After Us – Posledná iskra života v spustošenom svete

Myslím si, že nepotrvá dlho a budúcosť, ktorú sa nám snaží After Us predstaviť sa stane realitou. Snád to však nebude niečo, čo zažijem na vlastnej koži a čaká nás ešte niekoľko príjemných rokov v stabilnom svete. Pretože nastavené zrkadlo našej spoločnosti rozhodne má niečo do seba. Varovania počúvame neustále, a niektoré následky našich činov už mám možnosť vidieť. Snáď to ale ešte dokážeme zvrátiť. No napriek všetkému, čo sme ako ľudstvo zničili ma teší, že hra nezabudla ani na to dobré. Možno ešte máme šancu sa zlepšiť.

Recenzovaná verzia: PC

Náš príbeh začína, keď sa malá duša s menom Gaia prechádza vo svojom malom osobnom kúsku raja. Jej idyla je však náhle narušená, keď všetky živé tvory začnú miznúť. Niečo sa deje a ako nákaza sa to šíri stále ďalej a ďalej. Čoskoro sa však dozvie realitu od samotnej stvoriteľky života, ktorá jej prezradí, že svet zničili nenásytní Devoureri a pokiaľ ešte má existovať nejaký život je potrebné uvoľniť stratené duše všetkých živočíchov zo svojho zajatia. Gaia tak dostane srdce života, ktorým môže všetky tvory zachrániť, aby mohli byť následne opäť žiť. Čas vrhnúť sa do zničeného sveta a začať svoju úlohu.

Na úvod by som asi mal povedať, že pokiaľ si After Us chcete vyskúšať na svojom PC, pripravte sa na to, že k hre budete potrebovať ovládač. Nepodporuje nijakým spôsobom klávesnicu a myš a to dokonca ani v hlavnom menu. Toto osobne vnímam ako jedno z najväčších zlyhaní tvorcov, nakoľko nerozumiem z akého dôvodu potom vlastne hru nevydali iba na konzoly? Boli leniví vymyslieť ovládanie pre PC? Neviem. Každopádne, toto vnímam ako silný mínusový bod. Ja som si však svoj ovládač kúpil, a tak som hru vyskúšať mohol. Ako to dopadlo?

Musím pripustiť, že som mal od hry o niečo väčšie očakávania, no nedá sa hovoriť o sklamaní. Veľká pochvala pôjde v prvom rade hre za jej vizuálnu stránku. V tomto smere si myslím, že veľmi kvalitným spôsobom hra zachytila, ako môže vyzerať absolútne spustošený svet. Všetko to síce nepôsobí ako jeden veľký svet, ktorý je kompaktný, no skôr ako snové útržky, ktoré spájajú určitý celok, no vyzerá to skvele. Od zničeného mesta, cez spálené farmy, oceány plné ropy a háčikov alebo nekonečné rúbaniská, ktoré pripomínajú cintoríny stromov. Rovnako však atmosféru skvele dotvára aj skvelý soundtrack. Jediná škoda však bola, že počas niektorých pasáží mi začali skladby nečakane lagovať. Či však išlo o chybu hry, alebo nedostatok môjho PC neviem posúdiť.

Niektoré elementy v oblasti hrateľnosti si ma takisto veľmi rýchlo získali. Napríklad Gain spev, ktorým môžete vypátrať blízkosť stratenej duše, alebo čiastočky ľudskej spomienky. Tento kompas je veľmi šikovný a pomohol mi často preskúmať levely skutočne poriadne a som za to rád. Pretože dal hre reálne jej srdce a ukážku, že ako ľudstvo reálne nie sme zlí. Všetky príbehy, ktoré tu budete môcť skrz nazbierané spomienky v jednotlivých oblastiach poskladať totiž ukazujú to, čo v sebe máme dobré. Hoci často kvôli tomu urobíme rozhodnutia, ktoré môžu prírode škodiť. Najviac som to asi vnímal v časti, keď prechádzate cez vyrúbané národné parky. Obrázky totiž ukazujú, že cesta do pekla často býva dláždená veľmi dobrými úmyslami. Nič z toho čo sa stalo nebolo reálne spôsobené tým, že by sme vedome chceli škodiť. Boli sme len často viac sebeckí. Ale to je asi pre nás ako ľudí prirodzená vlastnosť.

