NBA 2K21 – Stále kráľ virtuálneho basketbalu?

Súčasný kalendárny rok so sebou tradične prináša novú verziu virtuálneho futbalu, hokeja, hernú sezónu NFL, no nezabúda sa ani na v Amerike populárny basketbal. Tomu kraľuje 2K so svojím simulačným spracovaním, ktoré spravidla poráža konkurenciu v podobe NBA Live. Súčasne však treba dodať, že jej autori posledné dva ročníky submisívne vynechali. Momentálne preto nemajú vývojári z Visual Concepts pod hlavičkou už zmieneného 2K žiadnu relevantnú konkurenciu, ktorá by ich stimulovala k zavedeniu akýchkoľvek zmien. Je to však dobre? Odpoveď na túto otázku, ale aj to ako dopadla vrecková i konzolová verzia ročníku 21 sa dozviete v dnešnej recenzii.

Recenzovaná Verzia: Nintendo Switch

Rozhodne nepatrím medzi pravidelných hráčov virtuálneho basketbalu od 2K, dokonca nie som ani skalným fanúšikom toho od EA. Raz za pár rokov sa však dostanem k najaktuálnejšej iterácii a nahliadnem do zmien, ktorými si značka prešla počas mojej neprítomnosti. Samozrejme, funguje to iba v prípade, ak konkrétny virtuálny šport progresívnym spôsobom napreduje, inovuje svoje hracie pole a snaží sa prísť s relevantnými zmenami. Hoci podobná snaha znie ako samozrejmosť, terajší vývojári väčšiny športových hier rezignujú na akékoľvek očividné obmeny. Nezriedka sa teda dočkáme iba aktualizovaných súpisiek, drobnejšej úpravy hrateľnosti a väčšieho počtu prostriedkov, ktoré z fanúšikov ťahajú peniaze.

Naposledy som svoju pozornosť venoval ročníku 2K19, na ktorý vyšla i moja recenzia. Nakoľko šlo o môj osobný návrat k takejto forme športu po dlhých rokoch, neskrýval som nadšenie, ktoré pramenilo z technických kvalít, vizuálnej stránky a fantastických animácií. Ocenil som aj relatívne funkčnú príbehovú zložku, avšak kontraproduktívne pôsobila nechválna menová politika 2K, keďže vydavateľské štúdio sa snažilo vkladať drobné platby snáď do každého aspektu hrania. Po dvoch rokoch som teda zákonite očakával, že budem chvíľku tápať, no nestalo sa tak. Zachované totiž zostalo ovládanie, spôsob nastavenia náročnosti, výborný gameplay, no, bohužiaľ, i problémy, ku ktorým sa pridružili ďalšie nepríjemné neduhy.

Déjà vu

To dobré našťastie zostáva. Hranie a pocity pri ňom sú úžasné. Tie extatické momenty, keď sa snažíte svižným krokom presunúť ku košu oponenta a zasmečovať, prípadne trafiť trojku pôsobia fantasticky. Rovnako je fantastické hrať o posledné sekundy so snahou zhatiť záverečnú ofenzívu súpera. Atmosféra v takýchto momentoch pochopiteľne hustne, výška napätia stúpa, čo sa prejavuje nielen na narastajúcej agresivite hráčov, no aj na fanúšikoch. Môžu bučať, prípadne naopak povzbudzovať váš útok a skvelé taktiky, ktorými prekabátite nepriateľských obrancov. Komentátori divoko a nadšene popisujú dynamické prechody z jednej strany ihriska na druhú, kritizujú nešťastné prihrávky, avšak s plním nasadením pľúc výskajú pri trojbodovom hode alebo bezchybnom dunku, z ktorého sa rozvibruje celá hracia plocha, diváci i samotný hráč (koncový užívateľ, nie ten virtuálny).

A práve o takýchto momentoch je virtuálne NBA (minimálne to, ktoré je produkované 2K). Visual Concepts dokážu umne namiešať audiovizuálne prvky so skvelou hrateľnosťou, ktorá predstavuje tvrdý boj a nie prechádzku po ružami zasiatom chodníku. Víťazstvá sú vydreté potom, snažením sa a kombináciou premýšľania i šikovných prstov. Simulačne orientované spracovanie vyžaduje spoluprácu predvídania, taktizovania a adekvátneho narábania s dostupnými prostriedkami (driblovanie, prihrávky a záverečný ťah na kôš). Nejde pritom iba o rýchlosť. Svoj útok môžete naťahovať až do posledných momentov, kedy šikovne udriete a skórujete. Je len na vás akú taktiku si zvolíte, avšak väčšinou s jednou malichernou prihrávkou neuspejte. Úspešný útok pozostáva buď z enormnej rýchlosti, prípadne série premyslených ťahov, ktoré vo finále vedú k zvýšeniu skóre.

