Final Fantasy V Pixel Remaster – Klasika žánru opäť na scéne

Piaty diel z kolekcie Final Fantasy Pixel Remaster je tu. Ako dopadol ďalší z jednoduchých remasterov počiatkov ságy Final Fantasy, ktorá i dnes udáva žánrový smer apôsobí aktuálne aj po tridsiatich rokoch od svojho vzniku? To sa dozviete v dnešnej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Mám túto ságu rád. O tom vás mohol presvedčiť môj druhý pohľad ku kolosálnemu RPG Final Fantasy XV (mimochodom, stále som nebojoval so žiadnym bossom dlhšie ako s Adamantoisom) a taktiež aj nie až tak dávny textový rozbor prvých štyroch častí spadajúcich pod už zmienenú kolekciu. Medzičasom sa, samozrejme, nič nezmenilo a stále som obrovským fanúšikom JRPG ako takého. Prečo to však spomínam? Pravdepodobne kvôli tomu, že sa tento žáner zavďačí len konkrétnej hráčskej skupine. Vychádzajúce remastery ešte viac zužujú svoj potenciálny okruh zákazníkov a to tým, že ide o veľmi staré hry, ktoré nie sú vylepšené nad rámce vizuálneho vonkajška a najlepšie ich tak možno označiť slovom retro. Alebo skôr ťažké retro. Chcem pritom, aby ste toto slovo mali na pamäti predtým, než sa pustíte do ktorékoľvek dielu snáď už samostatnej série Pixel Remaster.  

Rovnaká poviedka, iné kulisy

Príbehovo ide o takmer identickú naratívnu líniu ako v prípade predchodcov (k recenzii sa dostanete prostredníctvom tohto odkazu). Stále tu máme k dispozícii štvoricu hrdinov, magické kryštály a veľké nebezpečenstvo, ktoré môže zničiť celý svet a všetkých žijúcich v ňom. Sám sa tomu čudujem, no ono to stále veľmi dobre funguje. I keď jednoducho musíte rátať s tým, že je to takpovediac známa pesnička.

Moderné hry sú, pochopiteľne, omnoho komplexnejšie, podstatne variabilnejšie a pracujú s realistickejšie vyznievajúcou charakterovou hĺbkou. Má to ale jedno veľké “ale”. Autori neučinili žiadne zmeny z pohľadu príbehu alebo písania postáv, čím vlastne dali najavo, že nejde o remake. A tento fakt by hráči mali mať na pamäti.

K tejto téme a tomuto upozorneniu sa opätovne vraciam najmä z dôvodu neprestajného mýlenia sa množstva hráčov, ktorí dodnes neregistrujú rozdiel medzi remasterom a remakom. Len aby bolo všetko na poriadku, Final Fantasy V – ako aj jeho “pixeloví“ predchodcovia – spadá do kolekcie s príhodným názvom – Pixel Remaster. To znamená, že ide o retro titul, ktorý je zámerne starosvetský a archaický súčasne. Očakávať od neho čokoľvek viac je chybné a scestné, pričom podobné jednanie by viedlo iba k zákonitému sklamaniu.

Preto by som hodnotenia príbehových oblúkov zakončil tvrdením, že sú dostačujúce. Ťažia najmä s fantasticky vystaveného sveta, príjemnej atmosféry, ktorá je formovaná stále úchvatným hudobným podkladom i mnohými referenciami na viac či menej známe potvory. V tomto bode už bola séria Final Fantasy zaužívanou značkou a preto som rád, že som sa mohol stretnúť s množstvom známych monštier, prípadne s ich variáciami. Tie sú obohatené aj o unikátne stvorenia vychádzajúce z prítomných kulís. Prostredie i svet sa, logicky, obmenili, avšak primárne ide o obmenu poznaného aj videného.

Seknutie, magický nápoj a kúzla

Prítomný ťahový súbojový systém je azda tým najelementárnejším stvárnením žánrových stretov. Na jednoduchom pozadí sa objavia vaši hrdinovia a sokovia, pričom útočenie si striedate. Ak už máte skúsenosti s inými Final Fantasy hrami (prípade počinmi, ktoré priamo z tejto ságy vychádzajú), viete, že k dispozícii máte aj zástup kúziel, liečivých predmetov a po čase dokonca viete adekvátne kombinovať jednotlivých hrdinov k vytváraniu zdrvujúcich útočných obratov. Je to zábava? Áno a veľká. Dostane však niečo prevratné? Určite nie.

