Starfield – Univerzum ako na dlani

Vesmírna symfónia Todda Howarda menom Starfield je už nejaký čas “vonku” a zahrať si ju môže naozaj každý. Oplatí sa však vyraziť na cestu naprieč hviezdnym poľom, alebo je radšej lepšie ostať nohami pevne na Zemi?

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Napriek bombastickému marketingu a trailerom, rozhodne nečakajte veľkolepé intro. Vaša cesta naprieč vesmírom začne skromne a stroho, a to v koži anonymného baníka na bohom zabudnutej planéte hlboko v jaskyni. Baníci v roku 2330 už dávno neťažia krompáčmi ani strojmi, ale laserovými frézami. Vaša baňa je však špeciálna, nachádza sa v nej mysteriózny kovový objekt, prezývaný artefakt. Po tom, čo sa ho dotknete, si prejdete ezoterickým audiovizuálnym zážitkom. V prvých piatich minútach hry sa o vás začne zaujímať spolok menom Constellation. Tí sa pýšia tým, že v dobe neúprosného biznisu a všeobecnej apatii ľudskej populácie sú jedinými skutočnými objavovateľmi vesmíru a jeho tajomstiev. Jej člen vám po krátkom intre plnom mordovania pirátov, kde vás hra naučí ako strieľať a prežiť, daruje svoju loď. Tou sa máte dopraviť okamžite do hviezdneho systému Alpha Centauri, do najdôležitejšieho mesta v hre menom New Atlantis. 

Z predmetných artefaktov si v svojej lóži robí Constellation zbierku, avšak nemajú ich veľa a takmer vôbec im nerozumejú. Preto z vás hneď urobia svojho člena, nakoľko ľudí, ktorí reagujú na artefakty je málo. Tajomný spolok Constellation je naozaj rôznorodý, máme tu zopár vedcov, niekoľkých kultistov, bohatého podnikateľa, inteligentného robota a pár ďalších postáv, napríklad aj kovboja s dcérou. Nebudem veľmi prezrádzať ďalšie detaily o tejto dejovej línii ani postavách, aby ste si ich užili a objavili sami. Stačí keď poviem, že hlavná dejová linka aspoň mňa pevne držala a nebola zďaleka krátka a nezaujímavá ako v predošlých Bethesda tituloch. V nich zvykli byť bočné príbehy to hlavné koryto hry. Samozrejme ani tu nezaostávajú, avšak hlavný quest vás popreháňa po všetkých dôležitých lokáciách a dá vám pocit, že riešite skutočnú záhadu. Hlavne zakončenie vo mne naozaj zarezonovalo a donútilo ma rozmýšľať a čo sa deje po ňom ešte viac.

Hoci je Starfield primárne RPG, presun vesmírom tu zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Vaša loď vám poskytuje rôzne funkcie, tri druhy zbraní, dve rýchle a k tomu zameriavacie rakety, samozrejme trysky pre rýchly presun v rámci orbitu, štít a gravitačnú jednotku, pomocou ktorej viete cestovať do iných systémov. Každá z týchto funkcií má maximálnu kapacitu, pri ktorej funguje najlepšie. Trik je v tom, že reaktor vašej lode poskytuje len obmedezné množstvo energie, ktorú musíte neustále manažovať a za behu distribuovať medzi systémami podľa potreby. Pri vesmírnej bitke sa vám napríklad hodia štíty a zbrane, pri obyčajných preletoch využijete zas nastavenia, aby bola loď čo najrýchlejšia. Táto mechanika je jednoduchá a nejde o simuláciu, no funguje skvele a poskytuje prekvapivé množstvo zábavy. Postupne budete zbierať ďalšie lode, či už odkupovaním, krádežou alebo ako dary. Veľkým lákadlom je hlavne nástroj na ich modifikovanie a vylepšovanie. Ak sa vám nechce ísť do detailov, viete len upraviť jednotlivé základné moduly podľa potreby a vymeniť ich za lepšie.

