Register

A password will be e-mailed to you.

Áno, Final Fantasy je tu s nami už dlhé dekády. Aby sme boli úplne presní, prvotiny sme sa dočkali ešte v roku 1987, čo znamená, že táto JRPG séria čochvíľa oslávi svoje tridsiate piate výročie od úplného vzniku. Niečím podobným sa zákonite radí medzi tie najstaršie herné ságy, ktoré si svoju pozíciu držia do dnešných dní. Je len logické, že sme sa za tú dobu dočkali množstva rôznorodých prídavkov, rozšírení, experimentálnych spin-off počinov, no a v neposlednej rade i remasterov, ktoré kultové diely spracovali do modernejšej podoby. A nakoľko ide o fantasy svety, niektoré postavičky sa objavili aj v iných značkách ako napríklad Kingdom Hearts. Dokonca, i dnes preberaná Pixel Remaster kolekcia (aktuálne zahrňujúca prvé štyri časti) je aktuálnejšou podobou tých najstarších hier z ikonického univerza Final Fantasy. Ako dobre počiatočné korene zmienenej ságy a vlastne i JRPG žánru zostarli a má zmysel sa do nich v súčasnosti pustiť?

Recenzovaná verzia: PC

Som fanúšikom Final Fantasy. O tom vás svojho času mohol presvedčiť môj druhý pohľad k PC verzii pätnásteho dielu ságy, ktorý sprevádzal naše dobové textové hodnotenie náležitého rozsahu. Odvtedy prešla pomerne dlhá doba, vyšiel fantastický remake sedmičky, no a v neposlednej rade bola ohlásená kolekcia Pixel Remaster. Tá, ako už názov sčasti napovedá, omladzuje kabátik klasických hier univerza nekonečnej fantázie. Nemenia sa v tomto prípade princípy hrateľnosti a ani neinovuje príbeh, čo znamená, že si najväčšou prerábkou prešla audiovizuálna stránka i dostupné rozlíšenia. Je to však dostatočné alebo tituly, ktoré majú po väčšine tridsať rokov zubu času jednoducho podľahli? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Bojovníci svetla

Príbehy jednotlivých dielov sú pochopiteľne odlišné, avšak styčnými bodmi sú kryštály svetla, ktoré v prenesenom zmysle slúžia k záchrane daného sveta. Tradične do diania prichádzajú mýtickí bojovníci cestujúci po kontinente. Vašou úlohou je ovládať týchto hrdinov, bojovať s početnými monštrami, nájsť magické kryštály a poraziť kolosálne zlo, čím následne zachránite svet. Je to klišé? Áno je a veľké, no ide o staré fantasy príbehy, ktoré sa v zásade na nič nehrajú. V takto jednoduchej a v zásade primitívnej podobe nepotrebujú ekologický presah, ktorý by v súčasnosti vynikol (práve ako pompézny remake siedmej časti) rovnako ako Hobbit nepotrebuje epickosť The Lord of the Rings.

Ide o malé a milé naratívne línie, ktoré potešia najmä bohatým lore, pestrými postavičkami a rozmanitosťou fauny a flóry. Nenadchnú príbehovými zvratmi a ani výrazne neprekvapia. Dokonca, dejové obraty nezriedka pôsobia vtipne a kŕčovito, no mne osobne to nevadí (príklad za všetky je línia s elfským kráľom v úplnej prvotine). Ostatne, trefne možno poznamenať, že mesto Elfov nesie názov Elfheim, čo by v dnešnej dobe vyvolalo u mnohých skôr smiech než akékoľvek zaujatie.

Od staručkých hier a obzvlášť od ich príbehov neočakávam, že budú temnou variáciou klasických žánrových postupov, ktoré do istého bodu deštruujú overené elementárne piliere za účelom prekvapenia a vyvolania šokujúcich diváckych, prípadne hráčskych pocitov. Final Fantasy až Final Fantasy IV sú ťažkými old school titulmi, minimálne z pohľadu príbehovej prezentácie.

