Ghost of Tsushima Director’s Cut – Posledný samuraj

Ghost of Tsushima sme sa už v minulosti venovali na našom webe venovali a to nielen raz. No ako sa hovorí, do tretice všetko dobré a tak tu máme aj v roku 2024 recenziu na tento titul, konkrétne na jeho PC verziu. Tá bola síce ohlásená iba nedávno, no reálne sa o nej špekulovalo dlhšie a preto jej vznik nie je asi žiadnym prekvapením. Sony skrátka pokračuje vo svojej expanzii na PC zariadenia a tentokrát prišiel rad na mimoriadne populárny titul z roku 2020. Oplatí sa mu dať teda šancu, ak vám náhodou v minulosti ušiel, respektíve nevlastníte konzolu PlayStation?

Recenzovaná verzia: PC

Pokiaľ patríte do tej skupiny, ktorá s hrou nikdy neprišla do styku, hodí sa asi niečo povedať o samotnom príbehu. Gro zápletky sa začína odohrávať v roku 1274 a vy sa vžívate do roly „posledného samuraja“ Jina Sakia. Ten sa so svojim strýkom, lordom Shimurom, a ďalšími spolubojovníkmi pokúsil neúspešne odraziť útok Mongolov na jeho domovský ostrov, no hoci to dopadlo neslávne, rozhodne sa nemieni len tak ľahko vzdať. Cesta za oslobodením domova však nebude jednoduchá a aby uspel, len pomoc spojencov mu stačiť nebude. Mongoli sú totiž vo výraznej prevahe a Jin tak bude musieť čiastočne prehodnotiť svoje samurajské krédo a nič netušiacich nepriateľov likvidovať i z tieňov. Nakoniec, nie nadarmo hra nesie názov Ghost of Tsushima.

Komplexnejšie by som už príbeh nerozoberal a tak napíšem len to, že hoci by som ho asi neoznačil za vrchol hernej scenáristiky, napísaný je v podstate dobre. Pomáha mu však hlavne fakt, že sa môže opierať o dostatočne charizmatického a výborne vykresleného protagonistu, ktorým je Jin Sakai bez akýchkoľvek diskusií. Ani ostatné postavy nie sú zlé, no Jin vám dokáže na svojej ceste prirásť k srdcu natoľko, že mu budete držať neustále palce. Pochváliť môžem aj dialógy, ktoré sú slušnej úrovni a nijak vás nebudú vytrhávať z imerzie, že hráte samurajsky ladenú hru zasadenú do japonského prostredia. A to vlastne bez ohľadu na či si zvolíte “domáci” alebo veľmi dobre zvládnutý anglický dabing.

Vlastne je až prekvapením, že hru nevytvorilo japonské ale americké štúdio. Sucker Punch si dali poriadne záležať na tom, aby ste sa skutočne cítili ako ako v Japonsku a atmosféra, ktorú vám dokážu sprostredkovať je naozaj neopakovateľná. V našej recenzii PlayStation verzie inak padlo vyhlásenie, že Tsushima nie je žiadnym Assassin’s Creedom zasadeným do Japonska. To pritom je, aj nie je tak úplne pravda. Open world šablóna je totiž Ubisoft ako vyšitý – na mape nájdete množstvo klasicky vystavaných aktivít, vrátane ničenia až príliš podobne spracovaných nepriateľských základní. To platí až do takej miery, že ak sa budete venovať iba im, zrejme sa nevyhnete menšiemu stereotypu. Toto nakoniec platí u väčších open world hier relatívne často, ale… tvorcom sa napriek všetkému podarilo nejakým zázrakom navodiť dojem, že hráte niečo iné a skutočne svieže. A to je niečo, čo som v takej miere nepociťoval ani u nedávno odohraného druhého dielu Horizonu s podtitulom Forbidden West.