V univerze existuje mnoho korporácií, ktoré sa predháňajú v produkcii tých najlepších komponentov a viete ich za zarobené kredity nakupovať a nasadiť. Rôzne frakcie disponujú taktiež vlastnými súčasťami na lode, takže keď sa k niektorej pridáte, môžete k nim získať prístup. Ak sa s loďou chcete vyhrať, viete vstúpiť do takzvaného módu budovania lode, kde viete celú loď rozobrať na mikrosúčiastky a úplne prerobiť jej tvar, pozíciu a farbu každého komponentu. Mód vám dá dopredu vedieť, či je možné s vašim výtvorom vzlietnuť a pristáť, a komunita konštantne vyrába naozaj ikonické kúsky. Medzi inými kompletná flotila zo Star Wars alebo napríklad mechanické napodobeniny zvierat a podobne. Do budovania lodí vôbec nebudete nútení, ale je to veľmi chvályhodná súčasť hry, nakoľko konkurenčné tituly za extra lode alebo farebné variácie bežne účtujú peniaze vo forme DLC.

Pri prelete vesmírom viete hocikedy opustiť sedadlo pilota a prejsť sa, pozoprávať s posádkou a podobne. Pristávanie a vzlet z planét však nie je plynulý, ale ide o animáciu. Veľmi peknú, ale stále je to animácia. Je to zvláštne, nakoľko v niektorých misiách sa ocitnete na palube cudzej lode a priamo z kokpitu vidíte, ako loď vzlieta, zatiaľčo sa viete voľne prechádzať. Je tu ešte pár ďalších veci, ktoré je potrebné vedieť. Medzi samotnými hviezdnymi systémami cestujete rýchlo pomocou naklopenia časopriestoru prostredníctvom vašej gravitačnej jednotky v lodi. Ide o načítavaciu obrazovku, ale takmer okamžitú. V rámci jednotlivých hviezdnych systémov (a je ich naozaj mnoho) nájdete množstvo planét a mesiacov a až na tie plynové viete pristáť takmer na každom. Medzi orbitmi sa opäť presúvate rýchlym cestovaním a animáciou. V realite viete cestovať medzi systémami plynulo, ostatne niektorí členovia komunity natočili videá, v ktorom nechajú hru bežať celú noc a po 13 hodinách sa dostanú priamo s loďou na požadované miesto. Vzdialenosti sú teda až príliš realistické, medzi planétami sú to stovky tisíc kilometrov a niekedy aj svetelné roky, a teda rýchle cestovanie s krátkym čakaním je vaša jediná možnosť. V každom orbite, kde sa nachádzate, viete poletovať prakticky voľne a každý z nich obsahuje množstvo objektov. Pôjde o všakovaké veci: náhodné lode, vesmírni piráti, lietajúce satelity, nemocnicu, kasíno a nespočet ďalších staníc, do ktorých sa viete zadokovať a objavovať ich zvnútra, alebo aj kadejaký neporiadok ako kusy zničených lodí a meteority.

Každý hviezdny systém má inak veľmi peknú mapu, po ktorej sa viete premávať a skenovať planéty pre rôzne zdroje. Navyše majú naozaj krásne vyrenderované slnká v ich strede a realistické čiary vyjadrujúce ohýbanie časopriestoru okolo každého objektu. Na každej planéte nájdete konkrétne body záujmu, ku ktorým viete pristáť okamžite, ale v skutočnosti si viete zvoliť mimo vodných plôch hociktorú lokáciu a prikázať lodi, aby vás tam dopravila. Obsah mimo miest záujmu je procedurálne generovaný a menej zaujímavý, ako ručne tvorený obsah, avšak na získavanie zdrojov a stavanie usadlostí sú tieto lokácie viac než vhodné a vždy sa vám po krátkej prechádzke podarí nájsť nejakú zaujímavosť, z ktorej padne aspoň určitá odmena.

Každú planétu viete, samozrejme, skenovať, zisťovať veci o miestnej vegetácii, študovať domorodé zvieratá (ktoré vedia byť skutočne unikátne) alebo extrahovať vzácne prvky a materiály na crafting. Navyše ručne tvoreného obsahu je všade dostatok, až na tie najnehostinnejšie planéty takmer všade narazíte na nejakú výskumnú stanicu, chrám, opustené obydlie, či jaskyňu plnú pirátov, ktorí často majú nejakú dobrú zbraň alebo peniaze. Najväčším lákadlom v celom vesmíre sú však jednoznačne veľké metropoly, ktorých je hneď niekoľko a vymenujem len tie najdôležitejšie.