A ako som už naznačil, mne sa to páči. Otázkou je či to sadne modernému hráčovi očakávajúcemu práve ten variant Hier o tróny z japonského sveta Final Fantasy. Ak dúfate vo výraznú dejovú prerábku, ktorá by sa priblížila terajším štandardom a viac pracovala s hráčom, tu pre vlastného dobro nehľadajte. V tomto ohľade ide skôr o nové vydanie počutého, videného i čítaného. Nie o adekvátne oživenie klasického príbehu ako v prípade už niekoľkokrát zmieneného Final Fantasy VII Remake.

Ak niečo výborne zostarlo, je to náramne zvučný hudobný podklad vyvolávajúci emócie a podporujúci dunenie akčného zápasenia. Treba zdôrazniť, že ide o klasické tóny, ktoré síce bezchybne znejú, no nemáte reálnu šancu si ich nejakým spôsobom uchovať v pamäti, nakoľko pôsobia identicky ako v ďalších dvadsiatich JRPG tituloch. Nejde však v tomto prípade ani tak o výčitku ako o holý fakt, že východné hry nezriedka využívajú podobné zvukové tóny pre navodenie strachu, šťastia alebo nefalšovaného napätia. A tieto postupy pritom bezchybne fungujú, i keď to je na úkor straty istej osobnosti, kvôli čomu vám soundtrack neskôr zapadne v spomienkach. Jedinou výnimkou je ikonická víťazná melódia, ktorá sa v rôznych podobách objavuje v každom Final Fantasy titule.

Meč a mágia

Prímom hrateľnosti je cestovanie po pomerne rozsiahlom otvorenom svete, ktorý je rozdelený do niekoľkých sekcií, respektíve do niektorých lokácií (kráľovstiev, kobiek, dediniek alebo prístavov) viete priamo vstúpiť, prehľadávať ich a taktiež v nich nachádzať početné poklady s drahocennosťami. V mestských prístaviskách objavíte užitočné obchody, nocľahárne (ktoré vám doplnia zdravie i magickú energiu) alebo postavy disponujúce kľúčovými informáciami pre aktuálny postup príbehom. Je pravdou, že na súčasné štandardy kolosálnych open world titulov (najmä tých od francúzskeho Ubisoftu) je prvý príbeh nekonečnej fantázie predsa len o trochu skromnejší, no to neznamená, že by ostrovy pretkané vodnými prúdmi pôsobili rozmerovo skromne.

Osobne preferujem viac takúto podobu, keďže som nenadobudol pocit nadmerného a generického obsahu roztiahnutého po celej oblasti. Prvé štyri Final Fantasy sú primárne príbehovými titulmi, kde otvorenosť sveta slúži výhradne k dodaniu pocitu rozlohy, no a sem-tam sa niekde zastavíte, aby ste pokročili v príbehu alebo zozbierali zostávajúce truhly. Niečo podobné svojho času robila napríklad prvá Mafia, kde je prítomnosť mestečka účelová a podporuje filmové vyznievanie, i keď v Lost Heaven niet akýchkoľvek vedľajších aktivít.

Aby sme sa však opäť presunuli k dnes preberaným hrám, spravidla sa so svojou skupinou udatných hrdinov pohybujete po vlastných nohách, avšak postupom v príbehu sa dostanete k vlastnej lodi, ktorá vám pre zmenu pomôže prekonať rozbúrené vlny morí a ďalšie nebezpečné vody. V prípade, že ste už niekedy hrali ľubovoľnú Final Fantasy hru, viete, že pri prieskume jednotlivých oblastí na vás čakajú náhodné súbojové strety. Ich kvantitu nijako neovplyvníte a sú integrálnou súčasťou neprestajného cestovania z jednej lokácie do druhej.