Nemalú zásluhu na výsledných kvalitách majú aj animácie. Ich plynulosť dopomáha k uspokojujúcemu zážitku, kde každá úspešná obrana a každý zaslúžený vhod do koša predstavujú nadšenie a radosť z vašej vlastnej šikovnosti. Je príjemné pozerať sa na jednotlivé pohyby, ktoré na seba nadväzujú v krásnej súhre a precíznej spolupráci, i keď musím dodať, že občas dochádza k nepochopiteľným zásekom (je však možné, že tie sú spôsobené Switch ovládaním, ku ktorému sa ešte dostaneme). No mimo to vás čaká takmer bezchybný zážitok, ktorý bezproblémovo evokuje skutočné hranie žijúcich hráčov a práve o to v prípade virtuálnej verzie akéhokoľvek športu ide.

Druhá strana mince
Autor: Jozef Moravec
Testovaná verzia: PlayStation 4

2K spolu so svojím basketbalom dominuje trhu už pár rokov. EA na tento fakt stále nemá odpoveď a tak si konkurenčný basketbal robí prakticky čo chce. O čo je teda NBA 2K21 lepší ako jej predchodca? Nikoho už neprekvapí stálica režimov: MyTeam, MyCareer a MyLeague. Play Now snáď nepotrebuje objasnenie. Posledný zmienený je tu tak akosi do počtu, aj keď 2K oznámili v tomto režime verziu 2.0 už pred rokom. Avšak rýchlo vám dôjde, že tento režim neprináša peniaze z mikrotransakcií a tak sa naň vlastne štúdio vykašľalo. I keď nejaké tie menšie zmeny sa iste nájdu, prakticky staviate svoju dynastiu, alebo hráte jednu sezónu v ženskej či mužskej lige.

Nosnými súčasťami už pekných pár rokov sú online módy MyTeam a MyCareer. V tom prvom si už tradične zbierate kartičky a hráte online, plníte výzvy, alebo sa snažíte pokoriť Domination. Príjemné sú nové výzvy, ktoré ak splníte dostávate skúsenosti, za ktoré levelujete a, samozrejme, vás čakajú odmeny. Zmeny sa dočkal MyTEAM Unlimited, na ktorý už nepotrebujete 12-0, ale je rozdelený na staršie známe stupne, rovnako ako kartičky. Teraz na cenu mesiaca potrebujete vyhrať 70 hier. No možno aj prehrávať.

V MyCareer si tvoríte vlastného hráča. Príbehové pozadie sa teraz volá Shadow, ciže ste v tieni svojho otca, ktorý bol hviezdou a vaša postava z neho chce vystúpiť. Prostredie The Neigbourhood sa zmenilo na Venice Beach a hodí sa mu to. Prekrásne sýte farby tomuto režimu sedia. Zmien je tu neúrekom hlavne v prostredí, ostatné prvky ostali rovnaké. Bohužiaľ, už notoricky známe mikrotransakcie vám dajú na frak v oboch režimoch. Bez útraty naozaj závratných súm či tvrdého “grindu” nebudete vôbec konkurencie schopný a hra vás poriadne frustruje.

V MyCareer si tvoríte vlastného hráča. Príbehové pozadie sa teraz volá Shadow, ciže ste v tieni svojho otca, ktorý bol hviezdou a vaša postava z neho chce vystúpiť. Prostredie The Neigbourhood sa zmenilo na Venice Beach a hodí sa mu to. Prekrásne sýte farby tomuto režimu sedia. Zmien je tu neúrekom hlavne v prostredí, ostatné prvky ostali rovnaké. Bohužiaľ, už notoricky známe mikrotransakcie vám dajú na frak v oboch režimoch. Bez útraty naozaj závratných súm či tvrdého “grindu” nebudete vôbec konkurencie schopný a hra vás poriadne frustruje.

Čo sa týka samotnej hry na palubovke, graficky a zvukovo hre niet titulu čo vytknúť. Vyzerá a znie úžasne. Avšak v 2K sa rozhodli prepracovať strelecký systém. Máte síce možnosť vrátiť sa k pôvodnému “tlačidlu”, no po novom možno mieriť aj pravou páčkou a to tak, že ideálne miesto sa vám objaví napravo alebo naľavo, a vy doň musíte trafiť. Je to však rozhodne výzva, ale niekomu to môže vyhovovať. Skalným fanúšikom to prekáža. Nedajte sa však pomýliť, v online režime vám hráči dajú pocítiť skullovú priepasť. Bez tréningu to jednoducho nepôjde a budete musieť využívať všetky znalosti, pohyby, stratégie, kľučky, signály a dokonca aj bugy, aby ste uspeli na top úrovni. Inak si z vás každý protivník urobí trhací kalendár. A čo je horšie, hra vás na vrcholových pozíciách odmení akurát tak vašim vlastným pocitom satisfakcie.