Už spomenutý New Atlantis je tak veľký oproti mestám v predošlých Bethesda hrách, že tu premáva mestská doprava, ktorou viete rýchlo cestovať medzi jednotlivými štvrťami. Ale nič vám nebrání prejsť sa naprieč sídlom po svojich. Na Marse zas nájdete banícku kolóniu Cydonia plnú nebezpečia a primitívnych rečí od zdeprimovaných obyvateľov. Systém Cheyenne zas obsahuje kovbojské mesto a la Fallout menom Akila City, ktoré je tiež veľké ale relatívne chudobné. Medzi inými je zaujímavá aj plošina na vodnej planéte v systéme Volii menom Neon. To vám zas poskytne Bethesďácky mix Cyberpunku a Bioshocku, všetci tu “fičia” na lokálne vyrábaných drogách a zločin číha za každým rohom.

V každom meste nájdete mnoho interiérov, obchodov, reštaurácií a obydlí. Podobne ako je tomu v iných Bethesda RPG, už len prechod po námestí znamená, že niečo započujete od strážnika a zrazu sa vám v menu objaví ďalší quest. Ľudia v každej usadlostí majú vlastné problémy a nezdráhajú sa využiť vašu návštevu na posťažovanie sa, aby ste im pomohli. Kým niektoré questy sú len “odnes toto, chod zabiť tamto”, mnohé sú celkom prepracované a vyžadujú vyjednávanie s nejakou úplne inou postavou a možnosť pre vás prikloniť sa na ľubovoľnú stranu, ktorá vyhovuje vášmu roleplayingu. V neposlednom rade, ak si chcete oddýchnuť, viete sa dopraviť do tropického raja menom Paradiso, s predraženými cenami hotelových izieb a demotivovaným personálom, no čaro tejto lokácie to len tak nepokazí. Návšetvníci si vylihujú na pláži a popíjajú, zatiaľ čo bezpečnostné jednotky majú plne ruky práce s udržiavaním pokoja v rezorte, s čím im, podobne ako na iných planétach, budete vedieť pomôcť.

Zozačiatku vás nikto nebude vodiť za ručičku, do diania vstupujete in medias res, a všetky osoby na vás budú konštantne hádzať neznáme termíny, ako na bežiacom páse. Tento aspekt je vždy veľmi náročné vysporiadať v novovytvorenom univerze, no ak máte záujem, postavy vám vedia všetko možné vysvetliť. Zaručujem však, že po desiatich hodinách hrania sa už budete orientovať viac než dostatočne. V hre nájdete aj interaktívne múzeum, ktoré vám podľa záujmu vysvetlí kompletnú časovú líniu od našej prítomnosti až po rok 2330. A to vrátane vysvetlenia všetkých frakcií, vojen, ktoré sa udiali a aktuálnej politike. Celý dostupný vesmír v hre známy ako takzvané “usídlené systémy” si delia tri hlavné skupiny, a to United Colonies, Freestar Collective a House Va’ruun. Pod nimi sa to ešte hemží ďalšími menšími, či už sú to tajomné korporácie, skorumpované podniky, piráti, ktorí terorizujú galaxiu a mnoho ďalších. Je si z čoho vyberať, a k mnohým sa viete pridať. Príbehové línie niektorých frakcií sú skutočne dlhé a prepracované, majú vplyv na svet a pre mnohých reprezentujú to najlepšie, čo dokáže Starfield ponúknuť. 

Napriek mnohým technickým detailom hlavne na lodiach, nejde o čistokrvný vesmírny simulátor, ako mnohí čakali. Ide o poctivé RPG, ktoré využíva vesmír ako  plátno, na ktoré maľuje príbeh vašej postavy. Mnohí so mnou nemusia súhlasiť, ale z hľadiska roleplayingu ide jednu z najsilnejších počinov od samotnej Bethesdy. Postava s minimálnou minulosťou a modelovaním ľubovoľnej tváre je samozrejmá. Variabilita je tu celkom slušná a komunita už dokázala vyrobiť vierohodne mnohé celebrity či samých seba. Viete si vybrať aj štýl animácie chôdze, aj keď oproti Fallout 4 tentoraz vaša postava nerozpráva. Tu prispôsobovanie nekončí, po vytvorení vášho vesmírneho avatara si môžete vybrať aj tri pasívne vlastnosti. Niektoré predstavujú len nepatrnú zmenu, ako napríklad príslušnosť ku kultu alebo pôvod.