Užitočná je aj mapa, ktorá vám môže ukázať, ktorým smerom idete, na ktorú stranu je Gaia otočená, prípadne či sa vo vašej bezprostrednej blízkosti nenachádzajú nejaké duše, ktoré by ste mohli oslobodiť. Hoci to celé vyzerá ako zmes obyčajných čiar a bodiek, postupne som sa v tejto mape bol schopný vyznať a stala sa celkom užitočnou pomôckou na mojej ceste. Je možné, že vám to príde ako zbytočnosť, pretože levely nie sú nejako veľmi otvorené a tak nie je šanca, že by ste sa mohli stratiť. V niektorých bodoch mi to však k orientácii rozhodne pomohlo.

Tiež je super, že každá oblasť je po stránke hrateľnosti úplne iná a kladie vám do cesty úplne iné prekážky. Je pravda, že to má za následok, že niektoré oblasti sú zaujímavejšie ako iné, ale aspoň nebudete mať nikdy pocit, že sa točíte v jednom veľkom začarovanom kruhu. Za tú najzaujímavejšiu však jednoznačne považujem elektráreň, kde máte možnosť doslova surfovať po drôtoch, preskakovať po nich a vyskúšať si solídne akrobatické premety. Možnosť vidieť pozostatky ľudí, ktorí majú na hlave televízory je následne celkom strašidelné. Navyše je tu kľúčovou schopnosťou teleportovanie sa na rôzne miesta práve skrz ich obrazovky. Doslova hľadáte signály, ktoré sa párujú. Zaujímavé bolo aj plávať v znečistenom oceáne, prechádzať fabrikou na výrobu áut, alebo sa dostať do starých lodných vrakov.

Ako som však už napísal, v hre sú aj oblasti, ktoré ma až tak výrazne nezaujali. Vidiek zaprataný hromadami odpadkov s kyslými dažďami nie je totiž až tak atraktívny. Najmä keď je to dokopy všetko, čo v celej oblasti budete vidieť. Ani vyrúbaný národný park toho taktiež priveľa neponúka… len hromady pňov všade naokolo, a vyprahnuté, vyschnuté farmy sú tiež tak asi všetko, čo si z lokalít odnesiete. Každá jednotlivá oblasť však ukrýva svoje tajomstvá, ktoré stojí za to odhaliť. No v momente ako nájdete všetko, nemá zmysel sa tam viac zdržiavať.

Okrem už spomínaných duší, ktoré budete hľadať, je ale vašou hlavnou úlohou nájsť archy, v ktorých bol uložený život. Tie majú podobu niekoľkých tvorov, ktorí symbolizujú život. Do nich sa dostanete po úspešnom splnení vašej úlohy v každej lokalite. Dôvod, pre ktorý to spomínam je primárne ten, že tieto sekcie sú predsa len vždy v niečom iné, než štandardné oblasti, a vždy mi prišli veľmi zaujímavé. Napríklad dušu orla budete musieť vyslobodiť z obrovského areálu plného klietok, včela je zase uväznená v obrovskom úli, prasa v obrovskom bitúnku a počas snahy nájsť dušu veľryby budete prenasledovaní agresívnymi harpúnami. Hra sa snaží byť silne symbolická a cez takéto momenty to celkom solídne funguje.