Súboje sú striktne ťahové a je nutné vybudovať si vlastnú taktiku, ale vedzte, že nejde o nič zložité alebo prehnane komplikované. Na absenciu komplikovanosti upozorňujem práve preto, že pre niektoré časti existujú dlhé a exaktné návody ako poraziť konkrétneho viacfázového bossa. No tu nebudete nič také potrebovať. Ostatne, ide o úplne začiatky, kedy vývojári neprichádzali s niekoľkohodinovými stretmi ako v prípade dnes už legendárneho Adamantoisea. To, samozrejme, neznamená, že by pre vás nebol pripravený bohatý zoznam najohavnejších príšer, ktoré pôsobia ako zmes pop kultúrnych výjavov z celého sveta.

A to je iba dobre, pretože v hre, ktorá sa pýši takýmto názvom, je len logické, že vašim mečom pobijete zástup rozličných monštier. Úvod hry vám taktiež umožňuje vybrať si štyroch hlavných hrdinov z rôznych tried, avšak dopredu úplne neviete, ktorá postava sa hodí na čo. To zistíte až časom a po úspešnom prejdení prvých kratučkých bitiek mečov a pazúrov bizarných stvorení z hnilých kútov prastarého kontinentu. Samotné bojovanie je pomerne rýchle, avšak v prípade, že by vám tempo nestačilo, viete si ho ešte väčšmi navýšiť.

Čo je však výsledkom takejto kombinácie? Do istej sféry ide o exploračný titul, ktorý si udržiava výbornú dynamiku a to najmä vďaka tomu, že je jednoducho enormne svižný. Nečakáva vás žiaden pomalý pohyb alebo dlhé animácie útokov, obrany, prípadne používania magických schopností. Všetko prebieha v absolútnej jednoduchosti, ktorá vyznieva sympaticky a hlavne nijakým spôsobom nezdržuje. Aj v tomto prípade ide o krásne retro, ktoré síce pri priamom porovnaní ukazuje jasnú invenciu v rozhraní a spracovaní, avšak podstata sa v zásade nijako nezmenila.

Mythril a ľad

Keď som vyššie v texte spomenul dostupnosť obchodov v mestách, musí vám byť jasné, že si okrem tradičných spotrebných predmetov viete zaobstarať i unikátne kúsky výbavy alebo defenzívne, prípadne ofenzívne kúzla. Tie hlbšie prehlbujú taktické voľby pri súbojoch a hráčovi umožňujú šikovne kombinovať jednotlivé hrdinské triedy. Až neskôr sa totiž dostanete ku schopnostiam, ktoré v podstate úplne znemožňujú nepriateľský atak a navyšujú vašu ničivú silu. Niečo podobné však pochopiteľne funguje iba v prípade, že viete ako nadobudnuté prostriedky adekvátne využívať k vlastnému prospechu.

Nikto totiž nevraví, že musíte aplikovať identické postupy ako ja pri mojom hraní. Preto je možné, že nájdete spôsob ako udržiavať svoje charaktery pri maximálnom živote alebo protivníkov potlčiete ešte predtým ako stihnú prejsť do ofenzívy. Hoci nejde o vyložene rozsiahly titul, možnosti tu nepochybne sú. Všetko prichádza tak nejak postupne a prirodzene s napredovaním v naratívnom dianí. Koniec koncov, tie najzaujímavejšie meče, brnenia, alebo nunchaky nachádzate v dungeonoch, ktoré nezriedka predstavujú tú najtuhšiu výzvu spomedzi všetkých oblastí v štyroch dostupných hrách.

Taktiež sú najbrilantnejšími dizajnovými perličkami a hotovými architektonickými bludiskami, ktoré svojou štruktúrou, veľkosťou a nepriateľskou zamorenosťou priam naháňajú strach. Prechod nimi nie je pritom žiadnou cestou skrz chodník jemných ruží. Budete musieť bojovať o prežitie a niekoľkokrát dôjde k výraznému backtrackingu, pretože zistíte, že prípravu na toto miesto ste predsa len podcenili. Dungeony sú naozaj tým najlepším autorským esom v prvých Final Fantasy hrách a je zážitok nimi postupne prechádzať, vyzobávať zvyšné truhly a naháňať skúsenostné body za zabíjanie najraritnejších oblúd horúcich pekiel.