Vyčarovať z Oblivionu si inak môžete už dobre známeho otravného fanúšika, ktorý vám stále dáva darčeky a pobehuje za vami. Taktiež je zaujímavá možnosť, že vaši rodičia sú nažive, neustále sa vám s nimi pretína cesta a navyše ich musíte pravidelne sponzorovať. Alebo napríklad viete dostať do vienka vysnenú megavilu na súkromnej planéte, avšak nie je úplne vaša a platíte za ňu doživotnú hypotéku. Vlastnosť s názvom mimozemská DNA vám napríklad zozačiatku dá oveľa viac kyslíka a života, ale zase platí, že liečenie je oveľa náročnejšie. Viete si predvoliť aj aktívne schopnosti, napríklad ja som si zvolil možnosť byť prirodzeným diplomatom. Môžete byť taktiež zozačiatku efektívnejší vo vylepšovaní zbraní, ktoré prichádza rozšírené z Fallout 4, alebo byť vynálezcom a craftovať mnoho vylepšení. Táto ale aj ďalšie schopnosti dokážu poskytnúť v rozhovoroch unikátne odpovede a postup pri presviedčaní. Starfield narozdiel od iných RPG nejde so svojimi stromčekmi vylepšení do šírky, ale skôr do hĺbky. 

Na výber máte 5 druhov vylepšení. Vo fyzických nájdete prevažne vylepšenia ohľadom zdravia, nosnosti, plíženia sa, ručného boja a podobne. Sociálne sú zas o presviedčaní ľudí, vyjednávaní s obchodníkmi, podplácaní alebo napríklad manipulovaní s ľuďmi aj zvieratami. Bojový strom je o presnosti a certifikácii na konkrétne druhy zbraní. Pri vedeckých perkoch si viete zlepšiť úroveň liečenia, výkon vašej lode pri gravitačných skokoch alebo napríklad získať presnejšie skenovanie planét. V technologických vylepšeniach odporúčam hlavne skoré odomknutie boostpacku na chrbte, aby ste vedeli všade poletovať, ale aj možnosť odomykať pokročilejšie zámky alebo byť presnejší vo vesmírnych bitkách. Bodíky dostávate za zvyšovanie vášho celkového levelu tým, že vykonávate ľubovoľné činnosti. Každá schopnosť má 4 úrovne a prvú viete odomknúť okamžite. Tie ďalšie však viete otvoriť len, keď splníte úlohy, ktoré vyžadujú.

Napríklad pri zvýšení kapacity inventára musíte istú dobu behať po svete v preplnenom stave, čím sa vlastne organicky trénujete na ďalší level. Pri zvyšovaní zdravia vám musia nepriatelia dostatočne ublížiť a podobne. Autori zjavne chceli priniesť nejakú formu tréningu na ďalšiu úroveň, no skonkretizovali ju, aby ste nemuseli pri prechádzaním svetom konštantne poskakovať, ako v Oblivione. Navyše, najlepšie tri spodné vylepšenia v každom strome viete odomknúť len ak investujete do celého stromu dostatočný počet bodov. Pri investovaní je preto potrebné postupovať nanajvýš citlivo, nakoľko váš výber vie miestami výrazne zmeniť zážitok z hry. Je úplne bežné, že niekoho nepresvedčíte v konverzácii a nastane bojová situácia, počas ktorej zomrie kľúčová postava, ktorá by ešte v príbehu alebo ďalšej vetve questu mala nejakú rolu. Ak nemáte dostatočné schopnosti zakrádať sa, v mnohých budovách a komplexných lokáciách budete musieť postupovať úplne inak a môže to mať dopad na ďalšie rozhodnutia.