V čom ho však inak vynikajúci Forbidden West jednoznačne prekonáva, je určite vizuál. Neberte to však tak, že by bol Ghost of Tsushima v tomto smere nedostačujúci. To určite nie, stále ide o adekvátny štandard, no nie všetky grafické prvky či textúry sú na jednotnej úrovni. Občas grafika dokáže príjemne prekvapiť a občas máte skrátka pocit, že to šlo i lepšie, čo platí o to viac, že ide o štyri roky starú hru s minimom skutočných vylepšení. Jednoznačne však treba pochváliť umeleckú štylizáciu, ktorá sa prejavuje hlavne v rámci otvoreného sveta. Ten hrá rôznymi farbami, ponúka veľmi pekné nasvietenie a za zmienku stojí i práca s rôznymi časticami – vo vzduchu neustále niečo poletuje, vnímate ako plápolajúci oheň tak vietor, ktorý dokonca funguje ako vaša navigácia a ako celok to pôsobí naozaj impresívne.

Tým by som však rozbor hry ukončil a venovať sa nebudem ani inak veľmi kvalitnému súbojovému systému, či ďalším zaujímavým aspektom. Tým sa venuje aj naša pôvodná recenzia a skôr sa zamerajme na samotný port, ktorý sa stal len tak mimochodom najrýchlejšie predávajúcou Sony hrou uvedenou na PC platforme. Úvodnými číslami za sebou zanechal aj úspešný God of War či Marvel´s Spider-Mana a hoci neprekonal bezkonkurenčný Helldivers 2, v rámci singleplayerových hier mu tento rekord nemožno upierať. Hre sa však svojho času výrazne darilo aj na PlayStatione 4, respektíve PlayStatione 5 a nejde nevidieť, že táto tematika zrejme poriadne tiahne.

No späť k veci. Viete, čo majú spoločné PC verzie Horizon Forbidden West a Ghost of Tsushima? Ak hádate, že o ich port sa postaralo rovnaké štúdio, hádate správne. Aj tu sa teda výrazne prejavuje skúsenosť Nixxes Software a dokonca by som sa nebál ich novšiu prácu označiť za ešte o niečo lepšiu. Aby sme boli úplne fér, hra je o niečo menej náročná na hardvér, no to nič nemení na tom, že beží veľmi stabilne, framerate nekolíše, načítava enormne rýchlo a vlastne sa mi ťažko hľadajú výraznejšie negatíva. Tie sa netýkajú ani ovládania na klávesnici a myši, pokiaľ si ho náhodou zvolíte, no, samozrejme, pocit z ovládania na gamepade je a logicky bude úplne iný. Iný však nerovná sa automaticky horší a nemal som pocit, že by sa hra bez gamepadu ovládala zle. Je to síce len môj názor, no ochotne sa za neho postavím. Čo sa však týka podpory gamepadov, nič vám nebráni využívať DualSense od Sony a naplno si vychutnávať jeho haptickú odzvu.

PC verzia disponuje aj tradičnými možnosťami ako technológie DLSS3, FSR3, či XeSS určené na zlepšenie celkového frameratu. Podporované sú taktiež Nvidia Reflex a DLAA a ak chcete hru testovať na ultraširokých monitoroch, môžete. Tým však asi sumár tých najvýraznejších PC noviniek končí, ak teda nerátam možnosť prepojiť hru s PlayStation kontom, z čoho pramení i novo zapracovaný PSN overlay. A to je skutočne všetko, inak za svoje ťažko zarobené peniaze dostanete akurát pôvodnú hru a rozšírenie situované na ostrove Iki vrátane multiplayerového režimu Legends. Plus nejaké bonusové predmety, ak sa náhodou rozhodnete pre vyššie spomenuté spárovanie. Zdá sa vám to veľa či málo na 60 eurovú cenovku? Na to si musíte odpovedať sami.

Za seba môžem napísať iba toľko, že hru som si užil náramne, čomu zákonite pomohla i mimoriadne vysoká úroveň PC portu. Takto by to skrátka malo vyzerať vždy pri počítačových verziách titulov od Sony a dúfajme, že podobné extempore akým bol The Last of Us Part I sa už opakovať nebude. To by sa totiž nepáčilo nikomu z nás… Latka bola teda nastavená vysoko a sám som zvedavý, ako voči Tsushime obstojí nový, tematicky podobne ladený, Assassin’s Creed, ktorý sa k nám prirúti už v novembri tohto roku.

Komentuj!