Tropico 6 – Banánová republika vás už očakáva

Sériu Tropico prebrali po piatom dieli po štúdiu Heamimont Games vývojári z Limbic Entertainment. Je to predzvesť toho, že značka naberá nový dych, alebo vydavatelia z  Kalypso Media držia Tropico 6 v rovnakých koľajach ako predošlé prírastky?

Recenzovaná verzia: PC

V poradí šiesty diel tejto tropickej série majú na svedomí tvorcovia známej Might & Magic série, kedysi pracujúci pod Ubisoftom. Skúsenosti z tvorby stratégií im každopádne nechýbajú, otázkou však ostáva, čo nové ešte možno vymyslieť na poli ostrovnej republiky živiacej sa pestovaním banánov a kávy. A práve na túto otázku sa pokúsim nájsť adekvátnu odpoveď.

Značka Tropico sa naplno rozbehla v apríli roku 2001, čiže má už pekných osemnásť rokov. Moje prvé skúsenosti s touto sériou sa začali odvíjať v titule Tropico 3. Možnosť ujať sa vlastného panenského tropického ostrova a vládnuť jeho ľudu mi neznela vôbec zle, tak prečo to neskúsiť? V samotnej hre som sa dostal do Karibiku a prebral vládu nad menším ostrovom. Ostrovom, ktorý chcel prosperovať a dostať sa medzi ekonomických tigrov, no bohužiaľ, mu chýbala infraštruktúra. A vlastne aj elektráreň, nemocnica, policajná stanica, školy, či budova parlamentu, rádio, prístav, armáda, banka… Nuž k tigrom to bude ešte, zdá sa, ďaleká cesta. El Presidente, na ostrove by pracujúcim bodla doprava zdarma. Hlási akási osoba, nápadne pripomínajúca Che Guevaru. El Presidente, čo hovoríte na novú fabriku na výrobu cigár…strýko Sam by vám možno aj vedel pomôcť nejakým tým dolárom. Hlási na druhej strane chlapík s cigarou a americkým prízvukom. Tak toto asi nebude jednoduché.

Rozvoj ostrova v koži čoby prezidenta, respektíve diktátora, však nebude vaším jediným poslaním. Áno cestná komunikácia je dôležitá, no priania veľmoci majú taktiež svoju váhu. Do toho vás tlačí vaša popularita u vášho vlastného ľudu, ktorý sa nebojí vziať do rúk zbrane a vyjsť do ulíc. Kľučkovanie medzi všetkými aspektami nebýva vždy jednoduché, a častokrát ani veľmi logické. Veľmi rýchlo si začnete uvedomovať, že zivot politika nie je med lízať. No poďme pekne po poriadku.

Hneď na začiatok si vytvoríte svoje alter ego – diktátora, jeho historické pozadie a vizáž. Oproti piatemu dielu však tentoraz zmizla dynastia. Následne sa už môžete pustiť do voľného hrania alebo do kampane. Samotná kampaň je rozdelená na niekoľko ostrovov, a nové sa vám otvoria vždy po výhre v danom počte máp. Hneď po výbere mapy vás každopádne privíta krátke intro s menšími sprievodnými informáciami. Rozvoj prebieha v drvivej väčšine prípadov výhradne skrz budovanie a rozširovanie infraštruktúry. Ekonomiku podporujete hlavne pestovaním plodín, chovom zvierat, či ťažbou surovín, ktoré následne exportujete. Ďalej je možné vybudovať i spracovateľské fabriky, ktoré vyťažené suroviny pretvoria na tovar a aj ten môžete, samozrejme, exportovať. Aby ste rozšírili a podporili ekonomiku, musíte samozrejme rozvíjať aj zdravotnú starostlivosť, školstvo, zábavne podniky, turistiku, bezpečnosť, armádu a vládne či propagačné budovy.

Samotné budovy majú svoj pridelený rozpočet, respektíve platy, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň obyvateľov. To, samozrejme, ovplyvňuje ich možnosti na poli ubytovania, vzdelania a celkovej spokojnosti. Ekonomika je tu teda zobrazená vcelku reálne. To, že svojím poddaným dáte malú mzdu, znamená, že nebudú mať čo mínať a tým začnú trpieť aj ďalšie odvetvia. Preto musíte správne vybalansovať všetky aspekty, k čomu vám dopomáhajú tabuľky, grafy a aj farebné pokrytie týchto aspektov na ostrov. Takže vždy viete, kde sa koncentrujú kriminálne živly, kde chudoba, kde máte znečistené ovzdušie a tak podobne. V neposlednom rade tu má svoje zastúpenie aj armáda, alebo piráti – tí však hrajú skôr druhé husle, no hlavne pri menších bonusoch určite nezaprú svoj prínos. Rozhodne však netvoria kľúčovú časť.

Ako som už spomínal vyššie, prakticky všetko čo vyrobíte, môžete dodatočne exportovať do ďalších krajín. Deje sa tak cez exportné kontrakty. Tie sa dajú podpísať s jednou z veľmocí, alebo neutrálnou stranou, záleží od doby v akej práve žijete. Nájdete tu koloniálnu éru, medzivojnové obdobie, studenú vojnu a moderné obdobie. Kým v koloniálnej ére sa snažíte zbaviť okov kolónie, v ďalších spomínaných sa pre zmenu priatelíte s osou či spojencami,  alebo východným a západným blokom.

K tomu aby vaši ľudia boli spokojní, vám však, samozrejme, nestačia iba budovy. Máte aj možnosť tvorby zákonov alebo ediktov. Mnohé sa delia prevažne na ľavicové – sociálne, a pravicové – kapitalistické. K tomu máte ešte na ostrove náboženskú frakciu a militaristov. Kým náboženská zastupuje prostý ľud, militaristi sa môžu časom zmeniť až na partizánov, ktorý vám začnú sabotovať všetko čo im príde pod ruku. Každá strana chce, pochopiteľne, presadiť svoje vlastné záujmy. Kapitalisti chcú vrážať peniaze do priemyslu, socialisti by radi rozdávali veci zadarmo, ľudia by chceli cirkusy, kliniky a kostoly, kým militaristi zbrane. Preto musíte pomedzi nich kľučkovať aby ste si uchlácholili každú stranu, inak vaša popularita upadne. No tú si môžete upravovať aj umelo, cez súkromného brokera, ktorý vám pomáha s rôznymi nekalými praktikami a obchodmi. To sa však deje za menší poplatok. Vaša podpora, ako prezidenta, je každopádne dôležitá, nakoľko váš mandát je obmedzený na dané volebné obdobie. Voľby síce môžete i odložiť, no aj to znižuje vašu popularitu.

Aj keď sa môže zdať, že hra je chvíľami až priveľmi komplikovaná, nie je tomu tak. Väčšinou iba plníte priania, ktoré pred vás kladú zástupcovia jednotlivých frakcií a popritom sa snažíte mať bankové konto v pluse. No práve tu prichádzajú na rad prvé kamene úrazu. Spomínané požiadavky sú totiž často vcelku nelogické. Neraz sa od vás napríklad žiada postaviť kostol. Dobre teda, tak k tým trom predošlým pristavíte ďalší. Až na to, že ani to nestačí a o ďašiu polhodinu je pred vás postavená rovnaká žiadosť. Podobne to platí napríklad pri policajnej stanici a vy si problém uvedomíte skrz to, že už nemáte žiadne rozumné miesto pre umiestnenie stavby. A takto je to s väčšinou požiadaviek, pričom tie logické, vyplývajúce z doby, sú skôr výmimkou. Ak napríklad zavediete príspevky na automobily, ktoré následne vlastní každý, nik od vás nežiadá nové parkoviská. Aj zákony sú pomerne jednoduché a spravidla pridávajú niekoľko stúpencov danej frakcie k vašej podpore. Každý jeden je postavený na rovnici, “bude to stáť XY dolárov a pribudne ti YX stúpencov“. Menšiu rolu taktiež zohráva povstanie, armáda či bezpečnosť.

Osobne musím vytknúť aj identicky pôsobiace budovy skrz rôzne tematické obdobia, ktoré sa skrátka architektonicky nemenia. Akurát sa vám priebežne odomykajú nové, ktoré ako-tak oživujú mestečko. No napríklad klinika je v každom období rovnaká. Zákony sa medzi sebou nijako neovplyvňujú, takže nemáte žiadne dilemy. Ostrov od ostrova nerozoznáte, pretože ich nič výraznejšie neoživuje, a postupne sa vám začnú zlievať. Zaujímavé by bolo napríklad riešiť umiestnenie rakiet východného bloku počas studenej vojny, alebo prítomnosť cudzích vojsk, či podvratnú činnosť tajných služieb. V hre sa sice objavujú niektoré z tých tém, no väčšinou sú spracované povrchne.

Vizuálna stránka titulu je postavená na známom Unreal Engine 4. Na hre to každopádne príliš nebádať, no keď už nič, aspoň je plynulá a kamerou sa dokážete pozriet na život ostrova naozaj detailne. Textúry sú na pohľad dostačujúce a aj framerate sa drží vysoko, čiže z tohto pohľadu je všetko v poriadku. Chýba však aspoň nejaké oživenie v podobe striedania dňa a noci, zmien počasia, ročných období alebo živelných pohrôm. Zvukovú stránku tvorí svižná latino hudba. No moje nervy vydržali túto kultúrnu dávku iba do istej miery a po čase som ju musel vypnúť. To je však silne individuálne a objektívne nemám hre z tohto pohľadu veľmi čo vytknúť.

Tropico 6 rozhodne nie je nevydareným titulom a stále ide o jedinečnú záležitosť, ktorá svojim spôsobom nemá konkurenciu. Hra síce svojim spracovaním uviazla v nedávnej minulosti, no, našťastie, to nepôsobí až tak rušivo. Škoda len citeľne menších ambícíí tvorcov, nakoľko spravovanie tropického ostrova sme dostali už šiesty hrát po sebe a vždy iba s trochu obmenenou príchuťou. Možno zopár nových odvážnych nápadov by vlialo novu krv do žíl tejto série. To či do slepačieho vývaru pridáte trochu viac toho či iného korenia z nej logicky neurobí paradajkovú polievku. Séria skrátka trochu stagnuje, a to aj napriek výmene vývojárov. Spoločnosti Kalypso to zrejme tak vyhovuje. No pokiaľ ste niektoré predošlé diely minuli, a obzvlášť ten piaty, potom hre dajte určite šancu. V tom prípade by ste to nemali oľutovať.

Komentuj!