Čo sa týka rozhodnutí, ste v princípe voľní a viete postupovať ako zlý človek, ako pacifista, alebo aj niekde v strede v šedej zóne. Takmer každý scenár v questoch sa dá vyriešiť rôznymi spôsobmi, ak už nepomôže nič, viete niekoho podplatiť či odpraviť na druhý svet. Mnohé, hlavne tie dôležitejšie dejové línie, nemajú dopad na to, ako svet vyzerá, pokiaľ teda nepočítame, ktorá frakcia porazí ktorú a kto zaberie konkrétne hviezdne systémy. Majú však veľmi veľké následky na unikátne odmeny, z ktorých sa viete zlými rozhodnutiami úplne vymknúť. Môže ísť napríklad o unikátnu zbraň, oblečenie, veľký obnos peňazí, ale aj o nový apartmán. Môže ísť o novovytvorené spojenectvá, ktoré sa vám v budúcnosti hodia, alebo nových nepriateľov. Z rôznych spolkov vás vedia pokojne vyhodiť, prípadne po vás poslať mužov zákona alebo čističov. Ten reálny dopad v Starfielde však majú vaše rozhodnutia na vzťahy, a to či s nepodstatnými NPC, tak aj s kľúčovými osobami. Hlavne tie dôležité postavy budú všetky vaše činy komentovať a zaujmú k ním stanovisko. Mnohí ľudia sa na komplexný morálny systém sťažujú, hlavne že nie je jasné, ako na tom s niektorou postavou sú. Mne ale práve preto vyhovoval, lebo je chtiac nechtiac pomerne realistický a navyše vždy máte možnosť načítať skoršiu uloženú pozíciu a takmer všetko napraviť.

Každá postava má mierne iný pohľad na vaše činy, môže sa stať, že vyberiete nevyhovujúcu odpoveď v konverzácii s niekým iným, okamžite vám dajú vedieť, že s vami nesúhlasia. Niektoré postavy napríklad majú radi ráznosť a netolerujú, keď ste slaboch. Iné sa zas snažia byť morálnejšie a oceňujú vaše dobré skutky a láskavosť k náhodným ľuďom. Najväčšie sťažnosti mieria hlavne na pokrytectvo niektorých spoločníkov, nemajú problém s vami úplne zmasakrovať celú základňu o 30 ľuďoch, ale keď ukradnete plyšového medvedíka niekomu z postele tak sa vedia rozčertiť. Ruku na srdce, aj takí vedia byť ľudia. Inak sa v spoločníkoch Starfield dosť inšpiroval Mass Effectom a zozačiatku odmerané postavy vedia mať až neskutočnú hĺbku, ktorú vám postupne odkrývajú. Prirodzene, najprepracovanejšie sú práve postavy točiace sa okolo spolku Constellation, ktoré sa dotýkajú hlavného questu. Naoko náhodné konverzácie sa vedia premeniť na dlhé debaty o minulosti a zmysle života a vesmíru. Tieto dialógy su navyše precízne dávkované a neviete ich frekvenciu urýchliť. Sú viazané na konkrétne body v hre a vzťah medzi vami a postavou minimálne vo mne evokoval motiváciu pokračovať v hraní a odkryť ich tajomstvá. Eventuálne sa pri vášom spoločníkovi môže vykľuť celá dejová linka s unikátnymi misiami a ultimátne romantickým vzťahom.

Tu musím za pokroky Bethesdu nadmieru pochváliť, romantické mechaniky z Fallout 4 vyzerajú oproti tomuto ako hra pre deti. Rozhovory v tomto ohľade sa limitovali na “ako sme na tom?”, s odpoveďou “hej, mám ťa rada”. No a v Starfielde už len quest, ktorý sa zameriaval na moju svadbu so spoločníčkou, mal až prekvapivé množstvo detailov. Viete si tam pozvať ľudí, vybrať si unikátne vetvy v rozhovoroch, objednať si hotelovú izbu a podobne. Hĺbke postáv pomáha aj množstvo nahratých dialógov, Skyrim ich mal 66 tisíc, Fallout 4 ich mal 111 a Starfield sa zastavil na 250 tisíc unikátnych nahrávkach. Naozaj sa vám stane málokedy, že vám postava povie dvakrát po sebe to isté, a prevažne sa o to musíte snažiť a dookola iniciovať tú istú časť nejakej konverzácie. Po svadbe viete pobehovať so svojou lepšou polovičkou ako zvyčajne, ale poskytuje unikátne odpovede, pôsobí jemnejším tónom a neustále vám prejavuje lásku. Viete s ňou pravidelne flirtovať, kadečo sa ich vypytovať a spať v jednej posteli (aj tam si užijete unikátne hlášky). No a ak ste nedajbože zrelí na zmenu, viete sa s postavou rozísť či dokonca rozviesť. Postava sa síce bude snažiť váš vzťah zlepiť urovnať, ale keďže máte absolútnu voľnosť, vy im aj tak viete vytrhnúť srdce z hrudného koša. Osobne to však neodporúčam, postava vás opustí a nenávisť vám bude prejavovať nanajvýš výdatne.

