Still Wakes the Deep – Horor na ropnej plošine

Ak som mal počas júna v hľadáčiku hru, na ktorú som bol zvedavý, tak môj pohľad jednoznačne smeroval k hororovo ladanému Still Wakes the Deep. Trailer bol schopný navnadiť a vybudovať atmosféru, prostredie pôsobilo neopozerane a na prvý pohľad atraktívne. Cítil som, že tvorcovia z The Chinese Room môžu mať eso v rukáve a bol som zvedavý, či skutočne doručia produkt, za ktorý ich budem môcť pochváliť. A hoci sa hra z mojej strany nevyhne určitej dávke kritiky, môžem potvrdiť, že ak chcete skutočne strašidelný walking simulator, Still Wakes the Deep pre vás nebude sklamaním.

Recenzovaná verzia: PC

Prbeh sa odohráva tesne pred Vianocami na ropnej plošine Beira D. Hlavným hrdinom hry je muž menom Cameron McLeary, alias Caz. Prácu mu tu dohodil jeho dlhoročný priateľ Roy, ktorý je kuchárom. Skrz ale jeden nepríjemný incident mimo pracovnú dobu je Roy zavolaný na koberček ku svojmu šéfovi a ten ho bez mihnutia oka vyhodí. Vaša cesta teda smeruje k helikoptére, ktorá vás má dopraviť domov, no veci sa radikálne zmenia a na plošine dôjde k stretu s nebezpečnou entitou, ktorá postupne začína preberať kontrolu nad všetkým, a súčasne aj nad všetkými. Na začiatku ste si možno hovorili, že ten vyhadzov bol obrovská nespravodlivosť. No nebude trvať dlho, kým si poviete, že ste tú helikoptéru mali stihnúť skôr.

Hororové walking simulátory sa posledné roky stali už bežnou súčasťou v hernom svete a priviesť niečo, čo by dokázalo aspoň trochu odbúrať ten pocit stereotypu je relatívne náročný. V tomto smere však Still Wakes the Deep splnil svoju úlohu najlepšie ako vedel. Zase raz tu máme titul, ktorý vie byť strašidelný, solídne buduje atmosféru a vynikajúco pracuje so svojim prostredím. Ropná plošina je podľa mňa jedno z najnebezpečnejších miest, na akom sa môžete ocitnúť. Stačí jedna chyba, a ťažba ropy sa zmení na boj o holý život.

V hre si budete môcť túto plošinu obzrieť skutočne poriadne zblízka a navštívite asi všetky lokality, ktoré máte k dispozícii. Od ubytovacích častí, cez strojárstvo až dokonca k samotným pontónom, cez ktoré sa budete musieť preplaviť. Prechádzka ružovou záhradou vás rozhodne nečaká a jediná pomôcka, ktorú budete mať je baterka. V hre sú však aj miesta, kde bude lepšie nechať ju zhasnutú a skúsiť sa nejako zorientovať potme, čo veľmi pomáha dvíhať napätie.

Výrazne musím pochváliť aj dabing. Všetci herci dokázali skvele spracovať jednotlivé postavy a dať im potrebný charakter. Už len v úvode, keď máte ísť k šéfovi do kancelárie si budete môcť užiť nejaké debaty s vašimi kolegami a priateľmi, čo skutočne posiľuje celkové kvality hry. Tak nejako ste si počas hry vedomí, že väčšinu z nich už asi živých nestretnete a mnohé rodiny tak čakjú smutné vianočné sviatky. Alec Newman ako Caz je veľmi presvedčivý, rovnako je na tom aj Karen Dunbar v role Finley a Michael Abubakar ako Brodie.

Navyše, dialógy sú napísané taktiež veľmi dobre. Keď postavy spolu komunikujú, máte pocit akoby išlo o skutočných ľudí, ktorí v danej situácii riešia skutočné problémy. V jednej časti dokonca Caz vyletí na Brodieho, keď mu bude oznámené, že tú nepríjemnú časť práce bude musieť opätovne zastať on. Jeho frustrácia je pochopiteľná, no rovnako je super, keď mu Brodie vysvetlí, že je jednoduchšie ho poslať na tú ťažšiu robotu, ako mu správne vysvetliť funkcie jednotlivých tlačidiel a pák, o ktoré sa on následne bude musieť postarať. Podobné momenty robia titul dostatočne realistickým na to, aby som sa do neho ako hráč dokázal ponoriť.

Hru však posúvajú dopredu aj ďalšie kvality. Grafika je solídna a dostatočne dobre podáva celkový obraz o tejto ropnej plošine. Schodištia, rebríky, temné miesta v rôznych oblastiach strojovne, všade prítomný oceán a podobne. Príšera, ktorá sa stane ústredným protivníkom, možno nevyzerá najzaujímavejšie, no niektoré zmutované verzie bývalých pracovníkov sú celkom kreatívne a miestami vedia byť aj celkom nebezpeční. Po zvukovej stránke tvorcovia odviedli takisto skvelú prácu a nikdy som nemal pocit, že by niečo pôsobilo príliš tupo alebo fádne.