Na druhej strane, kým streľba bola prekopaná, stále sa tu objavujú už notorické chyby, ktoré ma privádzajú do zúrivosti. V offline móde ešte odpustíte AI hlúpy prechod do protiútoku, občasný cez-pol, alebo dribling do autu. No v online režime hra bežne nereaguje pri rozohrávke z autu na prihrávku, takže ťukáte po tlačidlách, až sa nakoniec rozhodnete prihrať v momente, keď je obranca pripravený. Niektoré animácie zase trvajú 2-3 sekundy, čo vyústi vo vypršanie časového limitu v útoku a prichádzate o loptu. Nechápem ani dôvod, prečo hráč musí prechádzať po koši z ľavej ihriska na pravú stranu, aby tam rozohral. A čerešničkou na torte je zvýšená obťažnosť – asi do takej miery, že MyTeam sa v offline neoplatí skúšať, pretože aj keď reálnych oponentov drvíte, počítač vás zmetie na All-Star obťažnosti zo stola, pretože trafia všetko. A to vlastne celý grind iba zhoršuje.

Nechápte ma zle. NBA 2K21 je stále top basketbal, hlavne ak berieme do úvahy dianie na ihrisku. Zjavne aj preto, že nemá konkurenciu. Ale to, čo si dovoľuje 2K hlavne v oblasti mikrotransakcií už nie je únosné. Hlavne ak berieme do úvahy, že si za hru pýtajú prémiovú cenu, no v skutočnosti dostávate jedine offline módy. Tie online sú navrhnuté horšie ako prvé free-to-play modely, kedy sa neplatiacim nevyrovnáte. Jedinými osobami, ktoré si tento titul asi užívajú, sú azda len známi youtuberi, ktorí sa týmto jednoducho živia. Ostatní však nemajú šancu, ak si chcú užiť to hlavné z tohtoročnej NBA2K. Osoba, ktorá si k nej večer sadne, aby si odohrala jednu-dve hry, nemá až takú možnosť si ju skutočne užiť a bude ju to stáť len zlomené ovládače.

Hodnotenie: 65%

Konzola do vrecka nestíha

Tentokrát je výrazným problémom platforma, na ktorej som NBA 2K21 testoval. Terajšie Nintendo nie je stavané na to, aby ohúrilo grafickými nastaveniami a mierou detailov. Keď som svojho času recenzoval “Switchera“, oproti počítačovej verzii síce nepôsobil až tak pompézne, avšak prišiel so všetkým žiadaným obsahom, funkčnou hrateľnosťou a stabilným frameratom. Aj preto som ho nakoniec označil za kvalitný port zlatého vrcholu moderného RPG žánru. A to som pritom neveril, že takto gigantický zástupca žánru sa bude dať osekať takým spôsobom, aby ho maličká konzola zvládla utiahnuť v nejakom rozumnom stave. Bohužiaľ, pri virtuálnom basketbale niečo podobné prehlásiť nemôžem.

Je pochopiteľné, že port na Switch nevyzerá až tak dobre ako ostatné verzie. S týmto faktom som rátal a mal by s ním rátať každý, kto by chcel svoju pozornosť venovať basketbalu na Nintende. No práve preto som dúfal, že dostanem stabilný zážitok, ktorý nebude kolísať. Žiaľ, nestalo sa tak. Prepady snímok sú pomerne tradičným javom, s ktorým sa musíte zmieriť. Počas hrania je pritom stabilita kľúčová, keďže môže do veľkej miery ovplyvniť vašu reakciu na konkrétnu situáciu.

A príbehové scény v relatívne obstojnom dejovom režime? Tie celkom bežne fungujú na chabých 15 FPS, no a kvôli tomu sa z nich vytráca akákoľvek filmová kvalita, pričom zážitok je zákonite ochudobnený. Ďalšou prekážkou je ovládanie. Rozloženie tlačidiel a pružnosť Joy-Conov si príliš nesedí so štýlom hrania NBA a zásluhou tohto neduhu musíte často svoje prsty zbytočne namáhať. Predvádzanie rôznych trikov a prevedenie stratégií do praxe je príležitostne úmornou záležitosťou. Tá je nepríjemným testom flexibility hráčových rúk, ktoré sa po pár zápasoch cítia ako skameneliny.