Čo mnohých nepoteší a už sa z toho pri Starfielde stal akýsi folklór, je množstvo načítavacích obrazoviek. Pri rýchlom cestovaní je čakanie pochopiteľné, či už na planéty alebo do iného hviezdneho systému. Je síce škoda, že zážitok na krátko pretne čierna obrazovka miesto nejakej animácie cestovania, ale nejde o nič dlhočizné. Ja osobne chápem aj načítavanie interiérov, sú naozaj komplexné a majú v sebe množstvo detailov. Je potrebné poznamenať, že nie všetky interiéry disponujú čiernym loadingom, niektoré využívajú interaktívne medzichodby s ďalšími dverami, ktoré sa pomaly hráčovi otvoria, a teda technicky neprerušujú zážitok. Na konzoli z SSD ide o maximálne niekoľkosekundovú operáciu, čo sa týka pristávania na planétach, tam je to trocha dlhšie. Nejde ale o nič katastrofické, vzhľadom na čas, ktorý na nich po pristátí strávite.

Čo však už zamrzí, je načítavanie pri nastupovaní a vystupovaní z lodí. Totiž, aj loď je detailný interiér, navyše so všetkými modulmi, z ktorých je loď vyskladaná, s celou posádkou, vecami, ktoré ste vyhodili na zem, rôznymi dekoráciami a podobne. Zvláštne je i to, že z lode vidíte úplne do detailov vyrenderované okolie, a to vrátane komplexných miest s obyvateľmi a inými interiérmi, teda celá loď by mohla byť v pamäti načítaná vždy a nemám preto úplne pochopenie. Zozačiatku vám to môže prísť až bizarné, hlavne keď nie ste zvyknutí na takt, s ktorým hra posiela hlavnú postavu sem a tam. Po pár hodinách si na to už zvyknete a celkový zážitok to aspoň mne osobne nepokazilo, najmä keď získate predstavu, koľko obsahu hra reálne ponúka.

Z grafického hľadiska ide o zaujímavý počin. V prvom rade, základné atribúty, ktoré sme očakávali, titul spĺňa uspokojivo. Lietanie vo vesmíre vyzerá úchvatne a má hustú atmosféru, v okolí poletujú kadejaké meteority, vesmírny odpad, kúsky odpálených lodí a starých staníc, všetko je to pekne dynamicky nasvietené. Rovnako tak sú kvalitne nasvietené aj planéty na ich povrchu a to podľa periódy dňa, veľkosti slnka v strede danej sústavy a okolitých planét. Bežne sa vám stane, že jeden pobyt na planéte sprevádzaný tmou, dažďom a nejasnou oblohou inokedy vystrieda nádherne saturovaný východ slnka a úžasný skybox s okolitými mesiacmi a planétami. Každá planéta má vlastný ekosystém a intenzitu gravitačnej sily. Niektoré sú úplne mŕtve, prípadne nehostinné, či už vďaka snehu alebo nevhodnej atmosfére, iné sú plné života, hustého porastu a zvierat. 

Čo považujem za hlavný nedostatok je vegetácia, ktorá síce neurazí, ale nedosahuje kvalít ostatných prvkov. Niektoré stromy sú vymodelované relatívne pekne, ale vo všeobecnosti je vegetácia pomerne statická, len s minimálnymi animáciami. Taktiež disponujú akýmsi bizarným nasvietením a občas v tme žiaria. Mestá v hre ale napriek vegetácii sršia detailami, futuristická architektúra a perfektne vyhladené verejné priestranstvá na jednej planéte striedajú zablatené chodníky a ošarpané budovy v úplne inej usadlosti. Čo sa týka anorganických objektov, niektoré vedia očariť a iné sú slabšie. Jaskyne sú veľký krok vpred a steny disponujú naozaj granulárnymi detailami. V exteriéroch sú horniny o čosi menej vyšperkované, hlavne v noci pri slabom nasvietení, ale úroveň ich kvality neurazí. Mnohých určite poteší veľmi detailne spracovaný fotomód s rôznymi efektami a nastaveniami, bežne ich v hrách nepoužívam a odchytávam obrázky priamo z hrateľnosti, ale tu som si ho užil nadmieru. Navyše vaše fotografie hra občas využíva ako pozadia pre načítavacie obrazovky.