Čo ešte treba určite vyzdvihnúť je aj celkové tempo. Hra vám dokopy zaberie asi 4 až 5 hodín, no nikdy nepríde moment, kedy by sa z nej stala nuda. Dej má dobrý spád, kvalitne strieda dramatickejšie časti s pokojnejšími a často sa vašim úhlavným nepriateľom stáva niečo úplne iné. V niektorých častiach sú to zmutovaní pracovníci, inde bude vašou prioritou sa neutopiť, no hra vás skoro nikdy nebude zdržiavať nejakými zápiskami alebo poznámkami, ktoré vám majú prerozprávať príbeh. Dokonca to funguje aj konceptuálne k prostrediu. Pretože keď dôjde na ropnej plošine k havárií, nebudete mať asi čas čítať zápisky vašich kolegov a nadriadených. Niektoré veci majú určite prioritu.

Ako teda vidíte, celkový dojem je v tomto smere veľmi uspokojivý. Hra vie pracovať s atmosférou, je strašidelná a dostáva nás do neopozeraného prostredia, ktoré skrýva svoje nebezpečenstvá. V čom tkvejú teda problémy? Nuž, v princípe by som ich mohol zhrnúť v jednom celkovom bode a tým je hrateľnosť. Hrateľnosť, ktorá je sama o sebe v poriadku, no prichádza s ňou niekoľko menších úskalí, ktoré sú však v celkovom ponímaní dosť citeľné.

Prvá vec, ktorú si veľmi rýchlo uvedomíte je, že Still Wakes the Deep je neuveriteľne priamočiara hra. Nemáte dokopy žiadny priestor na to, aby ste sa mohli trochu poobzerať, prípadne aj nejako zablúdiť. V tomto smere by som povedal, že vás často až ťahá za ručičku. Všetci asi poznáte využitie žltej farby v podobných hrách. Rovnako ako v nich je aj tu vašim najlepším radcom. No hoci oceňujem, že sa v hre nemám kde stratiť, myslím si, že s tým tvorcovia išli trochu moc ďaleko. Nie je šanca, aby ste sa v hre stratili, alebo aby ste vybočili zo správnej cesty. Pokiaľ pôjdete rovno za nosom a budete sledovať žltú, určite sa dostanete tam, kam chcete.

Musím taktiež pripustiť, že napriek nebezpečenstvu, ktoré predstavujú vaši zmutovaní kolegovia, nikdy som nemal pocit, že by ich prítomnosť predstavovala nejaké výraznejšie riziko. Dajú sa relatívne jednoducho oklamať, a pokiaľ nerobíte hluk a v správnych momentoch nepoužívate baterku, určite vám nič nehrozí. Skôr by som povedal, že ich zmysly boli poväčšinou celkom slušne otupené. V tomto ohľade by práve nebolo úplne na škodu, keby niektoré oblasti predstavovali aj nejaké bludisko, v ktorom sa dá stratiť. Určite by tým atmosféra iba získala.

Za najväčšie sklamanie tohto titulu však považujem skutočnosť, že v ňom nenájdete z pohľadu hrateľnosti ani jednu zaujímavejšiu inováciu, ktorá by pôsobila, ako autorská myšlienka. Hra doslova pôsobí, ako keby si tvorcovia zobrali to najlepšie z prvej časti Half-Life a hororovej série Outlast. Opäť budete prechádzať ventilačnými šachtami, opäť sa budete skrývať do skriniek, opäť sa budete musieť vymotať z uličiek v budove vášho zamestnávateľa a veľké množstvo ďalších nápadov, ktoré sme už videli spracované inde. Jediné drobnosti, ktoré sa mi s touto hrou spájajú, je možnosť hasiť ohne a zohrievanie si rúk. No aby som bol fér, žiadny z využitých elementov nie je zapracovaný zle. Atmosféra je celý čas na vysokej úrovni. No titulu skrátka chýba nejaká výraznejšia identita, ktorá by ho odlíšila od konkurencie.

Ak je však ešte niečo, čo by som zmenil, tak by to bol celkový záver. Nebudem zachádzať do spoilerov, no povedzme si aspoň to, že vo výsledku to nepôsobí ako kvalitné zakončenie, ktoré by som od tohto titulu chcel. Nevadí mi, že sa nedočkáme reálnej odpovede na to, aký bol vlastne výsledný efekt. Je fajn, že ako hráč si môžem vo výsledku pocitovo predstaviť čo chcem. Mohlo to dopadnúť tak, ale aj opačne. No finálne dve – tri minúty z hry robia niečo úplne iné, ako by som si vnútorne prial. Mohli nám dopriať koniec, ktorý by si hra zaslúžila a nesnažiť sa nevyhnutne ísť cestou, kedy sa všetko snažili nejako previazať, prípadne dať hre priestor na pokračovanie. Nutné to určite nebolo.

Vo výsledku však musím uznať, že Still Wakes the Deep je jedným z najlepších hororových walking simulátorov posledných rokov. Napriek tomu, že neprináša žiadne originálne nápady a veľkej lineárnosti nejde o problémy, ktoré by narušovali celkové dojmy. Ide však o skutočnosti, ktoré som si počas hrania neustále uvedomoval. Napriek tomu si však myslím, že ak máte radi hororové tituly a platíte si predplatné Game Pass, určite hru vyskúšajte. To prostredie ropnej plošiny je samé o sebe dostatočnou kvalitou na to, aby som povedal, že máte pred sebou skutočne zaujímavý horor, na ktorý tak skoro nezabudnete. Je vidno, že tvorcovia z The Chinese Room urobili od svojich začiatkov solídne pokroky. Poučili sa zo svojich predošlých titulov a doručili svoj zatiaľ najlepší projekt. Dúfam, že je to predzvesťou ešte kvalitnejších titulov z ich strany. Potenciál určite vo svojom tíme majú. Treba ho len využiť naplno.

Komentuj!