie a vylepšená edícia stoja za to je tu dnešná recenzia.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

V prvom rade jedna menšia poznámka. I napriek tomu, že Enhanced Edition obsahuje aj pôvodnú hru s niekoľkými vylepšeniami, nebudem sa jej venovať, radšej vás odkážem na našu samostatnú recenziu, kde sa dozviete všetko potrebné. Ak vás zaujíma, aké vylepšenia do pôvodnej hry pribudli, prezradí vám to nasledovný obrázok.

Toľko z mojej strany k pôvodnej hre, poďme sa pozrieť na rozšírenie The Following, ktoré oproti pôvodnej hre prinieslo niekoľko veľmi výrazných zmien.

Preč je betónová džungľa menom Harran, po ktorej sa hlavný hrdina Kyle Crane pohyboval, tentokrát sa vyberieme trochu do prírody. Hneď v úvode hry sa hlavný hrdina dostáva z mesta a pred ním leží Countryside, čiže niečo ako vidiek. Ten je, čo sa rozlohy týka skutočne obrovský, jeho rozmery sú dokonca väčšie aké malo mesto Harran. Pohnútky Kylea, ktoré ho sem zaviedli nie sú ničím prekvapujúce. Na vidieku vraj žijú ľudia, ktorí majú voči zombie nákaze imunitu. A keďže liek Antizin, ktorý je potrebný pre ľudí v Harrane je možné považovať za nedostatkový tovar, je potrebné hľadať iné riešenie, ktoré by mohlo byť ukryté práve na vidieku.

Celý príbeh prídavku sa točí okolo mystiky, keďže obyvatelia vidieku majú imunitu voči nákaze vďaka miestnemu magickému kultu a jeho vodcovi, teda myslel som vodkyni, ktorá si hovorí The Mother. Nejeden krát stretnete pohryznutých ľudí, ktorí však nejavia žiadne známky nákazy. A to všetko práve vďaka spomínanému kultu. Nájde tu Kyle spásu pre všetkých obyvateľov? To si už musíte zistiť sami, jediné čo vám prezradím je, že v hre sa nachádzajú dva odlišné konce.

Príbeh je celkom v poriadku, no veľmi sa nestotožňujem so spôsobom jeho posunu vpred. Niekedy vám stačí plniť hlavné úlohy, no často sa musíte zaoberať vedľajšími úlohami, bez ktorých sa jednoducho vpred nepohnete. Vedľajšie misie sú fajn, aj ich variabilita, avšak kľudne mohli autori niektoré presunúť medzi hlavné misie. Z mojej strany by to bolo vhodnejšie riešenie a posun v príbehu by pôsobil konzistentnejšie a prirodzenejšie, nakoľko aj vo vedľajších misiách je rozoberaný príbeh. A čo už je to za logiku, že musím splniť vedľajšiu misiu? Veď tým pádom sa z nej stáva povinná, respektíve niečo ako hlavná misia. Aspoň sa však vo vedľajších misiách zoznámite s miestnymi obyvateľmi a získate si u nich dôveru.

Zásadnou zmenou oproti pôvodnej hre je nové prostredie, ktoré prekopáva hrateľnosť. V meste ste sa mohli spoľahnúť na parkour, vo väčšine prípadov nebol problém nemŕtvym nepriateľom uniknúť cez strechy budov. Vidiek však celý parkour posúva do pozadia. Na rozsiahlych lúkach či poliach nie je pre parkour miesto. Samozrejme, všetky prvky zostali, no využijete ich minimálne. Novinkou, ktorá hrá v tomto prípade prvé husle je automobil, respektíve bugina. Nový prvok v hrateľnosti sa vydaril, no používanie dopravného prostriedku zo sebou prináša mnoho problémov.

Najzásadnejším je opotrebovanie vozidla. Tak, ako sa vám ničí zbroj, rovnako bude podliehať vplyvom okolia aj váš dopravný prostriedok. Akonáhle zídete z asfaltovej cesty, ktorých je skutočne minimum, tlmiče a kolesá dostávajú zabrať a ničia sa. Niekedy sa mi zdalo, že opotrebenie jednotlivých dielov sa dostavilo pomerne veľmi rýchlo. Na opravu vášho “tátoša” slúži našťastie iba jedna komodita, a to skrutky. Prišlo mi, že skrutiek je po vašom okolí rozmiestnených zbytočne mnoho, no na druhú stranu, dlhý pohyb po vlastných by bol otravný, čiže chápem to ako správne zvolený kompromis. Keďže ide o automobil a tie nejazdia na vzduch, ani len tak z dobrej vôle, budete okrem skrutiek musieť zháňať aj palivo. Bugina sa vám nielen opotrebuje, ale môžete si ju rôznymi spôsobmi vylepšiť. Túžite po väčšej odolnosti? Lepšom motore? Alebo dokonca chcete nitro? Nie je problém, všetko je možné. Nakoľko je bugina v The Following významný prvok hrateľnosti je správne, že tvorcovia hráčom umožnili prispôsobovanie a zlepšovanie, tento krok chválim.