Najviac ma však jednoznačne uniesli interiéry, aj modely vecí, ktoré viete zobrať do inventára, ich detaily sú priam neskutočné. Hlavne rôzne laboratóriá, vojenské centrá alebo zabudnuté serverovne sršia úplným perfekcionizmom. V prvom rade je všetko je nahusto posiate drobnými objektami, ktoré viete zobrať, či už ide o perá, rôzne hračky, prázdne poháre, opustené kusy jedla, maličké kovy, skrátka takmer každú vec. Tieto objekty si viete prezrieť v inventári a ešte bližšie oceniť, ako dokonalé sú ich modely a viete si s nimi odekorovať svoje obydlia alebo ich rozobrať na materiály pre crafting. Všetko je takmer bezchybne otextúrované, pri veľa objektoch ani pri absolútnom zoome nezbadáte stratu ostrosti.

To isté platí pre zbrane a oblečenie, ich detaily nezaostávajú a pri priblížení pohľadu budete nedostatky naozaj počítať na jednej ruke. Počítače, obrazovky a klávesnice sú perfektne čitateľné a množstvo rôznych tlačidiel a pák na všadeprítomných prístrojoch vyráža dych. Detaily nekončia len pri modeloch ale aj pri prvkoch, ktorými každý interiér nepriamo rozpráva svoj príbeh a čo sa v ňom mohlo udiať. Pomaly každá miestnosť vyzerá, akoby si ju niekto poctivo ručne odpracoval a strávil na nej dlhý čas. Napriek futuristickému vizuálu sú všetky skrinky, steny, dvere a okná posiate malými škrabancami a nedostatkami, ktoré dávajú vierohodný pocit, že boli už nejaký čas používané. Nástenky sú čitateľne popísané rôznymi vzorcami a kadejakou vedeckou prácou a na stoloch bývajú papieriky, na ktoré si niekto čarbal poznámky. Toto všetko pomáha budovať atmosféru a vierohodnosť, a niekedy je až hriech nezastaviť sa a len cez všetky budovy bezhlavo šprintovať.

Modely ľudí sú taktiež veľkým krokom vpred, tie však vieme rozdeliť na akési tri vizuálne podkategórie podľa dôležitosti. Tá prvá sú najhlavnejšie osoby, členovia posádky, príbehové postavy a podobne. Napriek tomu, že nejde práve o L.A. Noire, ich mimika je miestami naozaj viac než uspokojivá. V exteriéroch na priamom svetle vedia občas vyzerať plasticky, ale vo väčšine lokácií, kde je nasvietenie správne, vedia prekvapiť. Hlavne v interiéroch sa naplno ukazujú detaily ako chybičky krásy, póry, odlesky z pier a očí a subsurface scattering zase pekne pracuje so svetlom na ich pleti. Najmä pri iniciovaní dialógu sa okamžite načítajú dodatočné detaily, ktoré pri behaní po svete môžu chýbať.

Druhú kategóriu tvoria postavy súvisiace s questami a je možné s nimi debatovať nablízko, avšak nedisponujú takou hĺbkou, množstvom dialógov a mimikou, ako prvá kategória postáv. No a záver tú máme ešte obyčajné NPC behajúce po uliciach, alebo generickí nepriatelia. Tváre väčšiny z nich sú aj tak skryté pod helmami a skafandrami, ale niektorí obyvatelia mierumilovných miest vedia vyzerať naozaj čudne. Hlavne im chýbajú detaily okolo očí, natienenie tejto časti by naozaj pomohlo. Na druhej strane, s ich tvárami neprídete do kontaktu často, ibaže by ste k nim chodili naozaj nablízko a pozorovali ich, z bežnej vzdialenosti sú dôstojné.

Z hľadiska optimalizácie mám každopádne rozporuplné pocity, Výkonnostne na konzolách Starfield fungoval takmer bezchybne, aspoň počas mojej odysey naprieč vesmírom. Series X aj Series S verzie idú v zamknutých 30 snímkoch za sekundu, avšak až na úplne nepatrné občasné trhnutie v hustých mestách si snímkovanie hra drží naozaj bezchybne. X renderuje hru v rekonštruovanom 4K, menší brat S zas v 1440p rozlíšení, a teda o ostrosť netreba mať obavy. PC je na tom podľa informácií o čosi horšie. Nedá sa vôbec povedať, že je hra neoptimalizovaná a že by aj staršie stroje nedokázali spustiť Starfield bez problémov na ekvivalente konzolových nastavení a dostatočnom snímkovaní. Napriek tomu pri vytlačení grafických možností nie sú hráči schopní dosiahnuť ísť omnoho vyššie a mnohé grafické karty majú problém pri všetkom na ultra udržať 60 snímkov za sekundu.