V žiadnom prípade neodopieram vlastníkom hybridnej platformy ich možnosť na hranie virtuálnych športov. Keď sa však dostaneme do bodu, že to výkon konkrétnej platformy nestíha, má to vôbec zmysel? Vychádzajú snáď stále hry na PlayStation 2 alebo PlayStation 3? Rozhodne nie a hoci chápem, že Switch je najaktuálnejšou konzolou svojich tvorcov, je cítiť, že na podobné herné záležitosti toto zariadenie nie je tak úplne pripravené. Minimálne nie vo svojej aktuálnej verzii. O to smutnejšie to pôsobí v momente, keď si uvedomíte, že si tento ročník prešiel minimom naozaj zásadných zmien (od roku 2018) a neopravili sa evidentné problémy popísané v nasledujúcich odstavcoch. Nehovoriac o tom, že na inštaláciu digitálnej kópie potrebujete externé zariadenie, nakoľko Switch nemá na hru ani dostatok priestoru.

Pretrvávajúce problémy?

Stagnácia nie je dobrá vec, ešte väčšmi v prípade, ak trvá niekoľko rokov. Je pravdou, že nováčikovia si niečo podobné nevšimnú, ale pre veteránov musím upozorniť, že aktuálny ročník s ničím výrazným neprichádza (až na spomínanú zmenu strieľania). Súčasne si ponecháva niektoré problémy týkajúce sa jednej z primárnych zložiek celého počinu. Mikrotransakcie v režime, kde budujete kariéru s vlastným hráčom. Prítomnosť agresívne implementovaných platieb demotivuje používateľov, ktorí chcú hrať a nie platiť. Prihrávanie je občas problematické a nie je vždy zaručené, že spoluhráč loptu chytí. A aby to nestačilo, skórovanie je v konkrétnych momentoch trochu RNG, pretože vám príležitostne príde, že by lopta spadnúť do koša nemala, ale jej sa to z nejakého dôvodu podarí.

Nevyvážene na mňa pôsobilo i nastavenie umelej inteligencie hráčov a súperov v offline režimoch. Protivníci sú na vyšších obťažnostiach takmer stopercentne presní a to na oboch frontoch ihriska. No a súčasne sú vaši spoluhráči v obrane absolútne nepoužiteľní a takmer nikdy sa na nich nemôžete spoľahnúť. Ani prepínanie medzi jednotlivými športovcami nie je vždy ideálne, keďže sa stáva, že vás titul vtelí do kože nesprávneho hráča. Za najväčšie zlyhanie v tejto oblasti považujem silu hviezdnych basketbalistov, ktorí spravidla nechybujú a obrana ich útoku hraničí s nemožnou úlohou.

Za tri body?

NBA 2K21 vychádza z výborného receptu, do ktorého však niekto (s najväčšou pravdepodobnosťou vydavateľ) primiešava nežiadúce ingrediencie. Otravné in-game poplatky, postup v niektorých režimoch je skrytý za frustrujúci grind alebo Veľký čínsky múr tvorený zelenými bankovkami. Nešťastné nastavenie umelej inteligencie a v prípade Nintendo Switch edície i krkolomné ovládanie, či do očí bijúce technické problémy. A každý kuchár, profesionál alebo amatér, vie, že recept môže byť vo svojej podstate akokoľvek dobrý, lenže ak doň nahádžete tie “zlé” prísady, stáva sa z neho čosi polovičaté, prípadne celkom nestráviteľné.

Najnovší ročník herného basketbalu neskĺzol na dno pomyselného obedového menu, avšak nemá od toho zasa až tak ďaleko – obzvlášť Switch verzia. Novinku vyzdvihuje najmä kvalita a pevnosť základného jadra hrateľnosti, ktoré baví a dokáže ohúriť. Všetky zvyšné zmienené problémy však úspešne nahlodávajú základy tohto piedestálu, ktorý sa pomaly, no isto borí. A už čoskoro ho možno čaká fatálna rana.

Na záver by som rád dodal, že je pomerne bizarné, ako sa snaží 2K opodstatniť zvýšenie cenovky hier pre nadchádzajúce generácie. Áno, autori, ktorí majú svoj každoročný titul preplnený rôznymi platbami, vkladajú doň minimum invencie a noviniek, zdôrazňujú nutnosť zdražovať. Podobné prehlásenia znejú trochu absurdne a v prípade, že zástupcovia nezmenia svoj prístup k značke, je možné, že zábavný základ už v budúcnosti nepostačí.

Komentuj!