Istým prídavkom (prítomným už v recenzovanej trojke) sú takzvané povolania, nakoľko každý z vašich hrdinov exceluje v inej schopnosti, respektíve špecializácii. Tú následne môžete vylepšovať, až sa z vašej postavy stane expert v danej triede. Výber je pritom pestrý a od časových mágov sa viete dostať k neoblomným bojovníkom švihajúcim mečom jedna radosť alebo profesionálnym zlodejom, ktorý vás okradne ani sa nenazdáte. Z dnešného pohľadu titul neprekvapí výberom tried ale poteší ich početnosťou i funkčnosťou v rámci stredne náročných taktických stretnutí s obludami i ľuďmi sveta Final Fantasy.

Aby som nezabudol, ako aj v prípade predchodcov, cestujete po otvorenom svete, komunikujete s postavami, zápasíte a snažíte sa prísť na to, čo je vašou najbližšou úlohou. Otvorené prostredie je pomerne pestré, rozľahlé, aj keď, povedzme si úprimne, netvorí ani desatinu toho s čím bežne prichádza francúzsky Ubisoft alebo ďalšie gigantické spoločnosti s megalomanskými AAA projektami (CD Projekt, po novom aj Insomniac Games alebo aj taká generická tvorba zoskupenia Avalanche Studios). No osobne si myslím, že to plne stačí. Obzvlášť ak vezmeme v úvahu dizajnovú a architektonickú kvalitu dungeonových labyrintov i pútavý vizuál. Ten, logicky, nevyznieva aktuálne, ale osobne mám pre podobné grafické stvárnenia slabosť a rád ich skúmam. Ešte väčšmi ak naozaj je čo skúmať. A vo Final Fantasy V rozhodne je.

Víťazstvo… opäť

Final Fantasy V (a teda aj jeho najnovší Pixel remaster) je v zásade identický ako nedávni predchodcovia, na ktorých som sa pozrel v súhrnnej recenzii. Ide o kvalitné JRPG, ktoré z dnešného pohľadu môže na hráčov pôsobiť starosvetsky, no rád by som zdôraznil, že v tomto prípade sa autori snažia zaujať najmä nostalgiou opradených používateľov alebo herných historikov pátrajúcich po začiatkoch dnes zaužívaných žánrov, princípov a fundamentálnych počiatkoch dlhoročných ság.

Preto opätovne upozorňujem, že vstupujte do hry iba v prípade, že očakávate ťahový retro RPG projekt, ktorý istým spôsobom ignoruje invencie i modernizmy nastolené v neskorších iteráciách. Nakoľko teda ide o azda najlepšiu prerábku terajšej doby, aspoň z môjho pohľadu, nemyslite si, že dostanete ďalší ťažkotonážny remake ako v prípade siedmeho dielu. Ten síce je fantastický, adekvátne prispôsobený aktuálnym štandardom a taktiež mu nechýba hlbšie zapojenie príbehu, no je to remake. A to päťka proste a jednoducho nie je. Final Fantasy V pôsobí príjemne, zábavne, v istých momentoch úchvatne, no ide o dosť zastaralú záležitosť. Nikto však netvrdil, že nám vývojári prinesú aktuálny zážitok.

Pokiaľ sa na to dívame z pohľadu súčasnosti a aj optikou terajších štandardov, titul v očiach náročného hráča s najväčšou pravdepodobnosťou neobstojí. Osobne to však nepovažujem za výraznejší problém, nakoľko celú kolekciu Pixel Remaster vnímam ako špecifický žáner určený konkrétnej skupine hráčskej populácie. A kritizovať za to obdobný projekt by pôsobilo rovnako scestne ako kritizovať stratégiu kvôli očakávanej a adekvátnej komplexnosti. Takže i piaty diel z pôvabnej retro kolekcie odchádza s identickým hodnotením. Koniec koncov, stále ide o kvalitného žánrového zástupcu, ktorý v archaicky pôsobiacom háve stelesňuje obľúbené proporcie neskorších pokračovaní a spin-off projektov.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!