Medzitým vyšli i dve záplaty a hlavne tá druhá pomáha s výkonom a skvalitnením textúr. Hru som testoval aj na Steam Decku a pri znížení nastavení je hra viacmenej funkčná aj v prenosnom režime na slabom PC hardvéri. Mnohí PC hráči mi kuriózne oznamovali aj viac bugov a taktiež pádov hry, čo sa mi za 100 hodín na Xbox Series X neudialo ani raz, a popravde som mal šťastie aj na Decku na cestách. Kupodivu, jediný typ chyby, ktorú som zaznamenal, bolo občasné neotváranie úst NPC pri ich rozprávaní, keď ležali na posteli alebo vstávali zo stoličiek. Inak ide o asi najvyladenejšiu Bethesda RPG, akú som na deň vydania hral. Preto je hodnotenie neovplyvnené chybami, ktoré sa pri recenzovanej konzolovej verzii nevyskytli. Ak teda zažívate problémy s PC verziou, pokojne si z finálneho skóre odpočítajte nejaký ten bodík.

Keď Bethesda predstavovala Starfield pár mesiacov pred vydaním v 50 minútovom vývojárskom videu, sľubovali “čistokrvnú Bethesda hru”. Napriek kombináciám možností, ktoré žiadny iný titulnerobí, Starfield nepredstavuje v rámci výstupu hier od BGS revolučnú zmenu a drží sa známych zaužívaných konvencií. To mu aj bolo vytýkané v mnohých recenziách, hlavne z pohľadu na herný dizajn a mechaniky. Nie žeby nutne nepatril do roku 2023, práve naopak, ide o moderný titul, ale zďaleka nie je pre každého. Pod povrchom je to predovšetkým milostný list pre entuziastov klasických Bethesda RPG, a tí ktorí nemali radi predošlé hry sa v nej pravdepodobne nenájdu.

V dobe konzumentov zvyknutých na okamžité pôžitky a konštantné vylučovanie dopamínu sme dostali hru, ktorá si pre niektorých zozačiatku až nečakane drží karty pri hrudi. Za seba hovorí už len fakt, že tvorcovia v rozhovoroch spomínali, že Starfield reálne začína až po 20+ hodinách a prejdení hlavnej dejovej línie, a ja by som tieto čísla pokojne zdvojnásobil. Z marketingu sršalo sebavedomie a prísľub bombastického vesmírneho zážitku, a miesto toho máme titul, ktorá má až prekvapivo vysoké požiadavky. Nie nutne hardvérové, skôr na hráča. Vyžaduje od “nažhaveného” astronauta pred obrazovkou aby sa upokojil, poriadne vydýchal, nechal svoj cynizmus a nerealistické očakávania za dverami, a miesto toho sa úplne ponoril do virtuálneho univerza na desiatky, či až stovky hodín.

Starfield funguje na jednoduchom pravidle: čím viac mu zo seba dáte, tým viac vám vráti. Po každých 10 hodinách vie byť naozaj inou hrou, vyžaduje, aby ste ho odkrývali pomaly a postupne, vrstvu po vrstve. Naoko nevýrazné postavy, lokácie, mechaniky a questy vedia prekypovať priam neuveriteľnou hĺbkou, slobodou a detailami, aké nájdete v máloktorom zábavnom produkte. Len vyžadujú vašu trpezlivosť, cit a spoluprácu. Nejde o perfektnú hru a má svoje nedostatky, no za mňa osobne nejde o nič, čo by sa nedalo opraviť malými zásahmi. Na PC je čo-to už teraz doladené komunitou, a na konzoly príde oficiálna podpora módov budúci rok. Úprimne, možno by si Starfield zaslúžil i nižšie hodnotenie, avšak keď sa pozriem na to množstvo ručne vytvoreného obsahu, ktoré ponúka, vyrovnáva to všetky malé nedostatky. Napriek 100 hodinám hrania sa tak vôbec necítim vyhorený a popravde s brázdením naprieč galaxiou ani neplánujem prestať.

Komentuj!