Pozitívne vnímam aj fakt, že všetky oblasti sú medzi sebou celkom solídne prepojené, môžete k nim celkom jednoducho cestovať prostredníctvom vlakov (napriek tomu, že nič iné nefunguje, vlaky tu premávajú), alebo prípadne ešte môžete využiť aj určité checkpointy, ktoré musíte v hre odblokovať. Majú podobu ropnej veže, ktorú musíte zastaviť a následne bude obalená veľkým množstvom stromov všade navôkol. Vďaka tomu sa väčšinou nebudete musieť ďaleko vracať, pokiaľ by ste náhodou niečo prehliadli.

Žiaľ, hra sa nevyhla ani niekoľkým zakopnutiam, ktoré si teraz spomenieme. V prvom rade musím súhlasiť s mnohými inými recenziami, že platforming v hre je miestami celkom slušná nočná mora. Ovládanie samotné je síce v poriadku, no niekedy je ťažké povedať, či váš skok bude dostatočný, alebo nie. Ja som v tejto hre nestále zomieral, alebo som sa príliš priblížil k agresívnej (pravdepodobne) rope, ktorá po vás načahuje svoje chápadlá a snaží sa vás stiahnuť. Niekedy s tým nemám problém, no tu je potrebné si skoky skutočne dobre premyslieť a hlavne si vedieť správne nastaviť uhol kamery. Určite sa to teda dalo spraviť aj lepšie.

Rovnako ma nikdy netešili akčné pasáže, ktoré sa niekto rozhodol do hry vložiť. Duše ľudí tu majú totiž trochu zmenenú formu. Stali sa z nich agresívni „Devoureri“ (požierači), ktorí majú záujem pohltiť aj poslednú životnú energiu, ktorá ostala. A tou ste vy. Treba však na nich použiť získané srdce, ktoré ich dokáže zbaviť ropy na ich tele a následne upokojiť ich duše. Nie vždy sú títo tvorovia agresívni. Je veľa momentov, kedy vám vôbec nebudú chcieť ublížiť. No v momente ako ich oči sčervenajú, treba sa pripraviť na súboj.

Tieto pasáže však hre nič nepridávajú, z pohľadu akcie nie sú zaujímavé a najmä keď vás aj chytia a budete neustále stláčať „A“, vyslobodíte sa a môžete pokračovať. Oni sú oproti vám skrátka oveľa slabší. Navyše to ani nejako nejde ruka v ruke s tónom, ktorý sa hra snaží držať. Myslím si, že na konci by ste mali voči ľuďom cítiť určitú dávku ľútosti. No s týmito časťami je to celkom náročné a skôr často búrajú všetko dobré, čo tvorcovia do hry vložili.

Rovnako je škoda, že svet, v ktorom Gaia žije dokopy neslúži žiadnemu väčšiemu zámeru. Môžete v ňom dokopy len bežať a hladkať duše už oslobodených tvorov. Nič viac. Je pravda síce, že odtiaľto môžete aj cestovať do jednotlivých lokalít na mape, no často je jednoduchšie si otvoriť mapu ako takú, a zvoliť najbližší checkpoint. Je to úplne zbytočné a maximálne nevyužité. Pôsobí to, ako keby ani samotní tvorcovia nevedeli, čo vlastne s týmto areálom máme robiť.

No keď sa na hru pozriem ako celok, je treba priznať, že jej kladné stránky prevažujú nad tými zápornými. Súčasne si však nemyslím, že pokiaľ nevlastníte herný ovládač, že by ste si ho museli nutne kupovať kvôli tomuto titulu. Pre jednu hru to určite nestojí. No ak náhodou máte, a chcete si vyskúšať prejsť sa po Zemi, v ktorej vyhasol všetok život, pokojne hre dajte šancu. Na približne 20 hodín by vás to mohla celkom solídne zabaviť. Napriek nedostatkom v oblasti platformingu teda musím napísať, že ma bavilo prechádzať jednotlivými lokalitami a hra na svojom konci určite nevyšumí úplne do prázdna. Je však pravdou, že mohla priniesť oveľa silnejší zážitok.

Komentuj!