Dovidenia pri zvyšných dieloch…

Kolekcia Final Fantasy Pixel Remaster je v mojich očiach výbornou kompiláciou hier, ktoré však rozhodne neodporúčam tým, ktorí očakávajú, že dostanú moderný a aktuálny JRPG zážitok. Toto vám prvé štyri tituly tejto IP nedokážu ponúknuť, pretože sú vo svojej podstate archaické. O to viac si treba uvedomiť, že ani Square Enix nelákalo na novú podobu starších titulov. Sľúbili iba modernejší kabát a identickú hrateľnosť ako v osemdesiatych rokoch a  presne to nám aj dodali. Či je to dobré, prípadne zlé, to si musí každý uvážiť sám.

Každopádne, mňa tá hrateľnosť nadmieru bavila. Je pravdou, že to najlepšie, čo môžem o naratívnej línii povedať je to, že na mňa pôsobila sympaticky. Niežeby ma nejak nadchla, ale minimálne som chcel neprestajne vedieť, čo sa bude diať v ďalšom priebehu. Je to totiž výborné a rozmanité dobrodružstvo, ktoré vás prevedie rôznorodými kráľovstvami, horami i tuhými kobkami nemŕtvych goblinov. Navyše, ten jednoduchý príbehový podklad sprevádza hlavná náplň, v ktorej vás nik neťahá za ruku. Príbehovou formou je vám povedané, čo by ste mali približne urobiť, avšak otravné ukazovatele, veľké nápisy a úzke koridory by ste tu hľadali len márne.

A to je len dobre, pretože takýto aspekt iba nahráva pocitu dobrodružstva, ktoré zo všetkých dostupných hier tejto kolekcie máte. Čo na tom, že bojovanie je vo svojej podstate primitívne jednoduché. Nezaujíma vás ani to, že jednotlivé hádanky a indície, kam sa pohnúť s trochou rozumu bezproblémovo rozlúsknete, keď po prejdení toho všetkého máte výborný pocit. Pocit, že ste niečo zažili, videli, zničili a súčasne i zachránili. A práve tento pocit vo vás pretrvá i niekoľko týždňov, snáď i mesiacov po kompletnom dohraní.

Ten pocit je nevídané dobrodružstvo zdanlivo nekonečnej autorskej fantázie. A to je element, ktorý očividne nestarne ani po desiatkach rokov od svojho vzniku. Súčasne je to aspekt, ktorý nie je zjavne definovateľný, avšak odlišuje netradičné zážitky od tých všedných. Nezabudnuteľné dobrodružstvo je od tohto momentu mojím osobným synonymom pre ságu Final Fantasy. A teraz si môžem byť týmto tvrdením istý viac ako kedykoľvek predtým. Nejde o bezchybné hry, ani zďaleka, ale všetky vo mne niečo zanechali. A to je niekedy viac než len nadmieru kvalitný titul bez zjavnej duše, obsahu a svojského nádychu.

Hru na recenziu poskytla spoločnosťCenega LOGO

Final Fantasy Pixel Remaster – Pôvabná kolekcia JRPG klasík
Final Fantasy Pixel Remaster je výbornou kolekciou pre tých, ktorí očakávajú archaický zážitok s retro hrateľnosťou a príbehom. Ak náhodou dúfate v kompletnú modernizáciou žáner budujúcich klasík, tento kompilát nie je určený pre vás.
Pozitíva
  • Výborná hrateľnosť kombinujúca exploráciu a taktické súboje
  • Príjemná vizuálna stránka doplnená o výživný soundtrack
  • Ani jedna z hier vás nevodí za ruku
Negatíva
  • Pre niekoho pôjde o príliš archaický zážitok
  • Po čase predsa len až príliš jednoduché
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov