Killer Frequency – Vitajte vo vysielaní KFAM 189.16

Ak mám byť celkom úprimný, tento rok som zatiaľ nemal herný titul, ktorý by dokázal dokonale uspokojiť moje chuťové bunky. Až doteraz. Team 17 totiž prichádzajú so svojim titulom Killer Frequency a zmenili úplne všetko. Otvorene teda poviem, že ním potešili nielen ako milovníka hier, no rovnako aj ako fanúšika hororov, hudby a kvalitných príbehov. To sú dokopy štyri plusy v jednom balíku a bude asi náročné rozprávať o nej tak, aby to nevyznelo zaujato. No z času na čas sa každému dostane do rúk niečo, čo ho poriadne prekvapí a prekoná všetky očakávania. Poďme si teda titul predstaviť trochu lepšie.

Recenzovaná verzia: PC

Je polnoc, september 1987 v mestečku Gallows Creek a Forrest Nash spolu so svojou producentkou Peggy sa pripravujú na nočné vysielanie rádia The Scream. Všetko pôsobí úplne normálne, pokým sa neozve prvý volajúci, policajná dispečerka Leslie. Tá mu oznámi, že miestny šerif je mŕtvy, vonku útočí sériový vrah a ide do najbližšieho mesta zohnať pomoc. Cesta tam a späť jej však bude trvať asi 3 hodiny. Linka 911 je prepojená do rádia a Forrest sa tak stáva priateľom na telefóne pre obyvateľov Gallows Creek, ktorým je v pätách nebezpečný vrah zvaný ako “The Whistling Man”.

Hneď na úvod musím vyzdvihnúť jeden aspekt a tým je celková atmosféra. Toto je skutočne horor, ktorý funguje na správnych princípoch. Najlepšie na tom všetkom je, že vašej postave v princípe nehrozí absolútne nič. Keď však máte na linke vystrašených ľudí, ktorí sa snažia ukryť a zachrániť pred nebezpečným vrahom, postupne tá začne tá desuplná atmosféra prechádzať aj na vás. To, či prežijú totiž záleží na vašich voľbách. Jeden omyl vám hra možno dokáže odpustiť, no ďalší už bude znamenať smrť. Niektoré sú navyše i časovo obmedzené a preto je potrebné sa rozhodovať rýchlo.

Ako však pomôžete ľuďom, ktorí potrebujú naštartovať auto bez kľúčov alebo sa dostať von zo stredu labyrintu? Toto skrátka nie sú veci, ktoré môžete ovládať z hlavy. Telefonáty prebiehajú poväčšinou štýlom, kde vám osoba ozrejmí situáciu a bude vás žiadať o pomoc. Následne máte čas prejsť ostatné miestnosti v budove rádia a nájsť niečo, čo by mohlo osobe na druhej strane pomôcť. Ak by ste sa nevedeli pohnúť z miesta, Peggy vám môže dať tipy, kde alebo čo treba vlastne hľadať. V tomto smere jej postava teda funguje ako solídny systém nápovedy. No a keď už budete mať dané pomôcky pred sebou, je čas aby ste volajúcim zachránili život a dostali ich zo šlamastiky, v ktorej sa proti svojej vôli ocitli.

Čo však atmosfére dopomáha ešte viac je skutočnosť, že dabing v hre je spracovaný veľmi kvalitne. Ak máte počas hrania na ušiach slúchadlá, ako ja, budete mať skutočne pocit, že ide o skutočných ľudí, ktorí sa snažia prežiť. Je pravda, že niektoré z našich obetí môžu pôsobiť v danej situácii o niečo otrlejšie, no strach v ich hlase je poznať veľmi dobre. Kvalitne nadabovaní sú ale aj naši hlavní hrdinovia Forrest a Peggy. Či ide o hnev, frustráciu, radosť alebo aj pocit zlyhania, zakaždým pôsobia veľmi úprimne. V tomto smere musím veľmi pochváliť Josha Cowderyho a Naomi McDonald za skvele odvedenú prácu.

Ak je však predsa len niečo, čo by som mohol v rámci dabingu vytknúť, tak sa nedá opomenúť skutočnosť, že väčšinu vedľajších postáv dabujú tí istí herci. Niektorí z nich dokážu odviesť dobrú prácu a zamaskovať svoje hlasy, no v iných prípadoch je ich opätovné využívanie dosť očividné. Joshua Manning dokopy dabuje šesť postáv, pričom dokonca s niektorými z nich budete hovoriť len relatívne tesne po sebe. Potom je teda celkom náročné nevnímať, že sa hlasy začínajú trochu recyklovať. Nechcem pritom hercov v tomto smere výraznejšie kritizovať, no vie to občas narušiť vašu imerziu.

Po stránke hrateľnosti však nemám titulu čo vytknúť. Tak ako z vás dokáže urobiť priateľa na telefóne, ktorý má pomáhať volajúcim prežiť túto dlhú noc, rovnako sa dokážete aj dostať do role dídžeja, ktorý sa stará o chod rádia. Počas jednotlivých prestávok, vyberáte hudbu z platní, máte pred sebou pult s niekoľkými tlačidlami, z kaziet prehrávate rôzne reklamné vstupy, môžete vyberať z menšej kolekcie zvukových efektov a keby ste sa náhodou počas vysielania začali nudiť, môžete dokonca hádzať papierové loptičky do basketbalového koša pred vašim stolom. Mne sa ich dokopy za jednu hru podarilo trafiť až 557. Zvládnete viac?

Dobre spracované sú aj časti, keď opustíte vašu kabínu a budete hľadať pomôcky po opustenej stanici rádia. Okolo vás sa budú neustále ozývať nepríjemné zvuky, miestnosti sú zatemnené a highlight pre mňa nastal v časti, keď som navštívil pivnicu a Peggy na mňa prehovorila pomocou intercomu. Toto sú momenty, ktoré na papieri možno pôsobia nudne. Prejdete na recepciu alebo do kancelárie a pohľadáte niečo, aby ste sa mohli vrátiť hore. Lenže čo robí tie scénky zaujímavé je fakt, že vám dokážu viac povedať o postavách, ktoré ste ako hráči nikdy nestretli, a hlavne ku koncu vedia priniesť celkom zaujímavé momenty ohľadom hlavnej príbehovej línie.

Táto noc je totiž v mnohom výnimočná. Čo spočiatku pôsobí ako sled minipríbehov, kde pomáhate náhodným obetiam sa začne postupne prepájať v niečo oveľa väčšie a zaujímavejšie. No a v prípade, že sa vám volajúcich podarí zachrániť, začnete pomaly chápať, prečo si ich vlastne “The Whistling Man” vybral za svoje obete a a čo majú spoločné. Nejde teda o sériu príbehov, ktorých ústredným motívom je vrah. V skutočnosti tu máme široko rozvetvený príbeh, v ktorom si do seba budete neustále skladať jednotlivé detaily. V mojich očiach ide o vynikajúci naratív, ktorý mi tak svojou atmosférou pripomenul jednu známu filmovú hororovú sériu, kde sa tiež snažíme poznať identitu a pochopiť motív vraha v maske.

Napriek tomu, že primárne ide o hororový titul, sa hra občas nebráni ani komediálnym vsuvkám. Je tu majiteľ miestnej pizzérie Ponty´s Pizza, ktorý vám bude neustále vyvolávať, aby mohol cez rádio robiť zdarma reklamu svojmu podniku, máte tu skupinu tínedžerov, kde si vás jeden spletie so svojim kamarátom, ktorého prezývajú Goose, a aby toho nebolo málo, sám Forrest môže pristúpiť na túto hru a imitovať ho. Dokonca si v jednom celkom vážnom momente môžete dovoliť i jemný flirt s jednou z postáv, ktorú ste počas hry zachránili. Takéto časti vám tak vedia dať najavo, že skrz všetko zlé čo sa vonku deje, existujú v Gallows Creek aj iné veci než nebezpečný vrah.

Ostáva už len rozobrať poslednú časť hry a tou je hudba. No aj po tejto stránke ma hra veľmi príjemne prekvapila. Počas hry máte možnosť si zväčšiť svoju hudobnú kolekciu vinylov, ktoré budete môcť púšťať počas prestávok a nenašiel by som jedinú skladbu v tejto hre, ktorá by mi neimponovala. Každá jedna prináša trochu iný hudobný štýl, no do atmosféry celkovej hry zapadajú všetky perfektne. Ide o vynikajúci soundtrack, ktorý som si užíval počas celých štyroch hodín hrania.

Spomínaná dĺžka je pritom úplne v poriadku a fakt, že som dokázal prejsť príbehom za tak krátky čas nevnímam v prípade Killer Frequency ako zásadný problém. V prvom rade si totiž musíte uvedomiť, že celý príbeh sa skutočne odohráva asi počas troch až štyroch hodín a hra si vďaka tomu drží celkom solídne tempo. Rovnako si taktiež myslím, že to postačuje na to, aby ste dokázali nasať jednotlivé udalosti a celkový príbeh. Takže nie, dĺžku hry určite nevnímam ako zápor a to aj s prihliadnutím na nižšiu cenovku a istú znovuhrateľnosť.

Skúsim to teda celé nejako zakončiť. Killer Frequency momentálne vnímam ako najsilnejší titul, ktorý sa mi dostal do rúk v tomto roku. Vtiahol ma dnu svojou podmanivou atmosférou, kvalitne napísaným príbehom a unikátnym herným nápadom, s akým som sa ešte nemal možnosť stretnúť. Napätie totiž nemusí vždy plynúť iba z toho, čo sa deje nám. Pokojne ho možno vnímať i z pohľadu iných osôb, ktorým sa snažíme pomôcť. Dokonca si myslím, že tu to bolo v mnohom ešte efektívnejšie. Ľudská predstavivosť má totiž neobmedzenú dávku fantázie a každý bude mať možnosť vidieť jednotlivé scénky, či samotné postavy po svojom. Ak teda máte radi hororové adventúry tak ako ja, tento originálne vystavaný titul by určite nemal chýbať vo vašej hernej kolekcii.

Komentuj!