Z pôvodnej hry zostalo zachované vylepšovanie postavy, pričom prídavok berie ohľad na progres, ktorý ste dosiahli v Harrane, čiže ak máte uloženú pozíciu s vylepšenou postavou, zbrojou či nazbieranými surovinami, prenesú sa vám aj do rozšírenia. Nie je ani veľmi odporúčané, aby ste sa do rozšírenia vrhli bez toho, aby ste zlepšili Kyleove schopnosti v pôvodnom titule. Súvisí to so zvýšenou obtiažnosťou hry, keďže ako už bolo spomenuté, málokedy sa máte kam vyšplhať a ukryť sa tak nemŕtvym. Pobehovanie po lúkach a poliach po svojich neodporúčam, pravdepodobne veľmi rýchlo prídete o život.

Grafická stránka je jednoducho a skrátene podarená. Nejedná sa síce o etalón kvality, avšak krajina i postavy vyzerajú dobre. Trochu viac pozornosti by si zaslúžili textúry, ktoré sa niekedy nestihnú načítať a vidíte pomaly sa meniacu machulu. Tento problém som zaznamenal iba výnimočne, takže zážitok z hrania tento menší nedostatok nenarúša. Inak si titul, respektíve autori zaslúžia pochvalu.

Samozrejme nechýba ani multiplayer, takže ak si chcete zombie apokalypsu užiť s ďalšími hráčmi, nie je to problém. Jeho princíp je rovnaký ako v pôvodnej hre, takže nebudem zbytočne písať opäť to isté, ako už bolo napísané v recenzii, na ktorú som vás odkázal v úvode.

Čo sa atmosféry hry týka, tá zostala výborná. Ani nie počas dňa, ale najmä v noci. Vtedy si skutočne pripadáte ako korisť a pri každom západe Slnka sa budete radšej náhliť do bezpečia. Samozrejme, za nočné výlety získava hráč odmeny, no nie vždy sa oplatí riskovať. V meste bolo možné za pomoci vašej šikovnosti ujsť nočným, silnejším nepriateľom, no ako som už spomínal, tu vás žiadne strechy nezachránia. Konfrontácia počas noci sa vo väčšine prípadov rovná samovražde.

Bugina, teda hlavná novinka rozšírenia The Folllowing však prináša aj problémy. To, že je na ňu hráč odkázaný chápem, vzhľadom na prostredie. Po vašej smrti však bugina zostáva niekde uprostred prírody, pričom si po ňu buď musíte prísť, alebo si ju dokážete privolať za pomoci rádia z outpostov. Väčšinou je však také miesto omnoho ďalej ako samotná bugina, čiže sa radšej vyberiete priamo k nej. A tu nastáva problém. Presuny v pôvodnej hre po strechách boli zábavné vďaka dobre zvládnutému parkouru, no tu jednoducho bežíte. A bežíte. A opäť bežíte… Je to skutočne otravné a nepomôžu ani dotieravé zombie, ktoré si z vás chcú urobiť desiatu. Taktiež ma vcelku nebavilo neustále opravovanie buginy. Samozrejme, opotrebovanie je normálne ale ocenil by som, keby nebolo nutné opravovať vozidlo tak často.

Dying Light: The Following Enhanced Edition je výborná hra, respektíve kolekcia, i keď má niekoľko ale. Ak ste titul doteraz nehrali, určite siahnite po Enhanced edícii, keďže prináša pôvodnú hru, prídavky, rôzne vylepšenia a k tomu obrovské rozšírenie The Following, ktorého rozloha je dokonca väčšia ako mapa mesta Harran. Samotné rozšírenie The Following (možno zakúpiť aj samostatne) je stále zábavnou hrou, no je škoda, že podarený parkour musel ustúpiť do úzadia, vzhľadom na prostredie. Ak vás ešte zombie neomrzeli, určite kúpou tohto titulu chybu neurobíte. Je iba škoda, že sa autori nepokúsili okrem buginy priniesť hráčom aj niečo nové, čo by titul posunulo výraznejšie vpred. Možno v ich ďalšom počine…

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!